Prvá a najlepšia možnosť, ako zabrániť prípadnej katastrofe, je príšerne jednoduchá - stačí vôbec nestavať. Vašej stavbe totiž začne hroziť riziko od momentu, keď položíte základný kameň. A hoci riziko nemožno eliminovať úplne, vždy existujú spôsoby, ktoré vám ho pomôžu znížiť.

Výber pozemku je jedným z najdôležitejších momentov pri výstavbe každej budovy. Z geologického hľadiska sú pri stavebnom pozemku veľmi podstatné predovšetkým jeho podložie, podzemné vody a sklon svahu. Pravda, ak sa vám pozemok strašne, tuho, pretuhánsko páči, stavať sa dá hoci aj na previsnutom útese pod hladinou rozbúreného mora priamo uprostred rozmnožovacej lokality vráskavca dlhoplutvého. Avšak je tomu nutné prispôsobiť výzor príbytku a odložiť si bokom dáku tú stovečku (bitcoinov).

Sklon svahu

V tomto prípade platí jednoduchá rovnica - čím rovinatejší pozemok, tým menší problém. Z geologického hľadiska totiž žiaden svah nie je stabilný. Samozrejme nik nestavia tak, aby sa jeho dom zachoval i po miliónoch rokov. Ale ako už bolo spomenuté, nebavíme sa o istotách, ale o miere rizika.

A čím strmší svah, tým vyššie riziko nedobrovoľnej letnej sánkovačky. Alebo by som mal radšej povedať domboardingu? Ech, keby som tak bol svojou vtipnou žilou, tak by som sa buď praskol, upchal sa alebo by som sa z celej sily snažil svojmu majiteľovi spôsobiť mŕtvicu.

Ako som sa už zmienil, riziká spojené so sklonom svahu sa dajú výrazne znížiť najmä ak ste ochotní vystaviť sa takzvanému Zahlen Sie bitte! riziku.

Aby to však nebolo až také jednoduché, pri obhliadke pozemku je dobré si všímať i jeho okolie. Darmo budete stavať na prekrásnej rovinke, ak pri stavebných prácach podrežete alebo zaťažíte nestabilný svah v jeho susedstve - návšteva excentrického mexického suseda zvaného El Zosuvito vás neminie.

Stavba na svahu má každopádne aj svoje nepopierateľné výhody. Voda (podzemná i nadzemná) pravdepodobne nebude taký problém, ako na rovinatom pozemku.

Voda (podzemná)

Podzemná voda je o čosi komplikovanejší faktor, než sklon svahu. V zásade platí, že podzemná voda by sa nemala nachádzať príliš blízko vrchu. Vysoká hladina podzemnej vody môže skomplikovať nielen plány na útulnú pivničku, ale aj výstavbu základov a tým pádom celého domu.



Problémom môže byť hlavne ak je podzemná voda agresívna. Od agresívnej podzemnej vody vám síce nehrozí bitka, no rada si pochutnáva na betóne, takže je nutné zamedziť jej prístup k základom. A to sa pochopiteľne zahryzne i do vašich peňěži.

Pri vysokej hladine podzemnej vody vám samozrejme hrozí i to, že v mokrejších častiach roku sa na vašom pozemku bude nachádzať močiar aj so všetkými výhodami, ktoré to obnáša.

Na druhej strane by sa podzemná voda nemala nachádzať ani príliš hlboko pod povrchom. V oblasti, kde sa hladina podzemnej vody ukrýva príliš hlboko pod povrchom, sa totiž zvyčajne k vode dostanete len ťažko. Tieto miesta dokonca majú tendenciu meniť sa na púšte alebo polopúšte a v tých by stavali asi iba úplní šialenci.

Z istého uhla pohľadu riziko predstavuje aj povrchová voda. Záplavy spomínané v minulom článku sú klasikou, no potopa vám môže hroziť aj ak sa nachádzate ďaleko od rieky. Úplne postačí kombinácia prívalov vody (napríklad z dažďa alebo roztopeného snehu) a málo priepustného alebo nepriepustného podložia. Ako slovenský príklad môže poslúžiť nedávna prívalová vlna, ktorá sa v podobe hlinito-kamenitých prúdov prehnala Vrátnou dolinou (pričom zároveň došlo k aktivácii viacerých zosuvov).

Ozaj, vedeli ste že v púšti je utopenie častejšou príčinou úmrtia než deyhdratácia? Je to tak kvôli bleskovým povodniam, ktoré vznikajú po prudkých púštnych lejakoch. Takže povedať “Idem do púšte, dúfam že sa tam neutopím!” nie je až taký nezmysel, ako sa sprvoti zdá.

Podložie

Podložie má so stavbami milostne-nenávistný vzťah. Medzi typy podložia, ktoré sú najvhodnejšie pre stabilitu stavby, patria napríklad čerstvé, nezvetrané (predovšetkým magmatické) horniny. Výnimkou sú bridlice a sliene, pretože tieto “magľajzy” zvyčajne ľahko zvetrávajú a sú tvorené tenkými vrstvami ľahko deformovateľného materiálu.



Iným typom podložia s výbornou únosnosťou sú štrky, predovšetkým uľahnuté, dobre vytriedené typy štrkov, ku ktorým patria napríklad riečne uloženiny. Skrátka, čím vhodnejšie podložie, tým horšie sa v ňom kope, takže vaša stavba možno bude megastabilná, no roboši vás pri kopaní základov určite počastujú štedrou dávkou kultúry. A studňu pravdepodobne budete raziť/kopať s pomocou štedrej dávky tečúcich nervov, dynamitu a vrtnej súpravy.

Aby som len nevtipkoval, existujú i také typy vhodných základových vôd, v ktorých sa kopať dá. Tie sú však na výstavbu vhodné len za určitých podmienok. Napríklad spraše sú dobrou základovou pôdou, avšak pri podmočení (alebo pri silných otrasoch) dochádza k ich presadaniu, teda náhlemu zmenšeniu objemu čiže kolapse. A po ich kolapse zvyčajne prichádza kolaps alebo poškodenie budovy. Preto je pri stavbách založených v sprašiach nutné prispôsobiť základy alebo umelo spevniť spraše nachádzajúce sa pod stavbou.

K príležitostne vhodným typom podložia patria štrkopiesky, piesky a hliny. Keďže však platí, že nie je piesok ako piesok a hlina ako hlina, v tomto prípade únosnosť podložia silne závisí od konkrétneho typu piesku/hliny. Všetko teda záleží od konkrétnych vlastností sedimentov.

Dokonca ani podobné typy sedimentov nemusia byť vždy rovnako vhodné na výstavbu. Vyššie spomenuté riečne štrky sú síce vhodné na zakladanie budov, no výplavové sedimenty menších tokov zvyknú byť chaoticky usporiadané, zle vytriedené a slabo spevnené, kvôli čomu nie sú vhodné pre výstavbu.

Pre výstavbu sú ako napotvoru úplne najhoršie tie typy podložia, v ktorých sa obyčajne ľahko kope, teda hlavne niektoré typy zvetraných slieňov, ílovcov a ílov. Väčšina z nich sa pomerne ľahko deformuje, pričom najproblémovejšie sú hlavne tie typy, ktoré zvyknú s množstvom “nasatej” vody meniť svoj objem, teda sa napučiavajú a zmršťujú.

Kde stavať?

V ideálnom prípade by sa malo stavať na pozemku, v ktorom sa spája čo najlepšia kombinácia vhodného podložia, priaznivej výšky hladiny podzemnej vody a rovinatého povrchu.

Ideálne by ste však pri čítaní tohto článku mali dávať pozor a nemali si zároveň uchlipkávať z kávičky, napchávať sa podivnými substanciami z miestnej kantíny, šprtať sa v nosovozubných priestoroch alebo si čítanie článku podčasom potajme prepínať s hentai obrázkami. Takže všetci vieme, že ideál sa od reality často líši. (Hovorím hlavne k vám, vy opovrhnutiahodní devianti. Nechápem, ako môžete do seba sŕkať ten tmavý, odporne horký blivajz.)

Na otázku Kde stavať? je odpoveď jednoduchá - všade. Horšia je už odpoveď na otázku A čo ma ten špás bude stáť?.



Opäť to zopakujem - stavať sa dá všade, len to bude niečo stáť. To, či sa oplatí predať duše celej rodiny po šesťošesťdesiatešieste pokolenie Mefistofelovi len preto, aby ste mali z obývačky pekný výhľad na tú bublajúcu lávu, už nechám na vašom zvážení.

Nepochybne ste si všimli, že článok je prepenetrovaný slovami typu “obyčajne”, “bežne”, “ako napríklad” viac, než isté typy herečiek istými typmi baklažánov. A to má svoj dobrý dôvod. Výnimek z pravidla je toľko, že sú takmer sami o sebe novými pravidlami.

Ak to chcete mať skontrolované poriadne, najlepšie je nespoliehať sa na sebakontrolu a zaplatiť si inžinierskeho geológa, ktorý vám to skontroluje tak, že sa vám skrížia nikoly*. Iste, na začiatku vynaložíte nejaké extra peniaze, v konečnom dôsledku však môžete ušetriť. Kvôli absencii geologických podkladov majú projektanti tendenciu predimenzovať základy, takže to, čo ušetríte na geológovi, možno niekoľkonásobne preplatíte na základoch.

Možno neušetríte len na základoch ale aj na celej stavbe. Bez geologického prieskumu totiž nikdy nezistíte, či ste si na stavbu domu nevybrali niektoré z početných ihrísk matičky prírodičky a či vaše útulné hniezdočko nemá potenciál zmeniť sa na pukajúce bahnisko. Takže moja rada znie - lepší geológ na dvore, ako poisťovák kdekoľvek v okruhu tisíc kilometrov.

Ak sa moje štedré, múdre a dobre mienené rady predsa len rozhodnete ignorovať, súdiť vás za to nemienim. Život má byť predsa dobrodružstvom, no nie? A aby som vám dokázal, že to myslím vážne, na záver vám poskytnem niekoľko zadarmo dostupných linkov zo stránky Geologického ústavu Dionýza Štúra, ktoré vám môžu uľahčiť výber stavebného pozemku. Nemáte za čo! (Skupáni…)

Register zdokumentovaných svahových deformáciá SR.

Atlas stability svahov SR.

Geologická mapa SR, v ktorej je znázorenené podložie a niektoré zosuvy.

Inžinierskogeologický atlas hornín SR, v ktorom sa môžete oboznámiť zo “stavebnými” vlastnosťami podložia, jeho súčasťou je i Databáza atlasu.

Register zaevidovaných skládok odpadov SR vám pomôže zistiť, či sa vám nejaký chytrák nepokúša predať stavebný pozemok na bývalej skládke.

Mapový portál Geologického ústavu okrem toho obsahuje množstvo iných máp, ktoré by vás mohli zaujímať (od takých vecí, ako sú zdravotné indikátory vo vzťahu s geologickým podložím, až po mapu prirodzenej rádioaktivity prostredia), takže ak máte čas neváhajte a posurfujte si tam.

-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.


*po tom ako sme sa na túto frázu opýtali mrzutého geológa, odkázal nás na tento link. Po tom ako sme protestovali, že to nedáva veľký zmysel, nám s podmehútskym úsmevom dodal, že niektoré interné geologické vtipy by naveky mali ostať internými geologickými vtipmi.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet