Väčšina obyčajných ľudí
TM sa nazdáva, že s geológiou sa v živote nebude potýkať. Aväčšina z nich má teoreticky pravdu. Obyčajní ľudia
TM sa však tiež nazdávajú, že
teoreticky žijeme v strednej Európe a nie na Divokom západe, že
teoreticky má politika znamenať službu verejnosti, že novinári by
teoreticky mali verejnosť informovať objektívne, pravdivo a vecne, a že geológovia sú
teoreticky múdri, distingvovaní a hĺbaví ľudia, ktorí nekadia na všetko okolo seba... ale vidíte, aká je v skutočnosti prax.
S tým, ako sa ľudia potýkajú s geológiou, som bol oboznámený už na začiatku svojej hviezdnej kariéry, pri svojom prvom výjazde do terénu vôbec, a to na kopčok pri Prešporku zvaný Sandberg.
Dodnes si zreteľne pamätám, ako sme sa ako čerstvé geologické škvŕňatá vysypali z autobusu a obdivovali kopčok, na ktorý sme sa mali vyštverať. Náš učiteľ
a môj budúci školiteľ god-emperor Jozef Hók, nám následne uchu lahodiacim basom vysvetlil, že sa nachádzame v blízkosti aluviálnej nivy rieky Morava.
Ďalej nám hlasom, pri ktorom som musel myslieť na zahriaty tekutý med, vysvetlil, že aluviálne nivy sú roviny vybudované riekou. Rieka preto po nich často migruje a prekladá si svoje koryto. Vrchná časť nív býva často pokrytá vrstvou povodňových hlín, ergo
na aluviálnych nivách často dochádza k záplavám.
Nakoniec nám hlasom, ktorý by aj Sandora "Psa" Cleganeho poliateho benzínom presvedčil, že chodenie po žeravom uhlí nie je až taký zlý nápad, oznámil, že o niekoľko kilometrov vyššie sa nachádza skupina domov, ktorých obyvatelia sa rozhodli,
že sa ich táto zaujímavá geologická kuriozita netýka.
Tieto domy stoja v tesnej blízkosti nivy a držiac sa pravidla
“čím skvostnejšie sídlo, tým bližšie k rieke musí byť” sa majiteľ najhonosnejšieho z nich rozhodol capnúť ho priamo na nivu. Nuž a Moravu odvaha nadšených obyvateľov tak potešila, že sa ich rozhodla navštíviť. A na návštevy chodí.
Ozaj, spomenul som, že
docent Hók má perfektný hlas?
Túto malú drahocennú spomienku tu však nezmieňujem len tak pre radosť, ale preto. aby som zdôraznil, že
geologický prieskum pred stavbou je veľmi, veľmi, VEĽMI dôležitý. Teda aspoň za predpokladu, že vysnívanú desaťročnú novostavbu nechcete mať obklopenú
krásnym slnečným rovinatým bazénom s inžinierskmi sieťami a občianskou vybavenosťou do piatich minút kraulom.
V tejto chvíli vo vás pravdepodobne skrslo podozrenie, že chcem geológov obohacovať na úkor nevinných obyčajných ľudí
TM. Osobne si však myslím, že by to tak vôbec nemuselo byť.
O geologický prieskum by sa mohli (prípadne mali) zajímať predovšetkým štát a developeri, čím by obyčajným ľuďom
TM ušetrili čas i financie. Má to však jeden háčik - štát, i väčšina developerov na radových občanov zvysoka serie.
Na Slovensku sa vyskytuje viac než 21 tisíc zosuvov, čo je na takú malú krajinu pomerne veľké číslo. Našťastie je výskyt a rozsah väčšiny z nich zmapovaný v Atlase stability svahov SR, ktorý je
voľne dostupný i na internete. Ako štát s týmito cennými, zadarmo prístupnými poznatkami narába pri územnom plánovaní? Uvediem dva príklady, ktoré hovoria za všetko.
Geológovia ohľadom stavebného zákona otravujú štát už roky.
Tento zákon mal roky vážnu dieru - pri územnom plánovaní a výstavbe nijakým spôsobom nevyžadoval zohľadňovanie geologických pomerov. Skrátka, štátu bolo jedno, či sú "stavebné pozemky" z geologického hľadiska vôbec na stavbu vhodné. Aby sa rozhýbal, muselo najskôr dôjsť ku katastrofe.
V roku 2010 zosuvy pripravili o strechu nad hlavou vyše stovku obyvateľov, a keďže sa blížili voľby, politikov to nakoplo, aby niečo narýchlo zbúchali. To, čo nasledovalo, by sa dalo prirovnať k postupu lekára, ktorý po letmom pohľade na otvorenú zlomeninu pacientovi odporučí piť viac
mlieka.
Namiesto stavebného zákona bol upravený geologický zákon. Našich parlamentní géniovia sa zrejme nazdávajú, že keď niekto vysloví “územné plánovanie”, tak sa mu v mysli okamžite vynorí fráza "geologický zákon".
A čo úprava v zákone prikazuje? Nič. Do zákona pribudlo iba odporúčanie (nie príkaz), aby sa pri územnom plánovaní zohľadňovala geológia.
Viete, čo je na tom najlepšie? Stavebný zákon obsahuje požiadavku zabezpečiť stavbu proti vplyvom
geopatogénnych zón. Presne tak -
stavebný zákon obsahuje povinnosť zaistiť stavby pred vymyslenými pseudovedeckými zónami, no so skutočnými prírodnými silami, ktoré stavbu môžu naozaj ohroziť, si príliš hlavu neláme.
Iným príkladom toho, ako vážne berú niektoré zložky štátu geologické riziká, je príklad zosuvu pri Šútove. Keď sa v roku 2013 začal hýbať svah v blízkosti miestnych kameňolomov, Pavol Liščák zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra si nehorázne dovolil vyjadriť sa ku geologickej situácii. Za odmenu mu bolo zakázané sa k tejto téme vyjadrovať.
Následne v médiách svoje názory o geologickej situácii v okolí lomu vyjadrili starosta Ľubor Had, predseda Klubu športového potápania Hippocamus Martin Peter Poláček a nájomca lomu Vladimír Sopúch. Trochu mi vadí, že okrem tohto podareného trojlístka sa ku situácii nevyjadrila ešte aj predsedkyňa miestnych klebetníc Jolana Junkovie a miestny štamgast, jeho vážená notorablilita Jožko Pecúch, ale holt, nie každý polyhistor sa chce vždy vyjadriť ku všetkému.
Ten beťárisko zosuv na odborné názory polyhistorov bohužiaľ nedbal a napriek všetkému začal drzo hroziť. Našťastie v tomto prípade mali “tí vyššie” aspoň toľko zdravého rozumu, že sa rozhodli zmeniť trasu tadiaľ projektovanej diaľnice. A nebojte sa - na tie (ne)slávne diaľnice si v dohľadnom čase tiež posvietime.
Takže ako sa brániť v časoch, keď štát je schopný naplánovať stavebné pozemky tam, kde sa nedá stavať a developeri sú schopní na stavebné pozemky rozparcelovať i bývalé smetiská? Je to jednoduché - stačí sa pred nákupom pozemku opýtať magickú otázočku:
A bol robený geologický prieskum? A ak dostanete kladnú odpoveď, gratulujem. Ušetrili ste si nejaký ten čas i financie. Ale čo ak dostanete zápornú odpoveď? O tom si niečo povieme nabudúce.
-
Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok