Sú to hybridy. Samozrejme, nemáme na mysli autá.

Hybridy sú jedince, ktoré vznikli krížením medzi rastlinami alebo živočíchmi rôzneho druhu. Ak sa vôbec dožijú pôrodu či vyliahnutia, väčšinou sú neplodné alebo majú iný hendikep, kvôli ktorému sa neskôr rozmnožujú len zriedkavo.

Nie sú „sexi“

V procese tzv. pohlavného výberu si každý jedinec vyberá partnera na rozmnožovanie na základe istých kritérií či signálov. Niekedy to býva na základe zvuku, ktorý zviera vydáva, napríklad trením nôh alebo čvirikaním. Samčeky pavúkov brnkajú na sieť samičky dúfajúc, že si ich nepomýli s korisťou a neskončia ako hlavný chod jej hostiny. Hybridy vydávajú tieto zvuky a iné signály „nesprávne“ a preto bývajú pre potenciálneho partnera nepríťažlivé.

Nové druhy aj vďaka hybridom

Napriek tomu existujú výnimky. Dokonca sa zdá, že niektoré druhy vznikli práve krížením jedincov dvoch rozdielnych druhov. Napríklad americký červený vlk zrejme vznikol skrížením sivého vlka s kojotom. V správaní predstavuje akýsi medzičlánok medzi týmito druhmi, pretože je viac spoločenský ako kojot, ale menej ako vlk. Za hybridný sa považuje taktiež známy európsky druh žaby, ktorý si našiel uplatnenie aj v gastronómii – skokan zelený. Podľa predpokladov vznikol krížením skokana krátkonohého so skokanom rapotavým. Skokan zelený sa dokonca často vyskytuje v rovnakom biotope spolu s jedným zo svojich rodičovských druhov.

U rastlín dochádza k hybridizmu častejšie ako u živočíchov. Výsledné hybridy sú častejšie schopné rozmnožovať sa ďalej, a tak sa predpokladá, že mnohé rastlinné druhy majú hybridný pôvod. Sterilné alebo menej životaschopné jedince sa napriek tomu vyskytujú. Nové rastlinné druhy tak hybridizáciou najčastejšie vznikajú v laboratórnom prostredí.

Mulice a prizzly

Hybridizácia sa najčastejšie vyskytuje u zvierat, ktoré sú príbuzné, navzájom podobné a dochádza k prekríženiu ich biotopov, takže sa môžu stretnúť. Najznámejším príkladom kríženia blízko príbuzných druhov je mulica, kríženec samice somára a samca koňa, prípadne mul - kríženec samca somára a samice koňa. Vznikajú taktiež hybridy medveďa hnedého (grizly) a ľadového medveďa, tzv. grolar alebo prizzly. Prvý sa vyskytol vo francúzskej zoo, kde sa kvôli priestorovým obmedzeniam oba druhy nachádzali bok po boku. Neskôr sa na prizzlyho podarilo naraziť aj vo voľnej prírode. Predpokladá sa, že globálne otepľovanie bude viesť k častejšiemu vzniku tohto hybrida.

Zubroň

Ľudskou rukou vznikajú hybridy najčastejšie v oblasti hospodárstva, keď sa človek snaží vytvoriť jedince s vyššou produktivitiou. Príkladom takéhoto kríženia je zubroň, kríženec kravy a jaka. Ide o veľké zvieratá s hmotnosoťu až 1200 kg, ktoré sa používali na ťažkú prácu. Žiaľ, plodné sú len samice, a preto sa s krížením vo viacerých krajinách prestalo.

Vražedné včely

Pokusy ľudí o kríženie zvierat môžu mať aj neblahé následky. Snaha o „lepšie“ včely sa človeku vypomstila vznikom tzv. vražedných alebo afrikanizovaných včiel. Vznikli krížením včely medonosnej so včelou africkou. Zrodili sa v podstate ako experiment, ktorý sa nepodaril. V niektorých krajinách sa stali hrozbou pre ľudí, keďže sú agresívne a reagujú aj na menšie vyrušenie útokom. Vyskytujú sa vo veľkých skupinách a namiesto toho, aby zaútočila jedna, pustí sa do vás celý roj. Na svedomí majú niekoľko ľudských životov, vďaka čomu niekedy vystupujú ako hlavné hrdinky v hororových filmoch.

Wolphin

Tento vzácny hybrid vzniká krížením samice delfína skákavého a samca kosatky čiernej. Obidva rodičovské druhy patria do jedného rodu, no napriek tomu žije v zajatí len jediný jedinec. Predpokladá sa, že v prírode existuje takýchto hybridov viac. Bohužiaľ, je náročné wolphinov spozorovať a správne identifikovať, a tak ich presné počty zostávajú neznáme. Prvý známy jedinec sa narodil v Tokiu, ale už po pol roku uhynul.

Najväčšia mačka sveta

Ďalším známym hybridom je liger (zachytený aj na perexovej fotografii). Ako vyplýva z názvu, ide o kríženca samca leva a samice tigra. Tento veľký tvor, ktorý váži viac ako 300 kg, si zachováva sfarbenie podobné levovi aj pásy na chrbte podobné tigrovi. Ak však dôjde ku kríženiu samice leva a samca tigra, vzniká tigon, ktorý je menší.

Výskumné kríženie

Hybridy často vznikajú v laboratórnom prostredí, a to hlavne preto, že biológovia skúmajú zrod zárodkov a embryí pri jedincoch s výrazne odlišnou genetickou informáciou rodičov. Z medicínskeho hľadiska prináša „výskumné“ kríženie informácie o tzv. donorských zvieratách, ktoré by mohli byť čisto hypoteticky darcami orgánov.

-

Autorka: Janka Faturová
Obrázky: Mark Interrante, Ali West Corradox, Hkandy, public domain

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet