„Človek má približne 600 svalov, pričom väčšina z nich je párových.“ – túto vetu si môžeme prečítať v mnohých učebniciach anatómie. Skutočnosť je však zložitejšia. Každý človek je jedinečný.



Prejavuje sa to nielen v sekvencii našej DNA, vo farbe vlasov či očí, ale aj tam, kde si to väčšinou neuvedomujeme – na kostiach a svaloch, dokonca na cievach, nervoch a orgánoch. V praxi sa potom môžeme stretnúť s dvojhlavým svalom ramena (musculus biceps brachii), ktorý nie je dvojhlavý, ale má tri, štyri, ba až sedem hláv¹. Presne z tohto dôvodu nie je možné sa naučiť anatómiu z figurín, ale na tento účel je potrebné použiť telá skutočných darcov.

V ľudskom tele sa nachádza mnoho štruktúr, ktoré u našich evolučných predkov plnili nejakú funkciu, no v súčasnosti ju už neplnia. Takéto štruktúry nazývame rudimenty. Evolúcia môže u niektorých rudimentov zájsť tak ďaleko, že sa v embryonálnom vývine niekedy ani nezaložia a po narodení chýbajú. Tomu hovoríme, že sval sa vyskytuje variabilne. Rudimentárne svaly sú často variabilné, pretože ich absencia postihnutým jedincom nijak nezabraňuje rozmnožovať sa a tí prenášajú svoje gény do ďalšej generácie.

Poďme sa pozrieť na 5 svalov, na ktoré evolúcia trochu pozabudla.

Pyramídový sval – musculus pyramidalis

Tento malý sval trojuholníkového tvaru patrí medzi svaly brucha. Nachádza sa povrchovo od dobre známeho priameho brušného svalu (m. rectusabdominis). Odstupuje od lonovej kosti a upína sa do linea alba (v preklade biela čiara), čo je väzivová štruktúra prebiehajúca vertikálne stredom brucha. Veľkosť pyramídového svalu je individuálna, u niektorých jedincov môže dosahovať až k pupku a byť široký až 10 cm. Pri sťahu napína linea alba a spevňuje šľachy obaľujúce priamy brušný sval. Na základe porovnávacej anatómie vedci usudzujú, že ide o rovnaký sval, ktorý napína vak, resp. jeho prednú stenu u vačkovcov. Uvádza sa, že pyramídový sval chýba u 10 % žien a 13 % mužov².

Dlhý dlaňový sval – musculus palmaris longus

Napriek názvu nepatrí k svalom ruky, ale k svalom predlaktia. Odstupuje od ramennej kosti a upína sa do väzivovej doštičky na dlani. Jeho funkciou je túto doštičku napínať a pomáhať pri ohýbaní zápästia. Tento sval chýba približne 15 % populácie³. V posilňovni sa však na jeho neprítomnosť vyhovoriť nemôžete, pretože silu úchopu neovplyvňuje³.

Prítomnosť tohto svalu si overíte tak, že pri ohnutom zápästí k sebe priložíte brušká prvého a piateho prsta. Ak je prítomný, tak sa jeho šľacha objaví na prednej strane predlaktia, a to približne v strede.

Z pohľadu evolúcie je zaujímavé, že zatiaľ čo u afrických ľudoopov, teda ľudí, šimpanzov a goríl, je dlhý dlaňový sval variabilný, u ázijských orangutanov je zrejme vždy prítomný. Je preto možné, že jeho funkcia je spätá s odlišným spôsobom života, keďže orangutany trávia na rozdiel od ostatných veľkých ľudoopov väčšinu života na stromoch⁴. Našťastie, moderná medicína vie tento “funkčne bezvýznamný” sval využiť. V rekonštrukčnej chirurgii sa využíva na šľachové štepy³.

Krátky dlaňový sval – musculus palmaris brevis

Nachádza sa na dlani, presnejšie - patrí k svalom malíčka. Jeho vlákna sa upínajú v oblasti piateho prsta do kože, ktorú napínajú a vytvárajú na nej vrásky. Rovnako ako ostatné svaly v tomto článku, aj tento sval môže chýbať.



Krátky dlaňový sval sa považuje za pozostatok pôvodne oveľa rozsiahlejšieho kožného svalu, ktorý sa nazýva panniculus carnosus⁵. Za týmto názvom sa ukrýva známa štruktúra, ktorá je silno vyvinutá napríklad u oviec a koní. Spôsobuje prudké kontrakcie kože, ktoré slúžia na odháňanie rôznych škodcov, napríklad hmyzu³. Na ľudskom tele sú jeho pozostatky patrné aj na iných miestach. Známa je napríklad svalová vrstva v miešku, ktorá zvrásňuje jeho kožu (tunica dartos), ale i platysma, čo je sval, ktorý napína kožu v oblasti krku a v starobe ochabuje, pričom vytvára riasu.

Stupajový sval – musculus plantaris

Je to sval, ktorý sa pýši najdlhšou šľachou v ľudskom tele. Je tenká a štíhla, v angličtine dokonca tento sval nazývajú freshmen nerve, pretože si ho študenti pri skúšaní často mýlia s nervom (stalo sa aj autorovi tohto článku).

Rovnako ako pri dlhom dlaňovom svale, jeho názov úplne nezodpovedá polohe v ľudskom tele. Nachádza sa totiž v povrchovej vrstve svalov lýtka, kde odstupuje od stehennej kosti a upína sa na pätovú kosť. Niekedy je však predĺžený až na stupaj, kde sa upína do väziva podobne ako je to v prípade dlhého dlaňového svalu (ten sa upína do väzivovej doštičky na ruke). Tento úpon zodpovedá stavu u niektorých cicavcov, podľa čoho dostal aj svoj názov.

Je slabým ohýbačom v kolennom a členkovom kĺbe. Táto funkcia však nie je kritická, a preto sa používa v rekonštrukčnej chirurgii na šľachové štepy, opäť rovnako ako dlhý dlaňový sval³. U našich predkov slúžil na uchopovanie a narábanie s predmetmi. Keďže väčšina z nás už dolné končatiny na tento účel nepoužíva, evolúcia dovolila svalu degenerovať a v súčasnosti sa bez neho narodí 9 % ľudí⁶.

Malý bedrový sval – musculus psoas minor

Napriek tomu, že sa malý bedrový sval radí k svalom bedrového kĺbu, je jeho funkciou pomocný úklon chrbtice. Spredu nalieha na veľký bedrový sval, s ktorým ste sa mohli stretnúť, ak ste niekedy mali na tanieri sviečkovú. Odstupuje od posledného hrudného a prvého bedrového stavca a upína sa na bedrovú kosť.

Udáva sa, že obojstranne sa vyskytuje iba u 40 - 50 % ľudí³. Zdá sa, že jeho význam narastá u zvierat pohybujúcich sa skokom (napríklad králiky, ale i opice skákajúce z konára na konár bez použitia dolných končatín),ktoré ho majú vyvinutý silnejšie⁷. V evolúcii človeka sa javí ako neatraktívny a jeho absencia postihnutých jedincov nijako neznevýhodňuje. Je preto možné, že v budúcnosti tento sval vymizne a u človeka sa vyskytovať nebude.

-

Tento článok sme vám priniesli v spolupráci s facebookovou stránkou Anatómia a antropológia.

-

Odkazy
http://slovnik.memorix.cz/

1. Poudel, P. P., Bhattarai, C., 2009: Study on thesupernumeraryheads of biceps brachiimuscle in Nepalese. Nepal Med Coll J, 96-98.
2. Čihák, R., 2001: Anatomie 1. 2 vyd., Praha, Grada.
3. Hudák, R., Kachlík D. a kolektív, 2013: MemorixAnatomie. 2 vyd., Praha, Triton.
4. Throckmorton, Z., Forth, N., Thomas, N., 2015: Non-adaptiveevolution of the m. palmarislongus in theHominidae. bioRxivdoi: 10.1101/123456.
5. McMinn, R. M. H. (ed.), 1994: Last’sAnatomy. 9thed., London, Churchill-Livingstone.
6. Aiello, L., Dean, C., 1990: AnIntroduction to HumanEvolutionaryAnatomy. Oxford. Academic Press.
7. Stevenson, R.E, Hall, J. G. (ed.), 2006: HumanMalformations and RelatedAnomalies. 2nded., New York, OxfordUniversity Press.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet