„Išlo to dole od nôh hore ako bublotajúca voda. Ja som otvoril ústa a začala sa tá rieka valiť von. Bol som vo vytŕžení, ale vedel som, že chválim Boha. Z mojich úst sa riali nejaké zvláštne jazyky. Nevedel som to ovládať.“ – istý minister nemenovanej stredoeurópskej krajiny
„Dnešné rozprávanie jazykmi je nepodarená napodobenina biblického zázraku hovorenia jazykmi apoštolských čias.“ – exegét a prekladateľ Biblie Roger Liebi
Na náboženských stretnutiach fundamentalistických kresťanských spoločenstiev letničného a charizmatického hnutia (a niektorých ďalších) veriaci niekedy predvádzajú „dar jazykov“ alebo „hovorenie jazykmi“, čiže glosoláliu. Ide o prúd hlások, ktoré môžu znieť ako neznámy jazyk, a nad rozprávaním ktorých hovoriaci nemá kontrolu. Mnohí fundamentalistickí kresťania glosoláliu považujú za „dar Ducha svätého“ a niektorí dokonca za „jazyk anjelov“.
Na Slovensku fenomén glosolálie v radoch širšej verejnosti prvýkrát spopularizovalo pred 6 rokmi dnes „kultové“ video Výlet za svätým Gorazdom, predstavujúce pasáž z filmu Z. Piussy Krehká identita (2012). Video zachytáva prerušované pasáže glosolálie v pomerne jednoduchom, „začiatočníckom“ prevedení.
Typickejší príklad uvádza v knihe Tongues of Men and Angels: The Religious Language of Pentecostalism (Ľudské a anjelské jazyky: Náboženský jazyk letničného hnutia) jazykovedec Univerzity v Toronte William J. Samarin: „Bule te skuru te sinte omkoton,stinte te leteo de tinka ong, lepe lute impre sute comp intope!“
Než sa pustíme do podrobnejšej analýzy, je potrebné upozorniť, že v kresťanstve ako takom predstavuje glosolália skôr okrajový fenomén a mnohí teológovia majú ku glosolálii súčasných kresťanských spoločenstiev silne rezervované až úplne odmietavé postoje. A to, ako uvidíme nižšie, na základe samotnej Biblie.
Je to pseudojazyk
Na glosoláliu sa zameralo množstvo vedeckých štúdií, skúmajúcich rôzne jej stránky: historickú, religionistickú, etnografickú, ako aj psychologickú a psychiatrickú, neurologickú a jazykovednú. Prakticky všetky seriózne jazykovedné štúdie sa zhodnú, že nejde o ozajstný jazyk, ale v podstate o štruktúrovaný bľabot.
Najdôslednejšiu analýzu glosolálie zverejnil v roku 1972 jazykovedec William J. Samarin z Univerzity v Toronte. Vychádzal z nahrávok „hovorenia v jazykoch“, ktoré zhotovil na kresťanských spoločenstiev letničného hnutia v Taliansku, Holandsku, na Jamajke, v Kanade a Spojených štátov amerických v priebehu piatich rokov. Samarin dospel k záveru, že glosolália pripomína ľudskú reč len povrchne, navonok. Hovoriaci totiž používa prízvuk, rytmus, intonáciu a prestávky, ktorými rozdeľuje reč na menšie jednotky. Používa síce zložky jazyka (hlásky), ale nie cudzie – len také, aké hovoriaci pozná v materskom jazyku.
„Keď glosoláliu analyzujeme celým aparátom jazykovedy, ukazuje sa, že ide iba o zdanie jazyka, hoci miestami presvedčivé,“ píše Samarin. „Pretože ak pochopíme, čo to vlastne jazyk je, musíme konštatovať, že žiaden príklad glosolálie – a je jedno ako dobre skonštruovaný – nepredstavuje ľudský jazyk, pretože nie je vnútorne organizovaný ani systematicky významovo naviazaný na koncepty okolitého sveta. Glosolália pripomína jazyk, pretože hovoriaci podvedome chce, aby bola podobná jazyku. Napriek povrchným podrobnostiam však nepredstavuje jazyk.“
Tieto závery spred takmer 50 rokov podporili mnohé ďalšie výskumy.
„Výskumy glosolálie vykonané po celom svete zistili, že ide o pseudojazyk, ktorému chýba konzistentná vetná skladba a význam. Je často rytmický a používa fonémy, ktoré vykazujú výraznú podobnosť s fonémami rodného jazyka hovoriaceho,“ píšu psychológovia Scott Semenyna a Rodney Schmaltz v nedávnom zhrnutí aktuálneho stavu bádania o glosolálii.
Nepodarená napodobenina biblického „daru jazykov“
„Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom.“ (Sk 2, 4-6)
„Pri biblickom hovorení jazykmi dokázali ľudia rozprávať jazykom, ktorý neovládali a ktorý sa nikdy neučili,“ upozorňuje v rozsiahlej štúdii glosolálie nemecký evanjelikánsky exegét a prekladateľ Biblie Roger Liebi. „Biblický dar jazykov je čosi zásadne odlišné od toho, čo dnes vidíme v letničných kresťanských hnutiach. Dnešné rozprávanie jazykmi je nepodarená napodobenina biblického zázraku hovorenia jazykmi apoštolských čias (v prvom storočí n. l.).“
V podobnom duchu píšu psychológovia Semenyna a Schmaltz „Členovia letničného hnutia, ktorí prejavujú glosoláliu, nereplikujú udalosti opisované v Novej zmluve, na základe ktorých tieto kresťanské sekty odôvodňujú dar jazykov. Zmienky v druhej kapitole Skutkov apoštolov hovoria o cudzincoch, ktorí počujú svoju rodnú reč z úst ľudí, ktorí sa ju nikdy neučili. Na rozdiel od toho dnešní pozorovatelia glosolálie počujú nezrozumiteľný bľabot a sú zmätení.“
Podľa Prvého listu Korinťatom (14,22) navyše „dar jazykov“ nie je „znamením pre veriacich, ale pre neveriacich“. V súčasnosti sa však používa ako spôsob, ako zapôsobiť na ostatných členov spoločenstva tým, že hovoriaci preukáže svoje „naplnenie Duchom svätým“.
Taktiež treba zdôrazniť, že glosolália nepredstavuje výlučne kresťanský fenomén. L. Carlyle May z Harvardovej univerzity uvádza početné príklady doložené v šamanizme a v „pohanských“ náboženstvách staroveku – od egyptských nekromancerov po čínsku dynastiu Han. Glosolália je taktiež známa v okultnom či ezoterickom kontexte, ako automatizovaná „reč Marťanov“ Helene Smithovej (pseudonym) z poslednej dekády 19. storočia.
„Rozprávanie jazykmi v nezrozumiteľnej podobe a so stratou kontroly hovoriaceho nad jeho rečou je bežné aj v nekresťanských náboženstvách a okultizme,“ súhlasí Roger Liebi. „V kresťanstve v podstate nemá čo robiť.“
Psychologické pozadie
Hoci tak môže pôsobiť, výskumy naznačujú, že glosoláliu obvykle nespôsobujú psychické ochorenia. Objavili sa indície, že ku glosoláliu vedú pozmenené stavy vedomia. Podporuje to skutočnosť, že sa najčastejšie vyskytuje prostredí skupinových zhromaždení s rytmickou hudbou, charizmatickým lídrami a sústredeným publikom. A v laboratórnych podmienkach, ktoré toto prostredie napodobňovali, sa podarilo dosiahnuť správanie neodlíšiteľné od glosolálie aj na skupine netrénovaných dobrovoľníkov. Hovoriaci podľa autorov výskumu cítili malú alebo takmer žiadnu kontrolu nad rečou, ktorú produkovali.
Výskumy každopádne zistili, že ľudia ktorí vykazujú glosoláliu, nie sú viac hypnoticky sugestívni než iní a nevykazujú väčší sklon k upadaniu do tranzu. Sociálni psychológovia preto vysvetľujú glosoláliu tým, že kladú dôraz nie na psychické vlastnosti jednotlivca, ale na vplyvy vonkajšieho prostredia v skupine ľudí.
„Spoločenské a situačné tlaky, ktoré pôsobia počas prvého prejavenia glosolálie, sú mimoriadne presvedčivé,“ píšu psychológovia Semenyna a Schmaltz. „Členovia letničných a iných charizmatických kresťanských hnutí sú často veľmi motivovaní, aby glosoláliu dosiahli. V mnohých prípadov to znamená, že jednotlivci musia vykazovať očakávané správanie predtým, než ostatní členovia skupiny akceptujú, že zažili takzvaný zážitok obrátenia.“
Táto motivácia je podľa psychológov spojená s túžbou byť akceptovaný, ako aj so silnou tendenciou takýchto jednotlivcov byť konformný.
„Spojenie takejto túžby dosiahnuť glosoláliu a laboratórne preukázaná jednoduchosť, s akou si ju dokážu osvojiť aj osoby, ktoré nie sú špeciálne motivované, naznačuje že najpravdepodobnejším vysvetlením je spoločenské učenie [osvojenie si správania pozorovaním iných],“ píšu Semenyna a Schmaltz.
Hypotézu o spoločenskom učení potvrdzuje to skutočnosť, že glosolália prebieha rôznymi spôsobmi, vždy v závislosti od spoločenských očakávaní danej náboženskej komunity. Niekedy sa hovoriaci chveje, niekedy stráca vedomie, niektorí ľudia sa prakticky dostávajú do tranzu... no inokedy prebieha oveľa menej dramaticky.
Cesta ku spirituálnemu raušu?
Zaujímavý pohľad do pozadia glosolálie prináša svedectvo bývalého člena letničného hnutia, zverejnené na blogu biológa Jerryho Coynea. Autor potvrdzuje mimoriadne silný spoločenský tlak, o ktorom píšeme vyššie: „Keď som sa pýtal ďalších ateistov, ktorí pôvodne boli členmi letničného hnutia, zistil som, že tento zážitok nikdy nemali. Jednoducho ho na pôde svojho kresťanského spoločenstva predstierali kvôli tlaku ostatných členov.“
Tým autor podľa vlastných slov nechce tvrdiť, že vždy ide o predstieranie, nakoľko on sám zažil glosoláliu, rovnako ako jeden z ďalších jeho známych-ateistov, ktorí boli pôvodné členmi letničného hnutia. Dodáva, že niektorí, ako kedysi aj on sám, týmto spôsobom dokážu vyvolať silný náboženský zážitok:
„Pre tých, ktorí tento zážitok zažijú, je to ako najsilnejšia droga. Keď na týchto náboženských stretnutiach vidíte týchto ľudí váľať sa po zemi a bľabotať, takpovediac duchovne opitých, tak oni sú skutočne mimo. Je to jediné, čo sa tam [na stretnutiach letničného hnutia] s ľuďmi skutočne deje. Nedostávajú žiadne uzdravenia. Nikto nepredvádza žiadne zázraky. Nedeje sa nič nadprirodzené. Jednoducho sa snažia byť tak mimo, ako sa len dá, a veria, že sa im to podarí vďaka Bohu.“
Ako sme videli, už takmer 50 rokov s istotou vieme, že „dar jazykov“ predstavuje o málo viac ako štruktúrovaný bľabot. Letničné a charizmatické náboženské komunity tento fakt (ako aj mnohé iné, napríklad evolúciu) odmietajú či ignorujú. Nemožno sa tomu čudovať. Pokiaľ bude glosolália pre niektorých ľudí prostriedkom ku spoločensky akceptovanému „spirituálneho raušu“, a tento im bude pripadať ako dôkaz činnosti Ducha Svätého, asi ťažko očakávať, že sa to zmení.
Na druhej strane, mohlo to dopadnúť horšie. Napríklad ak by stúpenci týchto fundamentalistických hnutí začali doslovne vykladať novozákonné verše týkajúce sa manipulovania s hadmi, ako napríklad „ Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí“ (Lk 10,19). Čo zhodou okolností niektoré americké kresťanské komunity urobili. Hoci ich nie je veľa a hoci sú pomerne uzavreté, z 20. storočia poznáme asi 100-120 prípadov úmrtia. A mohlo ich byť oveľa viac. Herpetologička Kristen Wileyová, ktorá aktivity „manipulátorov s hadmi“ dlhodobo sleduje, upozorňuje, že pastori držia svoje hady v tak nevyhovujúcich podmienkach, že zvieratá sú kvôli zlému zdravotnému stavu pomerne neútočné.
Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.
Literatúra:
Goodman, F. D. (1969): Phonetic Analysis of Glossolalia in Four Cultural Settings. Journal for the Scientific Study of Religion. 8 (2): 227–35.
Liebi, R. (2006): Sprachenreden oder Zungenreden? CLV
May, L.C. (1956): A Survey of Glossolalia and Related Phenomena in Non-Christian Religions. American Anthropologist 58, 75–96.
Samarin, W J. (1972): Tongues of Men and Angels: The Religious Language of Pentecostalism. Macmillan.
Semenyna, S., Schmaltz, R. (2012): Glossolalia Meets Glosso-Psychology. Skeptic Magazine 17, 4, 40-43.