09.06.2015-17:36:00   |   Petra Kuřátková
#Zdravie
#Názory
Profesia výživového poradcu, nutričného terapeuta či špecialistu na výživu je dnes veľmi atraktívna a populárna. Informácií o zdravej strave je nepreberné množstvo, ale väčšina ľudí z nich má akurát tak guláš. Preto ak sa niekto skutočne zaujíma o svoje zdravie, často vyhľadá (pseudo)odborníka na výživu.



Zorientujme sa v pojmoch

Nutričný terapeut/špecialista – odborník na výživu zdravých i chorých jedincov (môže pracovať v nemocničných zariadeniach), konzultant vhodnej, individuálnej stravy s ohľadom na zdravotný stav, vek a preferencie pacienta/klienta. Toto označenie smie používať len absolvent vysokoškolského štúdia na lekárskych fakultách (na Slovensku je problém už v tomto bode) alebo (bohužiaľ) i vyššej odbornej školy so zdravotníckym zameraním (označenie diplm. nutričný terapeut). Absolvent 4-ročného štúdia na strednej zdravotníckej škole v tomto odbore je nutričný asistent a môže pracovať len pod odborným dohľadom nutričného terapeuta/špecialistu.

Výživový poradca – všeobecne, absolvent obyčajného kurzu zameraného na výživu bez akýchkoľvek hlbších znalostí fyziológie, biochémie, klinickej výživy a iných potrebných náležitostí. Často tiež absentuje prax v odbore. Poburujúce je, že takéto kurzy sa ponúkajú napr. aj na stránkach zľavomatu.

Preč s kurzami na odborníkov na výživu

Keď si to zhrnieme, „odborníkom“ na výživu môže byť prakticky hocikto. Paradoxom je, že český (i slovenský) živnostenský zákon neviaže živnosť výživového poradcu na žiadne vzdelanie. Ide teda o voľnú živnosť, ktorú môže dostať automechanik či právnik, obaja bez čo i len základných vedomostí o fungovaní tela (Pozor, ani titul nemusí garantovať vedomosti!). Podľa mňa ide o závažné zlyhanie štátu, ktorý má kompetencie nato, aby určil kritériá na výkon tak odborne náročného povolania, akým je poradenstvo v odbore zdravej výživy.



Získať domnelú odbornosť nie je vôbec náročné. Stačí, ak sa zúčastníte nejakého seminára, workshopu či konferencie, ktorú usporiada niektorá firma, často s povolením nejakého ministerstva (aby to znelo kvalitnejšie). Zaplatíte si, získate certifikát a samozvaný odborník na výživu je na svete.

Môže sa zdať, že na tom nie je nič zlé... Lenže, certifikát o absolvovaní seminára neznamená vedomosti a schopnosti, lebo k jeho získaniu (väčšinou) postačuje iba účasť. Nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pretože sa neudelí po vykonaní záverečných testov znalostí ani akýchkoľvek skúšok.

Akú váhu má potom pýšiť sa týmto „diplomom“? Ako takýto diplom oprávňuje mať v rukách zdravie stovky ľudí a pýtať od nich nekresťanské peniaze za všeobecné platnú radu, ktorá v konečnom dôsledku aj tak zrejme nepomôže? Zverili by ste sa do rúk niekoho, kto vlastne vôbec nemusí rozumieť tomu, čo vás trápi a ako vaše trápenie vyriešiť?

Nemusím mať bujnú fantáziu na to, aby som si dokázala predstaviť, že na získanie certifikátu odbornosti na výživu stačí dotyčnému počúvať MP3-ku, prezerať si sociálne siete či dokonca prihodiť nejaké drobné do vrecka organizátora a sedieť v teple domova.

Stále sa vám páči predstava navštíviť takéhoto šarlatána?

Kto je teda erudovaný?

Poradca v tak citlivej oblasti, ako je zdravá výživa, by mal mať nielen patričné vzdelanie (to v prvom rade!), ale i istú dávku vedomostí, skúseností a empatie. Mal by poznať:
- fungovanie tela, metabolizmus, čomu odpovedá vysoká dávka vedomostí z biochémie, fyziológie (i tej patologickej), klinických odborov vrátane základov genetiky a farmakológie
- príčiny a priebeh zdravotných ťažkostí pacienta/klienta a možnosti riešenia. K tomu patrí samozrejme náuka o potravinách.
- kompletný sortiment potravín rastlinného i živočíšneho pôvodu a ich dostupnosť na našom trhu a v príprave jedálnych plánov by mal zohľadňovať taktiež ich sezónnosť
- vhodné technologické úpravy pokrmov, nutričné zoženie potravín a ich správnu využiteľnosť organizmom
- možnosti a vhodnosť fyzickej aktivity
- mal by mať tiež istú dávku socioekonomických znalostí, mal by vedieť edukovať, porozumieť, podporiť, utešiť a motivovať...



Rozhodne sa žiada individuálny prístup, žiadne všeobecne naučené rady, aké učia na zmienených kurzoch!

Toto je len hrubý základ toho, čo sa očakáva od nás, nutričných terapeutov. Nič z tohto vás nenaučí niekto vyškolený účasťou na niekoľkohodinovom seminári.

Na čo ďalšie si dať pozor:

  • na sľubované zázraky rýchleho úbytku telesnej hmotnosti: schudnúť 5 kg/mesiac je krásna predstava, to áno. Už horšie je pozrieť sa do zrkadla po skončení sľubovanej diéty a vidieť v ňom následky jojo efektu. Dobrý poradca vie, že správne a trvalé chudnutie je pomalé! A že žiadne zázračné diéty nefungujú natrvalo.

  • na propagáciu doplnkov výživy, ktoré proklamujú „po kúpe tohto výrobku sa zbavíte zbytočných kíl bez námahy a driny vo fitku“ a pod. Vždy, keď vám niekto povie podobné frázy, mal by vo vašej hlave zaznieť alarm, že sedíte u šarlatána, ktorý chce na vás zarobiť a vaše zdravie mu je ukradnuté.

  • na recyklované srdcervúce príbehy, ako sa niekomu po tej a inej diéte podarilo schudnúť (najlepšie s fotkami pred a po chudnutí)


  • Nie a ešte raz nie!

    K zostaveniu výživového plánu patrí kompletná nutričná, rodinná anamnéza, informácie o prekonaných a súčasných ochoreniach, prehľad o užívaní liekov a antropometrické údaje (váha, výška, vypočítané BMI, obvod brucha, bokov, taktiež zistené hodnoty zastúpenia tuku, prípadne aktívnej svalovej hmoty z bioimpedančných prístrojov).

    Chcem taktiež upozorniť na fakt, že tak ako samotné BMI nenapovie veľa o skutočnom zložení tela, tak ani všetky moderné prístroje nie sú úplne spoľahlivé. Dôležitá je komplexnosť všetkých zistení. Samozrejme, nesmie chýbať záznam o stravovaní človeka (na jeho získanie sa používajú špeciálne záznamové archy, kde si klient zaznamenáva kedy, kde, s kým a čo jedol, pil, ako sa pri tom cítil, popisujú sa tam tiež pocity hladu a fyzická aktivita). Zároveň nie je dobré odporúčať klientovi niečo, čo nemá rád, nemôže si dovoliť alebo to nevie zohnať v obchode. V neposlednom rade, nie je dobré porovnávanie sa s tabuľkami. Každý z nás je odlišný, má iný metabolizmus, iné nároky na výživu, preto je každého človeka treba riešiť individuálne.



    Pravda, nemožno hádzať všetkých výživových poradcov do jedného vreca. No ak sa rozhodnete zveriť do rúk skutočného odborníka, nutričného terapeuta, verím, že budete spokojní. Aj v tomto prípade si však preverte jeho vzdelanie a veľa, preveľa sa vypytujte. Aj takto si overíte jeho záujem o danú problematiku a nepriamo i to, či odbor absolvoval „na výbornú“ alebo musel väčšinu predmetov niekoľkokrát opakovať.

    -

    Autorka je študentkou v odbore nutričný terapeut na Lekársej fakulte Masarykovej univerzite v Brne. Ďalšie jej články nájdete aj na jej osobnom blogu.

    -

    Obrázok: pixabay.com
    Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

    Zdieľajte článok







    Pridať e-mail

    Najčítanejšie za rok