Hoci iba malá časť pacientov vyhľadá lekársku pomoc (udáva sa 10-15 %), aj tak ide štatisticky o jeden z najčastejších problémov, na ktoré sa sťažujú pacienti v ambulanciách.¹ Pri bežnom rozhovore sa občas ako synonymum pre bolesti hlavy používa slovo migréna. Tá pritom nie je iba všeobecné pomenovanie, ale konkrétna choroba, ktorá má veľmi špecifické prejavy a špeciálnu formu liečby. Intenzita migrenóznych záchvatov je rôzna. U niektorých pacientov ide len o občasné nezávažné epizódy, niektorí nešťastlivci však trpia dennými, niekoľkohodinovými záchvatmi, ktoré sú veľmi obťažne liečiteľné. Práve pre poslednú skupinu svitá nádej na lepšie časy. Svetlo sveta uzrel nový liek, ktorý je v rámci terapie migrény doslova prelomový.

Bolesť hlavy nie je vždy migréna

Než sa dostanem k novej liečbe, v rýchlosti vysvetlíme, čo vlastne migréna je. Bolesť hlavy (odborne cefalea) nie je výsledná diagnóza, ale symptóm. V prípade, že neexistuje nijaká anatomická príčina (napr. nádor v mozgu, opuch mozgu, či zlomenina lebky) alebo ochorenie, ktoré môže vyvolať aj bolesť hlavy (niektoré lieky, vysoký krvný tlak, atď.), hovoríme o tzv. primárnej bolesti hlavy. Je to skupina niekoľkých ochorení, medzi ktoré zahŕňame aj migrénu.

Migréna je najčastejšie epizodická, záchvatovitá bolesť hlavy, ktorú pacienti pociťujú typicky len na jednej polovici hlavy, pričom strany sa môžu striedať. Bolesť má pulzujúci charakter a postihuje prevažne ženy. Podľa dostupných údajov na Slovensku trpí migrénou asi 500 000 ľudí.¹ Presná príčina migrény je predmetom množstva diskusií. Existuje viacero teórií, kedy sú v niektorých prípadoch popísané genetické faktory, často sa spomínajú rôzne spúšťače ako stres, svetelné či zvukové podnety, menštruácia, prípadne niektoré jedlá. V súčasnosti asi najuznávanejší patofyziologický model hovorí, že ide o tzv. neurovaskulárne ochorenie, čiže s prejavmi migrény nesúvisí iba samotné mozgové tkanivo, ale aj mozgové cievy. V ich okolí, v tzv. perivaskulárnom prietore, sa nachádzajú receptory bolesti, ktorých stimuláciou vzniká nepríjemná migrenózna bolesť. Určitý stimul vedie k zníženiu prietok krvi v časti mozgu, čo spôsobí kompenzačnú reakciu – rozšírenie ciev. Následne sa uvoľňujú rôzne chemické látky, ktoré pôsobia na receptory bolesti.²

Asi 20% pacientov s migrénou má pred záchvatom bolesti auru, ktorá môže byť vizuálna (rôzne zrakové vnemy ako svetelné záblesky alebo čiastočné výpadky zraku), zriedkavejšie iného charakteru (pocity brnenia v končatinách, dočasná poruchy hybnosti, atď.) Príčina je zrejme pokles lokálneho prekrvenia mozgu pod kritickú hodnotu.


Migréna sa zvykne mýliť s inými bolesťami hlavy, často napr. s tzv. tenznou cefaleou, ktorá je následkom stresu, nedostatočného spánku, či inou psychickou záťažou a prejavuje sa tupou bolesťou lokalizovanou často obojstranne v oblasti spánkov. Pacienti popisujú, akoby mali obruč na hlave.

Správna diagnóza je dôležitá hlavne kvôli spôsobu terapie. Špeciálna liečba migrény nezaberá pri obyčajnej tenznej bolesti hlavy a naopak, ak má pacient ťažkú migrénu, iba zmena životného štýlu a redukcia stresu nepomôžu.

 

Liečba a novinky

V liečbe migrény sa používa viacero liekov z rôznych liekových skupín. Cieľom liečby je znížiť záchvaty na čo najnižší počet, ideálne ich úplne zrušiť. Špeciálnu liečbu nasadzujeme väčšinou pri častých záchvatoch (3 viac mesačne), pri silnej intenzite, pri dlho trvajúcich záchvatoch (nad 48 hodín) alebo zlyhaní akútnej liečby.³ Zistil sa účinok niektorých antidepresív či liekov, ktoré sa používajú hlavne na liečbu vysokého krvného tlaku (napr. betablokátory). Donedávna určite najúčinnejšou liekovou skupinou sú triptány, ktorých princíp spočíva v pôsobení na špeciálne receptory v mozgu – serotonínové receptory. Účinok potvrdili veľké randomizované dvojito zaslepené štúdie.⁴


Americká FDA (Food and Drug Administration) schválila tento rok novú liečbu migrény pomocou monoklonálnych protilátok.⁵ Monoklonálne protilátky sú chemické látky viažuce sa v tele na konkrétne receptory na povrchu buniek. Liečba sa používa už dlhšiu dobu v terapii rôznych napr. reumatologických či onkologických ochorení. Veľmi jednoducho povedané, ak podáme pacientovi monoklonálnu protilátku, ktorá sa naviaže iba na receptory špeciálnej skupiny bielych krviniek, dokážeme vyvolať veľmi presnú a cielenú reakciu imunitného systému, ktorá bude ničiť napr. iba nádorové bunky alebo bude tlmiť konkrétnu chorobnú reakciu imunity v prípade reumatologických zápalových procesov (ide o tzv. autoimunitné procesy, teda imunitné reakcie namierené proti vlastným bunkám alebo tkanivu).⁶ Tento spôsob terapie sa využíva stále častejšie aj v oblastiach medicíny, kde by to možno človek ani nečakal: napr. v liečbe vysokej hladiny cholesterolu u vysoko rizikových pacientov, kde bežné lieky nestačia.

Prvýkrát sa tento spôsob terapie zaviedol v liečbe migrény. Účinná látka s komplikovaným názvom erenumab sa viaže a blokuje calcitonin gene-related peptid receptory (CGRPR), čím sa stala prvým liekom v histórii pôsobiacim na spomínaný receptor. CGRPR sa vyskytuje vo zvýšenej miere u pacientov s migrénou. Blokáciou receptora sa zastavuje komplikovaná biochemická reakcia, ktorá má význam v procese rozvoja migrenóznych bolestí hlavy.


Štúdia STRIVE skúmala efektivitu erenumabu na vzorke 955 pacientov rovnomerne rozdelených do troch skupín (dve skupiny s rôznymi dávkami a jedna skupina s placebom). Liek sa podával injekčne do podkožia raz mesačne a účinnosť sa skúmala v intervaloch až šesť mesiacov. Štúdia preukázala štatisticky významný pokles záchvatov migrény u pacientov, ktorým nebolo podané placebo, pričom u skupiny s vyššou dávkou bol pokles záchvatov ešte výraznejší.⁷ Otázka dlhodobej bezpečnosti je zatiaľ nejasná (ako vždy s novými liekmi) a tieto údaje prinesú až ďalšie klinické štúdie. Predpokladá sa, že liečba bude stáť okolo 8500 amerických dolárov ročne.⁸

Pacienti s ťažkou formou migrény, ktorým doterajšia dostupná liečba buď nepomáhala, alebo ju netolerovali majú novú nádej na zlepšenie kvality života.

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

Zdroje

¹ Špalek P. Bolesti hlavy. In Via pract. 2008. roč. 5 (S4):24-29. dostupné na: http://www.viapractica.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=3564&magazine_id=1
² Olesen J et al. Origin of pain in migraine: evidence for peripheral sensitisation. In Lancet Neurology, vol. 8, issue 7, P679-690, 2009. dostupné na: https://www.thelancet.com/journals/laneur/article/PIIS1474-4422(09)70090-0/fulltext
³ Jakubínová H. Bolesti hlavy – 1. diel. 2009. Paliat. Med. Liec. Boles. 2(2):65-68. dostupné na: http://www.solen.sk/pdf/b19166933a2b89f783a307b59341d1e3.pdf
⁴ MacGregor EA. Menstrual migraine. Current Opinion. Neurology 2008, 21:211-214
⁵ https://www.bmj.com/content/361/bmj.k2228
⁶ https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/cancer/in-depth/monoclonal-antibody/art-20047808
⁷ Goadsby PJ et al. A Controlled trial of erenumab for episodic migraine. N Engl J Med 2017; 377:2123-2132. dostupné na: https://www.nejm.org/doi/full/10.1056/NEJMoa1705848
⁸ https://jamanetwork.com/journals/jamaneurology/article-abstract/2680898


Titulný obrázok: www.pixabay.com

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet