Počiatky

V roku 1957 sa začali vesmírne preteky. Už od ich začiatku Sovietsky zväz valcoval amerického rivala úspechmi, ktoré odštartovali vypustením prvej umelej družice Sputnik 1. Sputnik 2 už vyniesol prvého živého tvora do vesmíru. Asi najväčší úspech Sovietov prišiel 12. apríla 1961, keď sa Jurij A. Gagarin v kozmickej lodi Vostok ako prvý človek dostal na obežnú dráhu Zeme. Reakciou USA bol vysoko stanovený cieľ – Mesiac.



V druhej polovici 60. rokov začali Američania vo „vesmírnych pretekoch“ preberať prvenstvo vďaka štedro financovanému a dobre organizovanému programu Apollo. Veľkou ranou pre Sovietov bol napokon úspech misie Apollo 11. Samozrejme, v ZSSR sa nehodlali nechať zahanbiť a pripravovali vlastný lunárny program. Ak by išlo všetko podľa plánov, prvý sovietsky kozmonaut by vkročil na Mesiac už v septembri 1968.

Sovietsky lunárny program bol rozdelený na niekoľko projektov, ktoré až do roku 1989 podliehali prísnemu utajeniu.

Projekt L1

Prvá fáza sovietskeho lunárneho programu mala za úlohu oblet Mesiaca vo výške 1120 - 2420 km a približne týždenný výskum mesačného povrchu pomocou kamier a rôznych senzorov.

Prvé štarty lodí označených ako Kozmos 146 a Kozmos 154 sa uskutočnili 10. marca a 8. apríla 1967. Oba stroje sa však na obežnú dráhu Mesiaca nikdy nedostali kvôli zlyhaniu rakety Proton UR-500K. Tá po prvý raz nezlyhala až 2. marca 1968. Ale kým Sovieti v priebehu nasledujúcich piatich rokov vykonali v rámci Projektu L1 ďalšie 4 bezpilotné lety okolo Mesiaca, americkí astronauti na ňom opakovane pristáli.

Projekt L2

Táto fáza sa nikdy neuskutočnila. Išlo o projekt lunárneho vozidla na diaľkové ovládanie, v podstate predchodcu Lunochodu. Jeho maximálna rýchlosť mala dosahovať 4 km/hod a dojazd až 2500 km. Cieľom misie bol výskum mesačného povrchu a hľadanie vhodného miesta pre budúce pristátie kozmonautov.

Projekt L3

Táto fáza počítala s pristátím ľudskej posádky na povrchu Mesiaca. Prvý štart sa mal uskutočniť 7. novembra 1968 na počesť Októbrovej revolúcie. Dvojicu kozmonautov - Alexeja Leonova (vyobrazený) a Olega Makarova, mala na orbitu Zeme vyniesť viacstupňová raketa N-1. Okrem ľudskej posádky by niesla aj loď Sojuz 7K-LOK a pristávací modul LK T2K. Štvrtý stupeň rakety – Blok-G bol určený pre konečné navedenie na translunárnu dráhu.

Aký bol plán misie? Alexej Leonov mal prejsť otvoreným vesmírom zo Sojuzu do LK T2K, ktoré neboli vnútorne prepojené. Úlohou posledného stupňa s názvom Blok-D bolo navedenie na lunárnu dráhu a následný zostup modulu LK na povrch. Po vyčerpaní paliva z Bloku-D by modul pristával s pomocou vlastných motorov a bol navedený na miesto pristátia lunárnym vozidlom vypusteným vo fáze L2. Oleg Makarov by zatiaľ krúžil okolo mesiaca v Sojuz 7K-LOK.

Lunárny modul LK T2K v porovnaní s modulom používaným v misiách Apollo. Ruské zariadenie bolo oveľa jednoduchšie, o 40 % menšie a obsahovalo iba najzákladnejšie vybavenie.

Po úspešnom pristátí mal kozmonaut za úlohu nazbierať vzorky a na mesačnom povrchu vztýčiť sovietsku vlajku. (Kvôli neúspešným štartom rakety N1 sa však pristátie neustále presúvalo na iný dátum. Jeden z nich bol aj 8. november 1970, keď by úlohou kozmonauta bolo na počesť narodenia Lenina umiestniť na mesačnom povrchu jeho bustu.) Na splnenie úloh by mal kozmonaut 24 hodín, po ktorých by modul LK odštartoval pomocou motorov použitých na pristátie a smeroval by k plavidlu Sojuz 7K-LOK a potom späť na Zem.

Tak ako predchádzajúca fáza, ani fáza L3 nebola uskutočnená. Tri testy LK T2K na obežnej dráhe Zeme dopadli úspešne. Testom prešli aj skafandre pre budúcich kozmonautov. Nosná raketa N-1 (vyobrazená vpravo), ktorú navrhol Sergej Koroljov, však neuspela ani v jednom zo štyroch testov, kvôli čomu sa Sojuz 7K-LOK nikdy nedostal do vesmíru.

Ak by Projekt L3 uspel, nasledoval by Projekt L4, vďaka ktorému by sa na Mesiac dostali dvaja, prípadne traja kozmonauti, ktorých úlohou by bolo podrobnejšie skúmanie povrchu Mesiaca. O nasledovnom Projekte L5 sa veľa nevie. V tomto prípade by misiu tvorili zrejme štyria alebo piati kozmonauti spolu s 1,5 až 2 tonami vedeckého vybavenia. V oboch projektoch sa počítalo s modifikáciami lode Sojuz 7K-LOK.

Projekt Galaktika a pokus o mesačnú základňu

Raketový konštruktér Vladimir Nikolajevič Čelomej v novembri 1966 predložil Kremľu odvážny projekt. Tento projekt, nazvaný Galaktika, bol v novembri 1967 dokonca schválený. Ak by uspel, Sovieti by na prirodzenej družici Zeme postavili vlastnú základňu.

Podľa projektu by nosná raketa prevzala zariadenie UR-700. Čelomej pridal aj návrh kozmickej lode, ktorá bola väčšia ako Koroljovov Sojuz. Pristátie na Mesiaci sa malo uskutočniť v rozmedzí rokov 1968 a 1969. Konstruktorskoye Buro Obshchevo Mashinostroeniya (KBOM) v rámci tohto projektu navrhlo vybudovanie mesačnej základne s názvom Kolumbus. Sovieti dokonca vybudovali jej zmenšené modely.

Model obytnej časti mesačnej základne vyvíjanej v rámci projektu Galaktika.



Mesačná základňa Kolumbus by pozostávala z deviatich buniek slúžiacich na rôzne účely. Bunky umiestnené pod povrchom, z dôvodu ochrany pred žiarením a meteoritmi, by slúžili ako príbytok pre štyroch až dvanástich kozmonautov, ktorí by sa na základni zdržali približne rok. Energiou by základňu zásobovali solárne panely alebo jadrový reaktor. Návrhy základne počítali aj s bunkou, v ktorej by sa pestovali rôzne rastliny a ktorá by slúžila ako zásobáreň potravy. Počítalo sa aj s produkciou kyslíka fotosyntézou v ďalších častiach základne. Okrem zásobární vody a priestorov určených pre odpadky, návrhom základne nechýbalo ani vedecké laboratórium. Súčasťou projektu bol taktiež mesačný rover schopným niesť troch ľudí.

Kvôli stavbe základne Kolumbus sa počítalo s presunom približne 52 ton stavebného materiálu. Za najvhodnejšie miesto jej výstavby Sovieti vybrali západný okraj Oceánu búrok.

Existencia projektu bola verejnosti odhalená až v novembri 1987.

Prečo stavba základne stroskotala?

Približná suma, ktorú Sovietsky zväz na tento pompézny projekt potreboval, dosahovala hodnotu 50 miliónov rubľov. Išlo by o neúmerne veľkú investíciu v časoch, keď sa súčasne pracovalo aj na ďalších vesmírnych projektoch navrhnutých Sergejom Koroljovom.

Vývoj UR-700 by napríklad musel začať od úplnej nuly. Na druhej strane, Koroljovova raketa N-1 sa už dostala do testovacej fázy. Navyše, ak by bol projekt skutočne podporený, ZSSR by nestihlo pristátie na Mesiaci v plánovanom termíne.

Keďže bola Galaktika schválená v roku 1967 a prvý Soviet mal na Mesiaci stáť už o rok neskôr, nezostával čas na vyvinutie a otestovanie novej rakety. Ba čo viac, raketu, akú si projekt Galaktika vyžadoval, vtedajší sovietski odborníci považovali za ťažko realizovateľnú. Samotný let na Mesiac a následné pristátie boli pritom oproti Koroljovym návrhom náročnejšie a komplikovanejšie. Stručne povedané, v roku 1968 bol celý projekt nezvládnuteľný.

Projekt Zvezda

Druhý návrh mesačnej základne pripravil Valentin Gluško v roku 1974. Plán počítal so superťažkou trojstupňovou raketou Vulkán (vyobrazená vpravo), ktorá by prostredníctvom šiestich štartov vyniesla na Mesiac 130 ton nákladu potrebného na vybudovanie základne. Počiatočná posádka základne mala byť podľa Gluškovho návrhu tvorená tromi ľuďmi, neskôr šiestimi.

Predpokladaná základňa sa skladala z troch hlavných prvkov, ktorými boli obytný modul, modul s laboratóriami a lunárny rover, ktorý slúžil na vedecké výpravy. Produkciu energie mali na starosti solárne panely. Projekt samozrejme nebol nikdy uskutočnený.

V roku 1980 sa Gluško pokúšal o vzkriesenie Zvezdy v projekte Zvezda 2, čo bol v podstate zmenšený variant jeho predchodcu, plánovaný na rok 1986. Nosnou raketou bola Energija (vyobrazená vľavo), na rozdiel od jej predchodcu Vulkánu postavená aj testovaná. Na uskutočnenie Gluškovych plánov Sovieti potrebovali celkovo tri štarty a piatich kozmonautov. Hoci vznikli predbežné návrhy pristávacieho modulu, ďalej, ako do fázy plánovania, sa projekt nedostal.

Po neúspešných snahách o dobytie Mesiaca sa ZSSR uchýlilo k vývoju vesmírnych staníc.

Prečo nie je Mesiac červený?

Dôvodov, prečo ZSSR nedostalo na mesačný povrch svojho kozmonauta bolo viacero. Hlavným raketovým konštruktérom v tomto období bol geniálny Sergej Koroljov. No v časoch, keď ho Sovieti potrebovali najviac, prišla jeho nečakaná predčasná smrť z roku 1966. Na Koroljovovo miesto bol dosadený Vasilij Pavlovič Mišin, ktorý ale nemal autoritu, manažérske schopnosti ani politické konexie.

Okrem straty nadaného inžiniera a neschopnosti nahradiť ho, zavážila aj nedostatočná koordinácia lunárneho programu vedúca k zbytočnému plytvaniu energie a zdrojov. Namiesto spolupráce totiž jednotlivé konštrukčné kancelárie medzi sebou súperili.



Azda najväčším problémom sovietskych plánov bola fáza vzletu nosnej rakety N-1. V rozmedzí rokov 1969 až 1972 sa uskutočnili celkovo štyri skúšobné štarty, ibaže ani jeden úspešný. (Najhoršie dopadol druhý. Celá raketa sa zrútila na odpaľovaciu rampu a explodovala, pričom zničila aj ďalšie objekty štartovacieho komplexu.) V máji 1974 boli preto práce na rakete zastavené.

-


Zdroje
http://cs.wikipedia.org/wiki/Vesm%C3%ADrn%C3%BD_z%C3%A1vod
http://www.skeptik.net/conspir/append4.htm
http://www.wired.com/2010/10/russian-moon-mission/
http://sk.wikipedia.org/wiki/Sovietsky_mesa%C4%8Dn%C3%BD_program
http://sk.wikipedia.org/wiki/Program_Apollo
http://techmania.cz/edutorium/art_vedci.php?key=729
http://kosmonautika.cz/n1.html
http://www.astronautix.com/articles/sovjects.htm
http://www.friends-partners.org/mwade/articles/sovpart1.htm
http://technet.idnes.cz/proc-na-mesici-nepristali-jako-prvni-rusove-exkluzivni-serial-o-dobyvani-vesmiru-gi8-/tec_vesmir.aspx?c=A071022_191313_tec_vesmir_vse
http://cs.wikipedia.org/wiki/Sojuz_7K-L1
http://www.astronautix.com/craft/soy7klok.htm
http://www.astronautix.com/craft/l41963.htm
http://www.astronautix.com/lvs/vulkan.htm
http://www.astronautix.com/lvs/energia.htm
Brian Harvey – Soviet and Russian lunar exploration - Springer Praxis Books
Zdroje obrázkov
http://www.hightechscience.org/zond-8_spacecraft_model.htm
http://i.sme.sk/cdata/8/49/4941988/kn72-leonov-r758.JPG
http://en.wikipedia.org/wiki/Soviet_manned_lunar_programs#mediaviewer/File:Landef%C3%A4hren.jpg
http://www.astronautix.com/graphics/l/lokcut.jpg
http://www.russianspaceweb.com/images/columb_final_2.jpg
http://www.aerospaceweb.org/question/spacecraft/russia/n1-1.jpg

Obrázky: fair use

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet