Článok je pokračovaním prehľadu "lietajúcich tanierov" postavených ľuďmi.

Aerodyne RC - 360

Francúzsky inžinier René Couzinet podľahol móde 50. rokov tým, že v roku 1955 sa pustil do vývoja lietadla podobnému lietajúcemu tanieru. Jeho priemer mal 13,5 metra a maximálna vzletová hmotnosť bola 12 600 kilogramov. Šesť motorov Lycoming umožňovalo vertikálny štart. Vzduch nasávaný cez otvory v trupe sa tlačil von cez sústavu dvoch protichodne sa otáčajúcich diskov prostredníctvom sústavy päťdesiatich lopatiek. Horizontálny let zabezpečoval jeden prúdový motor Dassault Viper, umiestnený pod trupom.



René Couzinet vo vlastnej továrni l'Ilede la Grande-Jatte v Levallois-Perret, postavil drevený model v mierke 3:5. Malo sa jednať o prototyp ukazujúci kam sa bude uberať budúcnosť letectva. V ďalšom vývoji sa však nepokračovalo, z toho dôvodu, že investície na jeho zostrojenie by boli príliš vysoké.

Astro V Dynafan

V roku 1960 vyrobila spoločnosť Astro Cinetics Corporation lietajúci tanier fungujúci na princípe coandovho efektu. Pohon zabezpečoval prúdový motor Chevrolet Corvair, model z roku 1965 s výkonom 148 koní. Maximálna vzletová hmotnosť dosahovala 485 kilogramov, pričom stroj sa vo vzduchu mohol udržať 2 hodiny. Astro V Dynafan vzlietal, ako je už u lietajúcich tanieroch zvykom, kolmo nahor. Tanier bol vysoký 2,43 a široký 2,31 metrov. Vonkajší plášť pozostával z laminátu. Počítalo sa, že stroj poslúži ako náhrada za automobil a bude využitý aj v armáde. K ničomu takému však nedošlo.

NASA PeppAeroshel

Lietajúci tanier vyvinutý spoločnosťou NASA v polovici šesťdesiatych rokov slúžil na testovanie padákov pre program Voyager určených na pristátie na Marse. Kvôli simulácii tenkej atmosféry na Marse bolo potrebné padák použiť vo výške 50 kilometrov nad Zemou. Letové skúšky prebiehali v roku 1966. K tanieru bol pripevnený rozmerný balón, pričom celá zostava bola vypustená pomocou priemyselného žeriavu. Po štarte sa balón oddelil a do potrebnej výšky ho vyniesli prúdové motory. V múzeu v oblasti White Sands Missile Range je vystavovaný jeden exemplár tohto disku.

Vought "Lietajúca palacinka"

Inžinier Charles H. Zimmermann navrhol v roku 1933, lietadlo s netradičným ploským tvarom a v roku 1938 naň získal patent. Tento letún bol schopný vzlietnuť a pristáť vo veľmi obmedzených priestoroch, vznášať sa vo veľmi nízkych rýchlostiach, alebo tiež dosiahnuť vyššiu rýchlosť, než akékoľvek existujúce konvenčné lietadlá tej doby. Svoje plány mohol Zimmermann realizovať od roku 1937, keď začal pracovať pre spoločnosť Vought. Po demonštrácií rádiom riadeného modelu vzbudil u námorníctva záujem.

Model V-173 uskutočnil svoj prvý let, trvajúci 13 minút, 23. novembra 1942 na letisku Bridgeport. Počas letu sa lietadlo len s ťažkosťami držalo vo vzduchu. Celkovo mal model nalietaných 131 hodín testovacích letov, počas ktorých sa odstraňovali jeho nedostatky. V-173 meral na dĺžku 8,1 metra a bol vysoký 4,5 metra. Pohon zabezpečovali dva motory Continental-80 s výkonom 60 kW. Vďaka dvom motorom Continental-80 s výkonom 60 kW, mohol počas letu dosiahnuť rýchlosť 222 km/hod. Bol vyrobený z dreva a pokrytý tkaninou.

V roku 1944 si USNAVY objednalo dva modely s označením XF5U-1. Jednalo sa o podobné lietadlo ako V-173, ale pozostávalo z kovovej konštrukcie. Dva motory Pratt & Whitney R-2000-7 s dvoma veľkými štvorlistovými vrtuľami a s kĺbovým ostrím sa nachádzali na oboch stranách kokpitu. Vďaka ním bol stroj schopný dosiahnuť rýchlosť 765 km/hod. Dva vstupy na prednej časti lietadla slúžili ako chladiace otvory. Kontrolné krídla vyčnievali z okraja nosnej konštrukcie. Zaťahovací podvozok bol nezvyčajne vysoký. XF5U-1 uzrel svetlo sveta už v auguste 1945, ale vrtule navrhnuté pre tento stroj boli pripravené až v roku 1947. Celé lietadlo meralo na dĺžku 8,7 a na šírku 4,5 metra.

17. marca 1949 bol celý program ukončený z dôvodu zníženia rozpočtu na obranu, pričom projekt bol finančne príliš náročný.

Lietajúce taniere Boeing

V roku 1943 spoločnosť Boeing postavila 3 modely lietadiel, ktorých konštrukcia mala tvar disku. Jednalo sa o lietadlá s označením Boeing 390, 391 a 396. Vrtuľa aj s kokpitom sa nachádzali v prednej časti stroja a kormidlo v zadnej časti. Všetky modely poháňal hviezdicovitý motor Pratt & Whitney R-4360-3 Wasp Major, vďaka ktorému by dosahovali rýchlosť 670 km/hod. Mali slúžiť ako stíhačky vyzbrojené štyrmi 20 mm kanónmi a závesníkmi, ktoré mohli niesť 1,1 tony bômb alebo prídavných nádrží. Boeing svoj návrh predložil námorníctvu, ktoré ho zamietlo v prospech už spomínaných Vought V-173 a XF5U-1.

Lenticular Reentry Vehicle (LRV)

Jedná sa o návrh lietajúceho taniera, ktorý by z výšky 480 kilometrov nad zemou kropil Sovietský zväz jadrovými zbraňami. Tanier navrhli inžinier v Los Angeles divízie North American Aviation na základe zmluvy s US Air Force. Projekt bol riadený z Wright-Patterson, v Daytone, Ohiu, kde boli presídlený nemeckí inžinieri, ktorí počas druhej svetovej vojny pracovali na prúdových lietadlách a vyvíjali lietajúce taniere.

S posádkou štyroch mužov sa LRV mohol na orbite udržať šesť týždňov. Pre posádku bola určená kapsula v prednej časti disku a rakety s jadrovými hlavicami by boli umiestnené v zadnej časti. Kapsula mala vlastný pohon, ktorý slúžil na oddelenie sa v prípade núdze. LRV sa na orbitu mohol dostať pomocou viacstupňovej rakety, alebo ako pohon by mohla slúžiť jedna z jadrových rakiet. Niektoré z týchto rakiet boli skutočne postavené a úspešne testované v Nevade. Pri návrate na Zem by LRV brzdila raketa na kvapalné palivo alebo jadrová raketa. Počas vstupu do atmosféry je diskovitý tvar výhodný, lebo sploštený tvar zabezpečuje smerovú stabilitu a kontrolu. Potom by nasledoval kĺzavý let rovnako ako tomu bolo pri raketoplánoch. Pri pristávaní ešte pomáhal héliový balón. Celková hmotnosť LRV bez posádky, zbraní a paliva by dosahovala 7,7 ton. Počítalo sa aj s ďalšími troma verziami, ktoré boli určené na dopravu pasažierov na obežnú dráhu a vesmírne aplikácie.



Projekt dostal nálepku tajný 12.12.1962 a ako tajný ostal klasifikovaný až do mája 1999. O LRV neboli odtajnené všetky údaje, z toho dôvodu sa nedá s istotou povedať či bol postavený a ak áno, je otázne, či bol schopný letu. Nič však tomu nenaznačuje. Tepelná a radiačná ochrana podľa popisov bola veľmi slabá.

Geobat

Geobat je lietadlo diskovitého tvaru vyvinuté americkou spoločnosťou Future Horizons Inc. Vďaka svojmu tvaru je pri priamočiarom lete extrémne stabilné a má vynikajúcu manévrovateľnosť. Tomu napomáha aj zložitý systém pohyblivých plôch. Testovací zmenšený model je poháňaný malým piestovým motorom a tlačnou vrtuľou. Pilotná verzia je ešte len v projektovej fáze, no o projekt už prejavilo záujem americké Ministerstvo obrany.

High Speed Vertical Take Off and Landing disk (HSVTOL)

HSVTOL je novodobý projekt americkej spoločnosti GO Aircraft Ltd. Celý projekt smeruje k vytvoreniu lietadla schopného kolmého štartu, počas letu dosahujúceho veľmi vysokých rýchlostí a schopného previesť 24 ozbrojených vojakov alebo 32 pasažierov. Projekt finančne podporuje agentúra DARPA a technické poradenstvo poskytuje NASA. Model zaradený do sériovej výroby má dosahovať priemer 13,7 metra. Ako pohon majú slúžiť tri prúdové motory. Pri horizontálnom lete výtokové splodiny smerujú vzad a pri štarte a vznášaní sú usmernené prostredníctvom výtokových trysiek do sústavy dvadsiatich ôsmich lopatiek na otáčajúcej sa vonkajšej časti disku. Tie sú rozdelené do dvoch radov. Vo vnútornom rade sa výtokové splodiny zmiešavajú s chladným vzduchom. Ten je nasávaný sústavou vyklopiteľných deflektorov, vonkajší tlačí smerom nadol len okolitý vzduch. Na manévrovanie má slúžiť niekoľko trysiek s chladným vzduchom. Zaujímavé je, že medzi trupom a pohyblivou časťou nie je žiadne pevné mechanické spojenie, na mieste ich udržiava iba pneumatický tlak.

-

Zdroje
http://www.minijets.org/index.php?id=169&L=3&cHash=eec8acf0b9
http://www.hitechweb.genezis.eu/UFOpreprava4.htm
http://www.laesieworks.com/ifo/lib/VTOLdiscs.html
http://www.fiddlersgreen.net/models/aircraft/Vought-XF5U.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Military_disc-shaped_aircraft
http://www.military.com/Content/MoreContent/?file=PMsaucer
http://www.hitechweb.genezis.eu/UFOpreprava4b.htm
http://www.hitechweb.genezis.eu/UFOpreprava6.htm

Obrázky:
http://www.laesieworks.com/ifo/lib/VTOLdiscs-pict/aeroshell-03.jpg
http://www.roswellufomuseum.com/research/ufotopics/earthmadeflyingsaucers.html
http://www.homebuiltairplanes.com/forums/hangar-flying/1902-gfsa-geobat.html
http://www.hitechweb.genezis.eu/UFOpreprava6.htm

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet