V krátkom úvode do geopatogénnych zón, ktorý sa mi trocha vymkol spod kontroly, som nahryzol niekoľko myšlienok súvisiacich s geopatogénnymi zónami. Po prekonaní MIERNYCH žalúdočných ťažkostí stojím pred týmto vyberaným švédskym stolom opäť. So zlou predtuchou si škrabem svoju úbohú zadnicu a čelím ťaživej otázke: Ako v tejto delikatese pokračovať?

Bllleeeergheeeceeega...

Asi bude najlepšie začať z krajíčka, z ktorého som ju ešte nekoštuval. Takže začneme od toho, čo podľa mňa dávam geopatogénnym zónam takú “silu” - ich názov.

Stres sodomitskej Zeme!

Slovo geopatogénne sa skladá z troch častí: z gréckeho geos, čo znamená Zem a pathos, čo znamená, že ste patetickí a mali by ste sa hanbiť, že v článku, čo má v názve slovo “geológ”, musím vysvetľovať, čo znamená geos, lebo ľudia sú lenivé vši neschopné si sami overiť ani len základné fakty, bože môj, už sa neviemdočkaťtejapokalipsiprosymponahlajSAcAkaMTaaSoMceLiNadRzaniCMUQQ



Žartujem. Nie síce o apokalypse (vážne ťa netrpezlivo očakávam, zavolaj mi), ale slovo pathos v tomto kontexte znamená utrpenie. Tretie grécke slovo - genes znamená niečo ako “spôsobovateľ”.

Takže geopatogénne zóny by mali byť miestami, kde Zem spôsobuje utrpenie. Výstižné a múdro znejúce - takáto kombinácia sa u mnohých šarlatánstiev len tak nevidí a zároveň zakrýva nahotu tohto šarlatánstva pláštikom odbornosti. Škoda len, že mnohí gepatogéniovia tak výborne vymyslené meno zopsuli.

Na stránkach mnohých (ak nie väčšiny) geopatogéniov sa dočítate, že výraz gepatogénne je iba spojením geosu a pathosu. Takže ich omylom prekrstili geopatogénne zóny na zóny trpiacej Zeme, čo je síce dobrý názov pre metalovú kapelu, no skripľuje to eleganciu pôvodného výrazu. Niektorí geopatogéniovia to dorazili tým, že popri geopatogénnych zónach často narábajú s frázou geopatický stres, čím tento fenomén nechtiac prekrstili na stres pasívnej Zeme. (Ak by išlo o latinské pathicus, tak by to bolo ešte vtipnejšie - stres sodomitskej Zeme.)

Podobné finty s múdrymi slovami využívajú i mnohé iné typy šarlatánstiev a napriek tomu nedosahujú úspešnosť geopatogénnych zón. Tie sa presadili nielen v súkromných, ale i štátnych sférach.

Spomínal, som že u nás prenikli do stavebného zákona, ale populárne sú napríklad i v Rusku. Na internetoch sa dočítate, že slovo geopatogénne je dieťaťom ruského vynálezcu Georgesa Lakhovského, ktorý ho spomína v svojej knihe Tajomstvo života - elektrina, radiácia a vaše telo. Lakhovský (okrem iného) veril, že zdravotné problémy sú spôsobené (i liečiteľné) určitými frekvenciami elektromagnetického vlnenia a/alebo iných typov žiarení, ktoré sú do istej miery podmienené geologickým prostredím.



Viem, čo si myslíte - zas ďalší Rusák, čo šíri fejk ňjús. Lenže čo ak vám poviem, že predchádzajúci odstavec má taktiež do istej miery fjek ňjúsovú povahu?

Lakhovský sa síce narodil v Rusku, no prežil značnú časť života vo Francúzsku, kde vyštudoval Sorbonnu, a jeho elektrický “liečiaci” prístroj (ktorý nazval Multivlnový oscilátor) získal patent v USA. A hoci veril, že zdravotné problémy môžu súvisieť s geologickým prostredím, v zmieňovanej knihe slovo “geopatogénne” budete hľadať márne.

Dal som si totiž tú námahu, Lakhovského knihu som prebehol, a nie je tam po slove “geopatogénne” ani stopy. Podľa môjho názoru existujú tri vysvetlenia. Prvým vysvetlením je, že sa geopatogénne zóny stratili v preklade, čo znie dosť nepravdepodobne, ale stať sa to môže vždy, však profesore Brumbále? Aby som toto riziko minimalizoval, čítal som anglický preklad, ale človek si nemôže byť istý na sto percent.

Niektoré geopatikáňskie stránky sú opatrnejšie a tvrdia len, že toto slovo Lakhovský “zaviedol v 30. rokoch”, ale kde konkrétne, to neuvádzajú. Lakhovského publikácie z tohto obdobia zvyčajne nie sú ľahko dostupné a žiadne “geopatogénne” v ich názve nenájdete. Je tiež zvláštne, že v jeho patente na multivlnový oscilátor toto slovko nenájdete a verte mi, keby som ja vymyslel také dobré slovo, tak si ho dám vytetovať na zadok, capnem si ho nad posteľ a pomenujem tak svoje dieťa, o návrhu na patent nehovoriac.

Tretím a najpravdepodobnejším vysvetlením je, že niektorí geopaťkovia sú jednoducho až takí šarlatáni, že sa ani nenamáhajú overiť si pôvod vlastnej “disciplíny”. Tipoval by som, že ktosi kedysi kdesi zmienil Lakhovského knihy o súvise polí, radiácie a geológie, niekto k tomu prisolil tvrdenie, že práve on je autorom slova “geopatogénne” a ostatní to nadšene papagájovali bez toho, aby tvrdenie niekedy overili.



A tým, čo sa zúrivo škrabú po plešinách, lysinách a ekzémoch, lebo som si dovolil uraziť mocné kmeniská ruskánskeho dubiska, sa revanšujem niečím, po čom sa i druhá strana bude misieť obškrabúvať pod trakmi, tupéčkami a maskarami. Geopatogénne zóny sú (spolu s prútikárčením) populárne v Nemecku a Rakúsku. A tým nemyslím populárne na štýl “je tam veľa geoprútikovopatogénnych klubov”, ale štýlom“píšeme o týchto fenoménoch vo vedeckých publikáciách a chválime sa, že nemocnice staviame mimo geopatogénnych zón”, prípadne “si nechávame na ne inštalovať chráničky pred geopatogénnymi poľami”.

Mutant zrodený (aj) z reálnych konceptov

Názov však nie je jedinou vecou, ktorá geopatogénnym zónam umožnila tak preraziť. Ich úspešnosť spočíva najmä v tom, že sa im podarilo “načapovať” niekoľko reálnych konceptov. Všetci vieme, že existuje niečo ako zemské polia a niektorí z nás vedia, že existuje aj niečo ako “nezdravé” geologické podmienky. Geopatíkom a geopatinkám sa tieto dva koncepty s reálnym vedeckým základom podarilo zmixovať do zdanlivo vedeckého koktejlu, no keď k nemu pričuchnete, zistíte, že vám ho dochutili štedrou dávkou kopaničiarskej slivky.

Pôvod konceptu geopatogénnych zón siaha do starovekej Číny, kde sa feng šuej mixovalo s vierou v dračie línie a zemných démonov, ktoré negatívne vplývajú na ľudské zdravie. Tieto koncepty prevzalo ezoterické hnutie New Age, ktoré ich pohádzalo do skúmavky s ley líniami (o ktorých som sa zmieňoval v predošlom článku), prihodilo do nej pár (pseudo)vedeckých konceptov, a keď ňou zatrepali, zrodil sa príšerný mutant, ktorý vedca pripomína iba svojim šialeným pohľadom.

Koncept geopatogénnych zón sa na prvý pohľad môže podobať skutočným geofyzikálnym poliam, no pri bližšom pohľade nájdete niekoľko zásadných rozdielov. Napríklad geopatogenerátori veria, že ich zóny sa vyskytujú v podobe neviditeľných, relatívne úzkych zón s rozsahom do niekoľkých metrov, a na to, aby ste sa im vyhli, stačí napríklad presunúť posteľ.

No ak by sa vaša posteľ nachádzala v oblasti nejakej magnetickej alebo gravitačnej anomálie, budete musieť presunúť celú spálňu alebo dom, prípadne sa presťahovať do iného štátu. Rozsah týchto anomálií sa pohybuje v metroch až stovkách kilometrov a líniovité sú len málokedy, ide skôr o akési “škvrny” alebo “mraky”.



Slová “magnetická anomália” alebo “gravitačná anomália” znejú síce hrozivo, no ich príčina je často veľmi triviálna. Máte pod panelákom piesky zatiaľ čo vaša lesná chata stojí na bazaltoch? To znamená, že váš panelák sa nachádza na mieste zápornej gravitačnej anomálie, zatiaľ čo chata sa nachádza v oblasti kladnej gravitačnej anomálie. Jednoducho, ľahšie piesky vás k zemi budú priťahovať slabšie, než ťažšie bazalty. A bazalty budú vďaka svojim magnetickým vlastnostiam vytvárať i anomálie v magnetickom poli Zeme. Takú vlastnú domácu magnetickú anomálijku si dokonca môžete vyrobiť na dvore, stačí napríklad do zeme zakopať fúrik (alebo iné ľubovoľné magnetické teleso).

Magneticky anomálne pásy bazaltov na morskom dne sú jedným z najvýznamnejších dôkazov rozpínania oceánskeho dna. Vo vylievajúcej sa bazaltovej láve na oceánskom dne sa magnetické minerály počas tuhnutia zorientujú rovnobežne s magnetickým poľom zeme. Bazalty s kladnými anomáliami (farebné) vznikali v čase, keď malo magnetické pole Zeme normálnu polaritu a bazalty so zápornými anomáliami (biele) vznikali v čase opačnej polarity magnetického poľa (autor Chmee2 via wikipedia).

Tieto anomálie sú pritom neskutočne drobnulilililinké, ich detekcia je umením, ktoré možno prirovnať k začutiu motýlieho prdu uprostred kotla heavymetalového koncertu. Nepatrnosť sa síce nerovná neškodnosť, no v prípade týchto anomálií rozhodne neexistuje dôvod sa ich obávať. Poľahky ich “prekričia” ročné, mesačné a u gravitačných anomálií dokonca i denné zmeny poľa spôsobené vzájomným pôsobením gravitačnej sily Slnka, Mesiaca a Zeme. A to je jedna vec, ktorú u geopätníkov a iných typov geošarlatánov nikdy nepochopím. Tak radi hovoria o Zemi ako o živej planéte a potom na ňu vykydnú kýbeľ nemenných, statických zón.






Hore – video zmien magnetického poľa od roku 2002. Dole – to isté ibaže ide o zmeny gravitačného poľa.

Tu môže niekto z geopatológov položiť námietku – Čo ak ide o doteraz neobjavený typ poľa alebo energie? Dobre teda, predstavme si, že taká energia s vplyvom na ľudské zdravie existuje a vyskytuje sa v stálych zónach. Na to, aby ste dokázali jej existenciu, ju nemusíte zmerať priamo, stačí predsa jednoducho nahnať pár ľudí do takejto zóny a sledovať, či vstup do nej nejako prejavuje na ľudskom organizme. A presne takýto experiment nadizajnovali v roku 2007 Norbert Leitgeb s Reném Lucasom.



Leitgeb a Lucas si ohradili zónu v knižnici, ktorá bola dostatočne veľká na to, aby obsahovala aspoň jednu geopatogénnu zónu, a postupne do nej nahnali 43 dobrovoľníkov. Z ich radov vylúčili “bezvercov” - niektorí šarlatáni totiž tvrdia, že skepticizmus vás robí imúnnymi voči niektorým ezojavom. (Ak nás teda naozaj chcú ochrániť pred zlými javmi, nemali by sa snažiť urobiť z nás všetkých skeptikov?) Následne merali ich bioparametre (reakčný čas, impedancia kože, variabilita srdcovej frekvencie) počas toho, ako ich na vozíčku presúvali (aby vylúčili nechcené zmeny bioparametrov spôsobených fyzickou aktivitou) po náhodne vybratých miestach vo vyhradenej zóne. V miestnosti neboli pozorované nijaké štatisticky významné zmeny bioparametrov.

Leitgeb a Lucas sa tam ale nezastavili. Do štúdie si prizvali ešte piatich prútikárov, ktorý im mali v celej knižnici (i mimo vyhradenej oblasti) vytýčiť geopatogénne zóny. Pri pohľade na zóny vytýčené jednotlivými prútikármi som sa na chvíľu musel zamyslieť, či sa nedohodli... že každý z nich (až na jednu-dve výnimky aj to s prižmúrenými očami) sa zo “svojimi” zónami bude schválne triafať úplne inde, než jeho kolegovia. Každý z nich geopatogénne zóny umiestnil úplne, ale úúúúplne inak.

Geopatogénne zóny sú očividne tak ťažko detekovateľné, že ich nenájdu nielen prútikári, ale nezanechávajú v našom tele merateľné prejavy. Ak chcete i napriek tomu v gepatogénne zóny veriť, pokojne si v ne verte, len potom rozdávanie konzerv s tatranským vzduchom v nemenuvanom obchodnom reťazcovi prosím nevolajte "podvod".

Hoci sa geopatogénne zóny rady zahaľujú do pláštika vedeckosti, podobne ako úchyláci vo vašom miestnom parku ho pri letmejšom pohľade zo seba s chuťou strhnú. Ich existencia je nielenže celkom nepodložená – ich nehybná, statická povahaje na našej meniacej sa a dynamickej Zemi krajne nelogická. A teraz ma ospravedlňte, mám dôležitú prácu. Kde som to nechal kabát?

-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet