Vril

Pojem označuje lietajúce taniere, ktoré vyvíjala rovnomenná okultná nemecká spoločnosť (obrázok vpravo vyobrazuje jej znak). Tvrdí sa, že postavila osem modelov a plánovala ďalšie tri. Mali slúžiť ako prostriedok na cestu do vesmíru. Na internete o nich koluje množstvo protichodných informácií. Údajné plány sú očividne falošné - znaky SS na tanieroch a ich plánoch sa nezhodujú so skutočnými označeniami používanými počas druhej svetovej vojny.

O spoločenstve

Spoločenstvo Vril údajne vzniklo ešte pred druhou svetovou vojnou. V dátume vzniku sa zdroje nezhodujú a nezhodujú sa ani v tom, čo Vril znamená. Za zakladateľa sa považuje Karol Haushofer. Do tejto spoločnosti údajne patril aj Adolf Hitler, Heinrich Himmler, Herman Göring, Alfred Rosemberg a ďalší pohlavári ešte budúcej Tretej ríše. Spoločenstvo malo existovať aj počas vojny a podporovať Hitlerove myšlienky o nadradenosti árijskej rasy, ktoré vraj pochádzali práve z jeho kruhov. Táto myšlienka bola inšpirovaná románom The Coming Race, ktorého autorom je Edward Buwler-Lytton (1803 -1873). Je však zaujímavé, že Hitler a ani nik z vyššie uvedených sa o spoločnosti Vril nikdy nezmienil, pričom jej znak, dvojitý blesk, sa nikdy nikde neobjavil. V niektorých zdrojoch sa dokonca uvádza, že to bolo čisto ženské spoločenstvo.

Pôvod a vývoj tvrdení

Existencia okultného spločenstva Vril nebola nikdy potvrdená. Neexistujú žiadne jednoznačné doklady jeho vzniku - prvý raz sa spomína v roku 1947 v článku Pseudoscience in Naziland (Pseudoveda v krajine nacistov), ktorý napísal nemecký raketový inžinier Willy Ley. Publikoval ho v časopise Astouding Science Fiction. Nešlo teda o žiadne odborné periodikum, ale o magazín venovaný vedecko-fantatickým poviedkam.



Spoločenstvo s názvom Vril sa potom spomína až v knihe Jitro kouzelníků (The Morning of the Magicians), ktorá vyšla v roku 1960. Podľa nej bol Vril skutočný okultný spolok napojený na spoločnosť Thule. Na základe tejto knihy (ktorá je považovaná za jeden z východiskových bodov súčasného hnutia New Age, pozn. red.) prišlo o pár rokov neskôr niekoľko autorov s tvrdeniami, že spoločnosť Vril vyrábala lietajúce taniere. Od 70-tych rokov sa v „záhadologickej“ literatúre objavujú tvrdenia, že lietajúce taniere boli nacistická tajná zbraň.

Telepatický kontakt s mimozemšťanmi?

Plány na zostrojenie lietajúcich tanierov Vril mali pochádzať od obyvateľov planéty, ktorá krúži okolo hviezdy Aldebaran a nachádza sa v súhvezdí Býka. S týmito mimozemšťanmi sa údajne podarilo spojiť pomocou média Marie Orsic a média známeho len ako Sigrun (čo vierohodnosti informácie veľmi nepomáha). Získané plány aj informácie mali byť napísané v Sumerskom jazyku, ale v skutočnosti majú veľmi ďaleko od sumerského klinového písma. Skôr pripomínajú čmáranice malého dieťaťa. Nacisti sa mali vďaka získaným plánom a postaveným plavidlám dostať na materskú planétu týchto mimozemšťanov.

Niekoľko nemilosrdných skutočností

Prečo táto mimozemská rasa, ktorá bola nacistom naklonená a údajne taktiež patrila do tzv. árijskej rasy, nacistov nepoctila návštevou? A prečo v dobe, keď už bolo aj Hitlerovi jasné, že vojnu prehrá, svojim chránencom nepomohla?



Hviezda Aldebaran je vzdialená od Zeme 65,1 svetelných rokov. Nacisti sa na ňu chceli údajne dostať pomocou medzidimenzionálneho preletu na tanieri Vril 7. V dnešnej dobe by sme povedali, že plánovali preletieť červou dierou. Je pravda, že červie diery po prvý krát popísal Albert Einstein už v roku 1935. Na druhej strane, nacisti odmietali všetko židovské a Albert Einstein bol pôvodom Žid. Navyše, ani v dnešnej dobe nie sme schopní umelo vytvoriť červiu dieru (na jej stabilizáciu by bol potrebný hypotetický typ exotickej hmoty s negatívnou hmotnosťou). Posledným klincom do rakvy moderného mýtu o nacistických lietajúcich tanieroch je fakt, že život na planéte krúžiacej okolo hviezdy Aldebaran nie je možný kvôli zvýšenému stupňu UV žiarenia.

Pohon a neuveriteľný výkon tanierov Vril mala zabezpečovať neznáma energia, ktorú ovláda jedine podzemná rasa z už spomínaného románu The Coming Race. Malo sa jednať o energiu získavanú z éteru. V dnešnej dobe vieme, že éter neexistuje.

Haunebu

Malo sa jednať o sériu vojenských lietajúcich tanierov, ktoré mali zmeniť priebeh druhej svetovej vojny. Údajne ich vyvíjalo oddelenie SS Entwicklungsstele IV inšpirované taniermi Vril. Objavili sa údajné plány lietajúcich tanierov Haunebu 1, 2, 3 a 4.

Extrémna rýchlosť

Taniere Haunebu mali dosahovať neuveriteľné rýchlosti. Najrýchlejší zo všetkých modelov, Haunebu 3, údajne vďaka rýchlosti 40 000 km/hod dokázal zotrvať vo vzduchu 7 až 8 týždňov. Tieto stroje mal poháňať tzv. thulský tachyonátor vyvinutý SS a spoločnosťou Thule. Táto spoločnosť bola okultná a vývojom akéhokoľvek pohonného systému sa zrejme nikdy nezaoberala. Proti vznikajúcemu teplu vplyvom rýchlosti sa mali taniere Haunebu chrániť povrchom zo zliatiny Viktalen. Takáto zliatina však nikdy neexistovala. Iné zdroje tvrdia, že ich mal chrániť špeciálny pancier. Zloženie a ani bližšie informácie nie sú známe, čo znižuje dôveryhodnosť tejto informácie.

Pochybné „dôkazy“

Plány, ktoré zobrazujú tieto lietajúce taniere s technickými detailami sa objavili až v 60. rokoch 20. storočia, pričom jednotlivé ich popisy si protirečia. Znaky SS a pečiatky tajných kománd mali zrejme plány preukázať ako autentické, ich štýl však nezodpovedá skutočným znakom a pečiatkam používaným počas druhej svetovej vojny. Zároveň nie sú známe žiadne mená konštruktérov, ktorí pracovali na vývoji lietajúcich tanierov Haunebu alebo Vril.



Podľa údajov vzlietol prvý model, Haunebu 1, v roku 1939. Ibaže ak už v tomto roku mali nacisti k dispozícii tak fantastickú zbraň, prečo ju nenasadili do boja? Pokiaľ sú informácie o týchto strojoch pravdivé, postačilo by niekoľko z nich a nacisti by vojnu vyhrali. Mimochodom, nacisti počas druhej svetovej vojny vyvíjali rôzne druhy rakiet a pracovali aj na prúdových lietadlách. Pomocou týchto prostriedkov plánovali zmeniť priebeh vojny a dokonca napadnúť Ameriku. Prečo by do ich vývoja investovali milióny mariek, ak by mali postavených už niekoľko druhov ozbrojených lietajúcich tanierov Haunebu?

Jeden z modelov Haunebu bol podľa niektorých zdrojov spozorovaný nad Temžou. Toto tvrdenie však nie je ničím podložené. Angličania pritom v skutočnosti dôsledne zaznamenávali každý nemecký prelet alebo dopad rakiet na ich území. Tvrdí sa taktiež, že niektoré lietajúce taniere boli testované na Antarktíde v kolónií Neu Schwabenlad, kde Nemci údajne postavili tajnú základňu. Nemecká kolónia Neu Schwabenlad naozaj existovala, žiadna vojenská základňa tam však nebola nájdená. Navyše, Antarktída kvôli jej klimatickým podmienkam nie je vhodné miesto na testy lietajúcich strojov.

Po internete koluje množstvo údajných fotografií týchto objektov. Ich popisy si však navzájom protirečia - uvádzajú odlišné roky, lokality, typy strojov a ich parametre. V niektorých prípadoch sa jedná o očividné fotomontáže, pričom skoro všetky sú zrnité a veľmi nekvalitné. Existujú aj údajné videozáznamy. Tie sú rovnako ako fotografie veľmi neostré a nie je na nich takmer nič vidieť.

Ako ďaleko dokáže zájsť ľudská fantázia, demonštruje známy autor konšpiračných „teórií“ Jan van Helsing, ktorý prichádza s tvrdeniami o nacistickej kozmickej lodi Andromeda Gerät alebo po internete kolujúce tvrdenia o nacistickej základni na odvrátenej strane Mesiaca a aj o ich pristátí na Marse.

Toto považujú niektorí konšpirátori za realitu:

-

Zdroje
Geoffrey Brooks: Hitlerovy hrozivé zbraně - Od V-1 k létajícímu stroji Vimana. Naše vojsko, 2008
Oliver Gerchitz: Filadelfský experiment . Dialog, 2010
Zdeněk Hák: Kuriozní zbrojní projekty Třetí ríše. FORTprint, 1966
http://conspiracytheories.lmc.gatech.edu/index.php/Vril_Society_Conspiracy
http://magazin.atlas.sk/spektrum/fakty-x-tajny-spolok-thule/795469.html
http://www.zvlastnezbrane.estranky.sk/clanky/ostatne/lietajuce-taniere-v-sluzbach-tretej-rise_.html
http://www.matrix-2012.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=235:rfz-haunebu-a-vril-vydaeny-ufo-hoax&catid=78:nmecko-iisv&Itemid=95

Obrázky: www.ailevadisi.net, depressiveillusions.com, Oliver Gerchitz: Filadelfský experiment. Dialog, 2010, Brad Harris: Die Dunkle Seite Des Mondes. Pandora Books, 1996 (použité v zmysle fair use)

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet