Skeptickí k vede, otvorení bludom
Veda to dnes nemá ľahké. Neprajúca politická atmosféra, šírenie
konšpiračných teórií a príklon k šarlatánstvu, pavede či „alternatívnym faktom“ vedú k rastúcemu skepticizmu voči vedeckému bádaniu. Útokom čelí klimatológia,
vakcinácia,
evolučná teória... a výnimkou bohužiaľ nie je ani kozmický výskum.
V atmosfére, kde rastúci počet ľudí verí tomu, že
Zem je v skutočnosti placka, človek tak nejak stráca vieru v ľudstvo. Sám sa niekedy stretávam s názormi typu „A
k čomu to bude dobré?“ alebo „Nebolo by lepšie vyriešiť problémy tu na Zemi predtým, než začneme skúmať vesmír?“.
Dôvodov na výskum vesmíru sa pritom nájde veľa. Mnohým z nás stačí číra zvedavosť, túžba po nových vedomostiach, posúvanie hraníc ľudského poznania či ambícia byť inšpiráciou pre ďalšie generácie. V cynickejších kruhoch spoločnosti, v ktorých sú jedinými cieľmi ľudskej existencie okamžitý peňažný zisk a fatamorgána nekonečného ekonomického rastu, však vzletné ideály kozmických priekopníkov akosi nestačia.
Čo na tom, že si bežný Američan myslí, že do NASA ide 20 % federálneho rozpočtu (v skutočnosti je to len 0,5 % !!!)? Čo na tom, že sa investície do výskumu vesmíru dlhodobo ukazujú ako správne a ekonomicky výhodné? Ťažba na asteroidoch najskôr o pár desaťročí? Pfft, to je neskoro, zisk chceme tu a teraz!
O živote “tam vonku” sa zamýšľal aj Churchill
Niekto sa podobne stavia aj k otázke existencie mimozemského života. Veď prečo by nás malo zaujímať, či na nejakom šedom šutri kdesi vo vákuu nájdeme primitívne mikróby?
Tá otázka - to, či existuje život aj na iných planétach, pritom nezaujíma len vedcov. Možnosťou života vo vesmíre sa zaoberal napríklad aj Winston Churchill, ktorého si s astrobiológiou obyčajne nespájame. Minulý rok sa podarilo nájsť stratený populárno-vedecký článok určený pre noviny, v ktorom sa Churchill zamýšľal nad
tou otázkou. Vo svojej eseji z roku 1939 s názvom „Sme vo vesmíre sami?“ správne píše o živote na (vtedy ešte len hypotetických) exoplanétach, pričom jeho najpravdepobnejší výskyt umiestňuje do obývateľnej zóny okolo hviezdy, kde sa môže nachádzať voda v kvapalnom skupenstve – základný predpoklad pre život.
-
Sir Winston Churchill (1874-1965) – politik, diplomat, spisovateľ a taktiež vášnivý prírodovedecký nadšenec. Bol prvým premiérom, ktorý mal vlastného vedeckého poradcu – brilantného fyzika Fredericka A. Lindemanna. Churchillova podpora vedy a technologického pokroku bola v konečnom dôsledku jedným z faktorov, ktorý prispel k porážke nacistov v druhej svetovej vojne. Súčasní politici by si z neho mali brať príklad.
Churchull si uvedomoval, že odpoveď na
tú otázku nám umožní lepšie poznať seba samých. Nález mimozemského života otvorí bránu k poznaniu fundamentálne odlišného bytia, ktoré vzniklo nezávisle od života na Zemi. Zistíme nielen kde všade môžeme živé organizmy očakávať, ale aj aké iné typy života môžu v kozme existovať v rámci fyzikálnych a biologických zákonov. Dozvieme sa viac o tom, ako život vlastne vznikol, čo je doteraz najväčšou nevyriešenou záhadou biológie.
Vraj sme optimisti
Pred pár dňami tím vedcov zverejnil štúdiu vo vedeckom časopise Frontiers of Psychology, v ktorej skúmali reakciu laickej verejnosti na objav mimozemského života. Výsledky ich bádania ukazujú, že to s nami až také zlé nie je a moja lamentácia nad stavom spoločnosti v úvode článku možno v tomto jednom konkrétnom prípade nie je úplne na mieste. :)
-
Dysonova sféra je hypotetická superstavba okolo hviezdy, ktorá by svojim staviteľom – nesmierne pokročilej mimozemskej civilizácii – poskytovala prakticky neobmedzené množstvo energie. Nezvyčajné, nepravidelné poklesy v svietivosti hviezdy KIC 8462852 viedla niektorých bádateľov k úvahám, že by pri nej mohla byť vybudovaná mimozemská superštruktúra gigantických rozmerov.
Svoj výskum rozdelili do troch častí - v pilotnej štúdii sa zamerali na analýzu reakcií verejnosti a médii v minulosti, keď boli ohlásené možné objavy mimozemského života. Medzi relevantné správy zaradili objav pulzarov z roku 1967*, Wow! signálu (1977)**, potenciálnych fosílnych mikróbov v Marťanskom meteorite (1996), ale aj zvláštny jav pozorovaný v okolí hviezdy KIC 8462852, ktorý môže indikovať prítomnosť mimozemskej superstavby typu Dysonovej sféry (2015). Posledným zaradeným objavom bol nález systému TRAPPIST-1, v ktorom by sa mohlo nachádzať až 7 malých kamenných planét s kvapalnou vodou.
Výskumníci zhodnotili, že
reakcie verejnosti boli vo všetkých prípadoch skôr kladné a prevažovali nálady očakávajúce pozitívny dopad objavov. V ďalších dvoch štúdiách sa zaoberali výhradne otázkou objavu primitívneho, mikrobiálneho života, ktorý je z krátkodobého horizontu omnoho pravdepodobnejší. V posledných rokoch sa zdá, že je už na spadnutie – množia sa dôkazy o existencii podpovrchových oceánov a chemických zlúčeninách potenciálne biogénneho pôvodu (metán)
na viacerých mesiacoch našej slnečnej sústavy (Enceladus, Európa, Titan).
-
Zostup sondy Huygens, ktorá úspešne pristála na Saturnovom mesiaci Titan v roku 2005. Titan je jedným z horúcich kandidátov na existenciu mimozemského života v rámci našej slnečnej sústavy.
Dotazníkom oslovili okolo 500 respondentov, ktorých sa pýtali, aká by bola ich vlastná reakcia na objav jednoduchého mimozemského života a taktiež čo si myslia o reakcii ľudstva ako celku. Výsledky sa v podstate zhodovali so vzorcom vyplývajúcim z pilotnej štúdie –
ľudia sa naozaj objavu mikrobiálnych mimozemšťanov skôr tešili. Zaujímavé pritom je, že respondenti konzistentne predpokladali, že
ich vlastná reakcia bude pozitívnejšia než celková odozva spoločnosti. Zjavne si o sebe myslíme, že "sme lepší než tí druhí”.
V poslednej štúdii porovnali reakcie na už spomínaný potenciálne reálny objav mimozemských mikrofosílií v meteorite z Marsu a vytvorenie umelej formy života známym biotechnológom Craigom Venterom z roku 2010. Pracovali s hypotézou, že objavenie mimozemského života je istým spôsobom výnimočné v porovnaní s ostatnými vedeckými objavmi. Ich predpoklad sa ukázal správny – respondenti nielenže reagovali zväčša pozitívne (rovnako ako v pilotnej a prvej štúdii), ale ich
reakcia bola výraznejšia pri objave mimozemského života v porovnaní s vytvorením syntetickej baktérie v laboratóriu.
Výskumu sa dá vytknúť pomerne malá a uniformná vzorka respondentov, zároveň však prináša prvú štúdiu tohto typu a oprávňuje nás na mierny optimizmus, pokiaľ ide o čoraz pravdepodobnejší objav mikrobiálneho života mimo našej vlastnej planéty.
-
Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.
-
Poznámky
*Pulzary sú rotujúce neutrónové hviezdy vyžarujúce elektromagnetické žiarenie. Keď bola ich frekvencia prvýkrát zaznamenaná, astronómovia nevylučovali možnosť, že signál pochádza od mimozemskej civilizácie.
**Wow! signál bol zachytený rádioteleskopom Big Ear Ohio State University. Dodnes ide o najlepšieho kandidáta pre rádiové vysielanie mimozemšťanov. Signál nebol odvtedy už nikdy zaznamenaný.
Zdroje
Launius RD (2003) Public opinion polls and perceptions of US human spaceflight. Space Policy 19:163-175.
Livio M (2017) Winston Churchill, Astrobiologist. Nature, published online on Feb 15th 2017.
Kwon JY, Bercovici HL, Cunningham K, Varnum MEW (2018) How will we react to the discovery of extraterrestrial life? Frontiers in Psychology 8:2308.
Obrázky: NASA/JPL/ESA, Kevin M. Gill
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok