14.01.2020-11:30:00   |   Marek Dzurenko
#Evolúcia
#Kozmos
#Pravek
Vyspelé mnohobunkové živočíchy existujú na Zemi už vyše pol miliardy rokov od čias kambrickej explózie. Život mal teda dostatočný čas na to, aby sa mohol vyvinúť v inteligentné formy schopné vybudovania technickej civilizácie. V roku 2019 vyšla v časopise International Journal of Astrobiology štúdia s názvom „Silúrska hypotéza: Je možné detegovať industriálnu civilizáciu v geologickom zázname?“. Jej autori, Gavin A. Schmidt z Goddardovho ústavu vesmírnych štúdií NASA a Adam Frank z Oddelenia fyziky a astronómie Rochesterskej univerzity, sa zaoberali otázkou, či by bolo teoreticky možné odhaliť stopy po inteligentnom živote, ak na Zemi existoval pred vznikom človeka.

Ich myšlienkový experiment je vskutku zaujímavý, zďaleka však nepatria medzi prvých, ktorí o takejto možnosti premýšľali. Nakoniec to prezrádza názov štúdie, ktorý je inšpirovaný populárnym televíznym seriálom Doctor Who. V jednej z jeho sérií dôjde k prebudeniu starodávnej rasy inteligentných plazov zvaných „Siluriáni“. Na tomto mieste sa patrí dodať, že žiadne plazy počas silúru ešte neexistovali, to ale nie je pointou.


Predstava existencie inteligencie v minulých geologických érach siaha ešte hlbšie do minulosti, prinajmenšom do prvej polovice 20. storočia. Jedným z prvých moderných autorov, ktorý sa zamýšľal nad civilizáciami existujúcimi milióny rokov pred človekom, bol americký spisovateľ Howard Phillips Lovecraft. Tento priekopník science fiction a hororu vo svojich dielach opisoval prapodivné entity, ktoré na Zem prichádzali z hlbín vesmíru či iných dimenzií. V jednej zo svojich noviel s názvom The Shadow Out of Time (v preklade „Tieň z hlbín času“) Lovecraft píše o inteligentných bytostiach, ktoré obývali Zem pred 250 miliónmi rokov.

Mnohé z Lovecraftových výtvorov sú bizarného až priam fantazmagorického vzhľadu a veľa z nich je inšpirovaných hlavonožcami. Nájslávnejšia bytosť Lovecraftovej mytológie, starodávny kozmický boh Cthulhu (perexový obrázok), má obrovité telo s dračími krídlami a hlavu s chápadlami chobotnice. Práve hlavonožce patria medzi top kandidátov, ak uvažujeme o existencii inteligentných bytostí v hlbokom čase.

Superinteligentné hlavonožce

Chobotnice (Octopoda) predstavujú vrchol evolúcie hlavonožcov (Cephalopoda) a sú zďaleka najinteligentnejšími bezstavovcami. Ich schopnosť riešiť komplexné úlohy svedčí o vysokej úrovni inteligencie. Chobotnice však nemajú centralizovaný mozog ako stavovce, väčšina ich neurónov sa nachádza v ramenách. Ak by sme si teda chceli predstaviť formu inteligentnej bytosti celkom odlišnej od človeka, chobotnice predstavujú ideálny model.


-


Osmonoh gigantický (Enteroctopus dofleini) je najväčším žijúcim druhom chobotnice.


Chobotnice sú natoľko podivné a vykazujú taký stupeň komplexnosti, že medzinárodný tím vedcov v roku 2018 publikoval štúdiu v časopise Progress in Biophysics and Molecular Biology, v ktorej sa seriózne zaoberal možnosťou, že inteligencia chobotníc nemá tak celkom pozemský pôvod. Genóm chobotníc obsahuje 33 tisíc génov kódujúcich proteíny, čo je viac, než má náš vlastný druh. Ich veľký mozog a sofistikovaná nervová sústava, mimoriadne dobre vyvinuté komorové oči, neuveriteľne flexibilné telo a schopnosť prakticky okamžitej zmeny sfarbenia sú pozoruhodné znaky, ktoré sa podľa autorov zjavili na evolučnej scéne podozrivo rýchlo. Autori štúdie hovoria, že takáto náhla zmena nemohla prebehnúť jednoduchými mutáciami či horizontálnym prenosom* a genetická štruktúra chobotníc svedčí v prospech možnosti „pomoci zvonka“. Genóm primitívnych hlavonožcov mohol byť „vylepšený“ vložením génov prenášaných mimozemskými vírusmi, čo malo za následok vznik evolučne pokročilých chobotníc. Podľa alternatívnej hypotézy mohli vajíčka chobotníc doraziť na Zem v zmrazenej forme skrze dopad mimozemského telesa, napríklad kométy.

*horizontálny prenos génov je proces, pri ktorom získava organizmus genetickú informáciu od iného organizmu bez toho, aby bol jeho potomkom

Ide o veľmi kontroverznú hypotézu a drvivá väčšina vedcov ju považuje prinajlepšom za zaujímavý myšlienkový experiment, ktorý však nie je postavený na presvedčivých dôkazoch. Podobne kontroverzná je ďalšia hypotéza týkajúca sa inteligencie hlavonožcov, s ktorou prišiel v roku 2011 paleontológ Mark McMenamin v rámci prednášky na konferencii Americkej geologickej spoločnosti. Nezvyčajné zoskupenie fosílnych kostier ichtyosaurov rodu Shonisaurus svojsky interpretoval ako výsledok „umeleckej činnosti“ hypotetického gigantického hlavonožca, ktorý na šonisaury poľoval a z ich kostrových zvyškov vytváral akési trofeje či geometrické obrazce. McMenanim svoj „objav“ pomenoval „triasový Kraken“, čoho sa okamžite chytili senzáciechtivé médiá. Žiadny hodnoverný dôkaz o titánskych hlavonožcoch z obdobia triasu však nemáme a zdanlivo neprirodzene pôsobiace zhromaždenie ichtyosaurích pozostatkov určite nie je nutné vysvetľovať aktivitou hyperinteligentného hlavonožca, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou vôbec neexistoval.

O dinosauroidoch a reptiliánoch

Vyhynutie nevtáčich dinosaurov na konci druhohôr pred 66 miliónmi rokov je všeobecne známa udalosť z geologickej minulosti, o ktorej vedia aj malé deti. Po hromadnom vymieraní prevzali vládu nad svetom cicavce, ktoré počas éry dinosaurov dosahovali len malé rozmery a pomerne nízku rôznorodosť. V treťohorách došlo k explozívnej radiácii cicavcov v dôsledku obsadzovania uvoľnených ekologických ník. Je prakticky isté, že ak by dinosaury nevymreli, náš druh by nikdy nevznikol. Kam by však viedla evolúcia dinosaurov, keby nevyhynuli?


Niektoré mäsožravé teropódne dinosaury, predovšetkým zo skupín Dromaeosauridae a Troodontidae, disponovali pomerne veľkými mozgami a adekvátne vysokou inteligenciou, ktorá bola porovnateľná s vtáčou. V roku 1982 sa paleontológ Dale Russell zamyslel nad možnosťou, že ak by k vymieraniu nedošlo, dravé dinosaury s veľkým mozgom ako Troodon by sa eventuálne mohli vyvinúť v inteligentné humanoidné formy. Pri príležitosti rekonštrukcie rodu Troodon tak v spolupráci s umelcom Ronom Séguinom vytvoril model hypotetického inteligentného potomka troodonta, ktorého nazval „dinosauroid“. Russell ale nebol prvým vedcom, ktorý písal o dinosauroidoch. O päť rokov ho predbehol slávny astronóm a vedecký popularizátor Carl Sagan, ktorý v knihe Dragons of Eden (v preklade „Draci z raja“) uvažoval o evolúcii ľudskej inteligencie a nevyhol sa špekuláciam o tom, že z dinosaurov sa mohli vyvinuť inteligentné bytosti.


-


Model dinosauroida v Múzeu dinosaurov v Dorchesteri.


Inteligentné dinosaury sa pomerne často zjavujú v popkultúre – v komiksoch, filmoch, televíznych seriáloch či videohrách. Napríklad v seriáli Star Trek: Voyager sa objavila mimozemská rasa Voth, ktorá sa vyvinula z pozemských hadrosaurov na konci kriedy. Hypotézy o inteligentných potomkoch dinosaurov sa ale (bohužiaľ) neobmedzujú len na vedecké špekulácie a populárnu fikciu. Mnohé konšpiračné teórie o svetovom spiknutí hovoria o existencii rasy plazích humanoidov, tzv. reptiliánov. Údajne sú schopní meniť svoju podobu a tak sa vydávajú za politických lídrov a ovládajú dianie vo svete.

Stopy antropocénu a anomálie v geologickej minulosti

Vráťme sa však späť k serióznejšej debate. Podľa silúrskej hypotézy by malo byť možné v geologickom zázname objaviť indikátory technickej civilizácie, pretože aj naša vlastná civilizácia takéto stopy zanecháva. Ľudská činnosť natoľko pretvára planétu, že podľa mnohých vedcov po nás ostane geologická stopa dávno po tom, ako naša civilizácia zanikne. Náš druh dokázal za geologický okamih pretvoriť Zem do takej miery, že hypotetickí geológovia zo vzdialenej budúcnosti sa o nás dozvedia aj o desiatky či stovky milióny rokov neskôr. Z našich artefaktov a stavieb pochopiteľne nič nezostane, o existencii ľudstva však budú svedčiť geochemické a fosílne dôkazy. Z tohto dôvodu vedci navrhujú obdobie intenzívneho pretvárania Zeme človekom stanoviť za novú geologickú epochu – antropocén.


Z geochemických stôp svedčiacich o činnosti človeka to budú predovšetkým izotopové anomálie niektorých prvkov - uhlíka (v dôsledku rýchleho spaľovania fosílnych palív), kyslíka (kvôli náhlej zmene klímy) a dusíka (v súvislosti s intenzívnym využívaním umelých hnojív). Zvýšená miera erózie a následnej sedimentácie bude geologickým mementom toho, ako sme bezohľadne klčovali lesy. Z dôvodu práve teraz prebiehajúceho šiesteho masového vymierania z fosílneho záznamu náhle zmiznú veľké stavovce, ktoré nahradí druhovo chudobné spoločenstvo domácich zvierat (mačky) a hospodárskych škodcov (myši a potkany). Fosílny záznam antropocénu bude v histórii našej planéty unikátny a bude pozostávať z kozmopolitnej fauny ľudí a domestikovaných zvierat. Pokiaľ ide o faunu cicavcov, bude v ňom dominovať hovädzí dobytok, svine, ovce, kozy, psy, mačky a ľudia.

Existujú stopy v geologickom zázname, ktoré by indikovali prítomnosť civilizácie pred človekom? Ak áno, je tu jeden problém - o potenciálnych dávnych civilizáciách nič nevieme. Naše hľadanie sa obmedzuje iba na civilizácie, ktorých signál v geologickom zázname bude dostatočne silný a podobný tomu nášmu. To ale môže predstavovať iba časť inteligentných bytostí. Medzi potenciálne signály patrí napríklad termálne maximum na rozhraní paleocénu a eocénu pred 56 miliónmi rokov. V tej dobe sa rovnako ako dnes do atmosféry náhle uvoľnilo veľké množstvo uhlíka, čo spôsobilo rapídny rast globálnej teploty. K podobným udalostiam došlo v histórii Zeme niekoľkokrát, najvýraznejšie na konci permu pred 252 miliónmi rokov, keď došlo k najväčšiemu masovému vymieraniu všetkých čias. Všetky tieto anomálie je však možné vysvetliť rozsiahlym vulkanizmom. Vierohodný dôkaz o existencii akejkoľvek vyspelej civilizácie vytvorenej rozumnými bytosťami pred človekom tak zatiaľ nemáme.

Ak sa pred vznikom ľudí počas stoviek miliónov rokov evolúcie vyspelého života naozaj nikdy nevyvinul inteligentný život, táto skutočnosť má významné implikácie pre existenciu inteligentných bytostí mimo našej planéty. Vo vesmíre sa nachádza nespočetné množstvo obývateľných planét, na ktorých sa mohol vyvinúť inteligentný život, žiadne dôkazy o prítomnosti vyspelých civilizácií však nenachádzame. Túto skutočnosť vyjadruje Fermiho paradox. Pravdepodobnosť výskytu mimozemskej inteligencie môžeme vyrátať pomocou Drakeovej rovnice, problém spočíva v tom, že na jej vyriešenie obsahuje príliš veľa neznámych premenných. Ak sa za 4 miliardy rokov pozemskej evolúcie vyvinula inteligencia iba raz, svedčí to možno o tom, že evolúcia vedie k vzniku inteligentných bytostí len veľmi vzácne a pravdepodobnosť existencie vyspelej mimozemskej civilizácie je o to nižšia.

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.



Zdroje
McMenanim, M. A. (2011, October). Triassic Kraken: the Berlin Ichthyosaur Death Assemblage Interpreted as a Giant Cephalopod Midden. In 2011 GSA Annual Meeting in Minneapolis.
Petrásek, T. (2018) Civilizace z hlubin času. Vesmír, 97, 590-591.
Plotnick, R. E., & Koy, K. A. (2019). The Anthropocene Fossil Record of Terrestrial Mammals. Anthropocene, 100233.
Russell, D. A., & Seguin, R. (1982). Reconstructions of the small Cretaceous theropod, Stenonychosaurus inequalis, and a hypothetical dinosauroid.
Schmidt, G. A., & Frank, A. (2019). The Silurian hypothesis: would it be possible to detect an industrial civilization in the geological record?. International Journal of Astrobiology, 18(2), 142-150.
Steele, E. J., Al-Mufti, S., Augustyn, K. A., Chandrajith, R., Coghlan, J. P., Coulson, S. G., ... & Louis, G. (2018). Cause of Cambrian explosion-terrestrial or cosmic?. Progress in biophysics and molecular biology, 136, 3-23.
https://blogs.scientificamerican.com/tetrapod-zoology/dinosauroids-revisited-revisited/

Obrázky: Waldkunst (perex), Bill Abbott, Jim Linwood
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail

Najčítanejšie za rok