Starý známy cholesterol
05.06.2018-17:20:00   |   Roland Oravský
#Zdravie
#Zaujímavosti

Od chémie k praxi

Cholesterol je molekula s hydrofóbnymi vlastnosťami, teda sa nerozpúšťa vo vode. To je základná podmienka, aby sme ju mohli zaradiť k širokej chemickej skupine – tukom (lipidom). Keď sa povie slovo tuk, veľa ľudí si to asociuje s nezdravým spôsobom života, obezitou, či srdcovými ochoreniami. V rámci zdravia sa tuky v tele a ich príjem v jedle, vnímajú ako niečo negatívne. Vplyv na to majú opakované lekárske upozornenia, aby sme si dávali pozor na hladinu cholesterolu v krvi (čo nie je chyba). Ak to nedokážeme len zmenou životného štýlu (ak ho vôbec zmeníme), nastupujú na rad tabletky.

Počas štúdia medicíny sa niekoľkokrát prízvukuje, aby sa liečil pacient a nie laboratórne hodnoty (hoci v praxi sa na to niekedy zabúda, ako napríklad pri zbytočnej liečbe hyperurikémie – bližšie tu). Vyšší cholesterol nebolí, pacient nepociťuje ťažkosti, dokonca sa občas stretne s lekárom (väčšinou nie internistom), ktorý iba mávne rukou a povie, že vyšší cholesterol vôbec netreba brať vážne. Je teda potrebné znižovať cholesterol? Čo tým dosiahneme? A odkiaľ vôbec vieme, že znižovanie tukov je vhodná prevencia a liečba srdcovocievnych ochorení? Veď sú aj pacienti s normálnou hladinou cholesterolu, ktorí majú choré srdce, prekonali infarkt, či mozgovú porážku. (1)
Prvé veľké výsledky priniesla tzv. Framinghamská štúdia v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Framinghamská štúdia začala v roku 1948 a neustále prebieha. Za niekoľko desiatok rokov skúmala tisíce a tisíce pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami a vyhodnocovala rôzne rizikové faktory. Dá sa povedať, že vďaka Framinghamskej štúdii existuje preventívna medicína. Štatisticky preukázala, že fajčenie, obezita, vysoký krvný tlak a vysoké hladiny cholesterolu zvyšujú riziko srdcovocievnych ochorení, zatiaľ čo cvičenie ho zníži. (2)


Ako a kedy liečiť

Terapia vysokej hladiny cholesterolu je komplikovaná téma. Existuje niekoľko tabuliek pomáhajúcich identifikovať pacientov, kde stačí začať zmenou životného štýlu a tých, kde treba hneď na začiatku nasadiť liečbu tabletkami. Faktory vplývajúce na rozhodovanie sú pridružené ochorenia, vek, ďalšie rizikové faktory, genetika atď. Európska kardiologická spoločnosť upravuje odporúčania podľa aktuálnych vedeckých poznatkov. Hlavným krokom je určiť rizikovosť pacienta vzhľadom ku srdcovocievnym ochoreniam. K tomu nám pomáha známa tabuľka SCORE, ktorá bola vypracovaná práve na základe údajov z Framinghamskej štúdie. (3)


-


Zoberme si napríklad mužského pacienta vo veku 50 rokov. Je fajčiar, má mierne zvýšený cholesterol a krvný tlak sa pohybuje vo vyšších normálnych hodnotách. Podľa tejto tabuľky patrí k vysokorizikovým pacientom a zo štatistického pohľadu 8 pacientov zo 100 s úplne totožným zdravotným stavom zomrie do 10 rokov na kardiovaskulárnu príhodu (napríklad srdcový infarkt). Ak chceme riziko znížiť, je potrebná zmena životného štýlu (zanechanie cigariet, úprava stravy, pohyb) a je potrebné zváženie nasadenia tabliet na zníženie cholesterolu.


Jedlo a cholesterol

Čo sa týka stravovania, dnes už vieme, že strava chudobná na tuky, ktorá sa odporúčala v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia, nie je ideálna voľba. Vďaka štúdii, ktorej sa zúčastnilo cez 48 000 žien po menopauze vieme, že strava chudobná na tuky nemá efekt na chudnutie, zníženie rizika srdcovocievnych ochorení ani výskytu rakoviny hrubého čreva (4, 5)
Vieme, že ani jedenie vajíčok, ktoré sa kedysi pokladalo za hlavný zdroj nadmerného príjmu tukov, nie je samostatný rizikový faktor pre rozvoj srdcových ochorení. (6) Niektoré štúdie poukázali naopak na negatívny efekt výživy chudobnej na tuky, kedy došlo k zníženiu tzv. „dobrého cholesterolu“. (7)
Moment, takže už máme aj „dobrý cholesterol“? Áno, ako bolo spomenuté vyššie, tuky sú nerozpustné vo vode. Aby mohli cestovať krvou a dostať sa k cieľovým orgánom, sú naviazané na bielkoviny (tzv, lipoproteíny), ktoré slúžia ako ich transport. Nejde iba o molekulu cholesterolu, ale aj o iné tuky, ako sú triacylglyceroly či fosfolipidy. Zjednodušene povedané, pomer cholesterolu k triacylglycerolom a ďalším zložkám lipoproteínu určuje ich hustotu. Lipoproteíny s nízkou hustotou (low density lipoprotein = LDL) sú tzv. zlý cholesterol a s vysokou hustotou (high density lipoprotein = HDL) sú dobrý cholesterol.


-



Laické pomenovanie zďaleka nevystihuje podstatu, pretože ľudské telo potrebuje aj „zlý cholesterol“. Funkciou LDL molekúl je prenos tukov do periférie, tkanív a orgánov. Umožňujú ukladanie cholesterolu a tukov, ktoré sa potom využijú hlavne ako zdroj energie, prípadne ako „stavebný diel“ pri tvorbe iných látok (napríklad tvorba steroidných hormónov ako je testosterón či estrogény vyžadujú cholesterol pre svoj vznik).
Molekula HDL vykonáva opačnú funkciu, zbiera nevyužité tuky z periférie a odnáša ich späť do pečene, kde sa využijú iným spôsobom. Neexistuje teda dobrý a zlý cholesterol – problém nastáva, keď vznikne nerovnováha medzi HDL a LDL. Vysoké hladiny LDL vyvolajú nadmerné ukladanie tukov do steny ciev, čo vedie k ateroskléroze cievy a v priebehu času k rozvoju plátu upchávajúcemu cievu. Podľa toho, ktorá cieva je postihnutá, vzniká choroba – upchatie mozgovej tepny sa prejaví ako porážka, upchatie srdcovej tepny ako infarkt myokardu, upchatie končatinovej tepny ako náhla bolesť v nohe, ktorá pri neriešení vedie až k odumretiu a potrebe amputácie, atď.
Ako vždy platí, že strava má byť racionálna, pestrá a vylúčenie skupiny potravín len kvôli obsahu tuku samo o sebe nevedie k zdravotnému zlepšeniu. Tzv. náhrady ako sója či výrobky z rastlinných olejov, ktoré sa zvyknú propagovať ako zdravé, naopak zvyšujú riziko srdcovocievnych ochorení. (8) Napríklad margarínové maslá, ktoré na svojich obaloch často nesú nápisy, že sú z rastlinných olejov, a zdravé pravdepodobne naopak zhoršujú kardiovaskulárne zdravia, zatiaľ čo obyčajné maslo zo živočíšnych tukov nie. (9) Samozrejme existujú aj výnimky v rámci margarínov, kto však má čas porovnávať zloženie na obale a vyhodnocovať, ktorý výrobok je vhodnou náhradou masla?


Je čas na tabletku

Základným liekom je skupina liečiv označované názvom „statíny“. Blokujú enzým dôležitý pre tvorbu cholesterolu v pečeni. Hoci existuje malá forma kontroverzie aj medzi lekármi, či sú potrebné a či nejde iba o lobbing farmafiriem, veľké metaanalýzy hovoria jednoznačne. Liečba statínmi znižuje riziko srdcovocievnych ochorení. (10, 11, 12) Nie je to názor, je to fakt.
Statíny sa nevyužívajú len v rámci primárnej prevencie – teda keď sú vyššie hladiny cholesterolu, ale ešte nijaké srdcovocievne ochorenie – ale aj v tzv. sekundárnej prevencii, kedy už pacient prekonal napríklad srdcový infarkt, ale chceme zabrániť opakovaniu. Skorá a agresívna liečba hneď po infarkte stabilizuje aterosklerotický plát v cieve a znižuje riziko nového infarktu. (13, 14)
V nasledujúcom grafe môžeme vidieť, aký je rozdiel srdcovocievnych príhod u pacientov s familiárnou hypercholesterolémiou (genetické ochorenie, kedy už v mladom veku má pacient vysoké hladiny cholesterolu) s liečbou a bez liečby. Pre týchto pacientov sú statíny životne dôležité a výrazne im predlžujú život.


-


Vzhľadom k počtu ľudí so srdcovocievnymi ochoreniami môžeme tvrdiť, že statíny patria medzi lieky, ktoré zachránili obrovské množstvo životov.

Cholesterol je dobrý sluha, ale zlý pán. Nie je príčinou všetkých zdravotných ťažkostí, čo sa srdca a ciev týka, ale jeho vplyv je nepopierateľný a správna a včasná liečba vysokej hladiny cholesterolu dôležitá.

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.



Zdroje:

1. Sachdeva A et al. 2009. Lipid levels in patients hospitalized with coronary artery disease: an analysis of 136,905 hospitalizations in Get With The Guidelines. In Am Heart J 2009 Jan;157(1):111-117. dostupné na: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19081406
2. https://www.medicinenet.com/script/main/art.asp?articlekey=13727#heart_cardiovascular_disease_definition_and_facts
3. 2016 Dyslipidaemias Pocket Guidelines. European Society of Cardiology dostupné na: https://www.escardio.org/Guidelines/Clinical-Practice-Guidelines/Guidelines-derivative-products/Pocket-Guidelines/Dyslipidaemias-Management-of
4. Howard BV et al. 2006 Low-fat dietary pattern and weight change over 7 years: the Women's Health Initiative Dietary Modification Trial. In JAMA 2006 Jan 4;295(1):39-49. dostupné na: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16391215
5. Beresford SA et al. 2006. Low-fat dietary pattern and risk of colorectal cancer: the Women's Health Initiative Randomized Controlled Dietary Modification Trial. In JAMA 2006 Feb 8;295(6):643-54. dostupné na: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16467233
6. Blesso CN et al. 2013. Whole egg consumption improves lipoprotein profiles and insulin sensitivity to a greater extent than yolk-free egg substitute in individuals with metabolic syndrome. In Metabolism. 2013 Mar;62(3):400-10. dostupné na: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23021013
7. Brinton EA et al. 1990. A low-fat diet decreases high density lipoprotein (HDL) cholesterol levels by decreasing HDL apolipoprotein transport rates. In J Clin Invest. 1990 Jan; 85(1): 144–151. dostupné na: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC296399/
8. Woodhill J.M., Palmer A.J., Leelarthaepin B., McGilchrist C., Blacket R.B. (1978) Low Fat, Low Cholesterol Diet in Secondary Prevention of Coronary Heart Disease. In: Kritchevsky D., Paoletti R., Holmes W.L. (eds) Drugs, Lipid Metabolism, and Atherosclerosis. Advances in Experimental Medicine and Biology, vol 109. Springer, Boston, MA. Dostupné na https://link.springer.com/chapter/10.1007%2F978-1-4684-0967-3_18
9. Gillman MW et al. 1997. Margarine intake and subsequent coronary heart disease in men. Epidemiology. 1997 Mar;8(2):144-9. dostupné na: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/9229205
10. Statins for the primary prevention of cardiovascular disease. Cochrane Library http://www.cochrane.org/CD004816/VASC_statins-primary-prevention-cardiovascular-disease
11. Chou R, Dana T, Blazina I, Daeges M, Jeanne TL. Statins for Prevention of Cardiovascular Disease in AdultsEvidence Report and Systematic Review for the US Preventive Services Task Force. JAMA. 2016;316(19):2008–2024. doi:10.1001/jama.2015.15629 https://jamanetwork.com/journals/jama/fullarticle/2584057
12. Bruckert et Ferrieres. Evidence supporting primary prevention of cardiovascular diseases with statins: Gaps between updated clinical results and actual practice. Archives of Cardiovasculary Diseases Volume 107, Issue 3, March 2014, Pages 188-200. dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1875213614000278
13. Dave T, Ezhilan J, Vasnawala H, Somani V. Plaque regression and plaque stabilisation in cardiovascular diseases. Indian Journal of Endocrinology and Metabolism. 2013;17(6):983-989. doi:10.4103/2230-8210.122604. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3872716/
14. Libby P, Aikawa M Mechanisms of plaque stabilization with statins. Am J Cardiol. 2003 Feb 20;91(4A):4B-8B. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12615292
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail