28.01.2017-01:23:00   |   Dušan Valent
#Zdravie
#Zbúrané mýty

Predražená voda... z kokosa

Kokosová voda je údajne „jeden z najväčších zázrakov, ktoré nám dáva príroda“. Podľa niektorých predajcov či propagátorov pomáha pri chudnutí, čo je nepodložené, či „posilňuje imunitný systém“, čo je z princípu nezmyselné. Ale to nie je všetko. Kokosová voda je vraj ideálny športový nápoj, pretože obsahuje mimoriadne vysoké, vyvážené zastúpenie elektrolytov a hydratuje lepšie ako voda. Dokonca sa niekedy tvrdí, že je bohatá na vitamíny. Realita? Zloženie elektrolytov vyvážené nie je, ich zastúpenie (ako aj vitamínov) je nevýznamné, ani v prípade sodíka, draslíka, vápnika a magnézia neprevyšuje 10 % doporučenej dennej dávky (DV) na 100 ml (presne 2 až 7 % DV).



Čo sa týka hydratovania, nuž, schopnosti kokosovej vody sú prinajlepšom porovnateľné s bežnou vodou či športovými nápojmi. Výrobcovia dokonca kvôli prehnaným tvrdeniam o obsahu elektrolytov a hydratovaniu čelili miliónovým pokutám.

Takže nie, kokosová voda nie je zázračná metóda, ako doplniť vodu a elektrolyty... Je to zázračná metóda, ako predražiť produkt a vytiahnuť peniaze z peňaženiek dôverčivých ľudí.

A kokosová voda je doslova a do písmena len špičkou ľadovca. Či skôr špičkou špičky ľadovca.

Superpotraviny? Nezmyselná myšlienka

Expertka na medicínu založenú na dôkazoch Harriet Hallová považuje ideu „superpotravín“ za jeden z najrozšírenejších mýtov o strave.

„Samozrejme, niektoré potraviny sú bohatšie na isté živiny ako iné, ale myšlienka “superpotravín” je jednoducho nezmyselná,“ vysvetľuje. „Žiadne jedlo nie je dokonalým zdrojom všetkých živín. Áno, spirulína (sinica) obsahuje veľa živín, ale špenát ich obsahuje ešte viac.“

„Každá potravina je unikátna a bobule goji a semená chia [viac v dodatku, pozn. autora] sú v poriadku – ale sú len ďalšou potravinovou voľbou,“ vysvetľuje Jeffrey Blumberg, profesor nutričnej vedy z Tuftsovej univerzity v Bostone. „Jablká, pomaranče a banány sa nepropagujú ako superpotraviny, hoci sú rovnako bohaté na živiny.



„Naša národná ani európska legislatíva tento termín nepozná, ide len o zvykové označenie. Inak povedané, superpotraviny nemajú žiadne zákonom definované supervlastnosti, ktorými by sa líšili od bežných potravín,“ pripomína nutričná terapeutka Petra Lörincziová z Masarykovej univerzity v Brne. „Na to, aby mohla byť potravina označená vlastnosťami, ktoré priaznivo ovplyvňujú zdravie konzumenta, musia byť podľa platných predpisov deklarované zdravotné účinky schválené Európskym úradom pre bezpečnosť potravín.“

Superbiznis bez solídnych dôkazov

Pojem superpotravina je len marketingový nástroj. „Keďže pamäť ľudí je krátka, týždeň čo týždeň musíte prichádzať s novým zázrakom,“ píše docentka Katie Ferrarová Kalifornskej univerzity v San Fanciscu, špecializujúca sa na nutričnú vedu založenú na dôkazoch. „Minulý rok to bol grécky jogurt, tento rok to je islandský.“

Zároveň je to marketingový nástroj, ktorý nestojí na hodnotných dôkazoch. Iste, občas predbežné výskumy naznačia, že niektoré ich látky majú rôzne priaznivé účinky. Lenže v laboratórnych podmienkach, a teda v purifikovanej podobe a koncentráciách, ktoré majú samozrejme ďaleko od zastúpenia v daných potravinách či suplementoch, ktoré sa z nich vyrábajú. Žiaľ, napriek ich nízkej výpovednej hodnote sa výskumy vykonané „v skúmavke“ pri propagovaní rôznych doplnkov výživy či produktov alternatívnej medicíny často prekrúcajú a zveličujú (ako píšeme v článkoch o kurkume, graviole, či éterických olejoch).

„Častejšie je však príčinou [ich popularity] dobrá reklamná kampaň spoločností, importérov alebo ideológov propagujúcich svoje produkty alebo názory,“ dodáva historik potravín Andrew F. Smith.



Mimochodom, Európskej únii bolo propagovanie produktov pomocou pojmu „superpotravina“ v roku 2007 dokonca zakázané - pokiaľ ho nedopĺňa konkrétne autorizované tvrdenie, ktoré je podporené vedeckými dôkazmi.

Semená chia


Podobným prípadom, ako kokosová voda, sú aj semená chia, ktoré vraj pomáhajú napríklad pri chudnutí či srdcovo-cievnych ochoreniach. V priebehu rokov boli vykonané mnohé štúdie rôzneho typu. A propagátori či predajcovia samozrejme selektívne vyberajú tie, ktoré sa im hodia. Lenže pokiaľ nechceme zavádzať, nesmieme štúdie vyberať selektívne, ale hodnotiť celkový obraz výskumnej literatúry a vždy prihliadať na výpovednú hodnotu jednotlivých typov výskumov (nie je výskum ako výskum).

A čo hovorí celkový obraz? Čosi celkom iné, ako predajcovia. Meta-štúdia (štúdia štúdií) z roku 2009 pri hodnotení výskumov o semienkach chia konštatovala, že dôkazy pre akékoľvek údajné pozitívne účinky sú nedostatočné a nejednoznačné. Napríklad možný účinok na stratu hmotnosti skúmali dve klinické štúdie – teda už výskumy na ľuďoch a nie chemikáliách použitých na bunky v skúmavke -, ale ani jedna nepotvrdila účinok. Neskoršia metaštúdia výskumov sa zamerala na srdcovocievne choroby a pozitívny vplyv nepotvrdila.

„Semená chia sa občas propagujú aj ako významný zdroj omega-3 nenasýtených mastných kyselín,“ dodáva Lörincziová. „No na to, aby sa tieto mastné kyseliny využili, semená sa musia rozomlieť, lenže to už žiadny marketingoví propagátori neprezradia.“

Bobule palmy açaí a ďalšie exotické ovocie

Médiami prezentovaná „svetová superpotravina číslo jedna“ (predmetné bobule sú vyobrazené na perexovom obrázku) sa spája s takými prísľubmi, ako je úbytok hmotnosti, lepšie trávenie, zlepšenie spánku, zlepšenie duševného zdravia, posilnenie imunitného systému, mladší vzhľad, detoxikácia, zlepšený krvný obeh, zdravšie srdce... „Dôkazy: nulové,“ pripomína Harriet Hallová. „Obsah antioxidantov je dokonca nižší ako u jahôd alebo hrozna.“



Açaí je len jedno z mnohých exotických tropických ovocí, ktoré sa opakovane proklamuje ako superpotravina. „V častých intervaloch sa stáva, že zase ďalší podnikavec si vytypuje niektoré, bežným ľuďom neznáme, tropické ovocie, ktoré možno dovážať a dôverčivým nadšencom zdravej stravy predávať za prehnané peniaze,“ píše Hallová. „Uvažujem, ktoré sa stane chvíľkovým hitom najbližšie.“

Čučoriedky

Ale aj menej exotické potraviny niekedy zažijú ošiaľ zveličení. Napríklad čučoriedky. Hoci sa často označujú za superpotravinu, v skutočnosti majú vysoké zastúpenie len vitamínu C, vitamínu K a mangánu, inak sú v porovnaní s ostatným ovocím a zeleninou na živiny pomerne chudobné.

Často sa vychvaľuje vysoký obsah antioxidantov v čučoriedkach. Bohaté sú predovšetkým na takzvané antokyány, ktorých antioxidačné vlastnosti sa podarilo preukázať – pravda, iba v skúmavke. Konzumácia je však celkom iný príbeh. V ľudskom tele z nich (ani iných flavonoidov) nie je žiaden alebo len minimálny antioxidačný osoh.

Neplytvajte peniazmi

Ten istý typ zveličení a prekrúcania sa opakuje znova a znova pri mnohých tuctoch údajných superpotravín – od údajne detoxikačnej protirakovinovej riasy chlorelly (dodatok) po ultra-nezmysel „kávy s maslom“.

„Jedenie špeciálnych, drahých alebo exotických potravín, ktoré obsahujú vysoké zastúpenie istých živín neposkytuje žiadnu výhodu, keďže môžete tie isté živiny získať jednoducho z iných potravín, ktoré sú oveľa lacnejšie a dostupnejšie,“ vysvetľuje Harriet Hallová.

Rozmanitá strava s dôrazom na potraviny rastlinného pôvodu podľa nej úplne postačí, aby si bežný človek zabezpečil potrebný prísun živín. Akýkoľvek prebytok nad rámec toho, čo telo dokáže využiť, sa jednoducho vylúči. K tomu Hallová dodáva: „Superpotraviny sú hlúposť, ale mama mala pravdu, keď vás napomínala: zjedz svoju zeleninu!“

-

Za odborný dozor a cenné pripomienky k článku autor ďakuje nutričnej terapeutke Petre Lörincziovej.

.

Dodatok: Detoxikačná, protirakovinová a imunitu posilňujúca chlorella?

Napriek neskutočne kvetnatým zveličeniam a zavádzaniu, ktoré počúvame od predajcov a propagátorov, podľa dostupných dôkazov výrobky z riasy rodu Chlorella nepôsobia liečivo ani preventívne voči žiadnym ochoreniam, ani neposilňuje imunitný systém.

Tvrdenia, že lieči alebo je prevenciou rakoviny, aké prezentoval napríklad jeden z najväčších výživových šarlatánov (a žiaľ vzor mnohých našich samozvaných odborníkov na výživu) Joseph Mercola, kým mu neklepli po prstoch americké úrady, sú založené na dezinterpretáci a zveličení vedeckej literatúry. Niektoré zveličené výskumy sa napríklad týkali vplyvu na molekuly zahrnuté v raste tumorov v bunkových kultúrach, alebo izolovaných proteínov pri štúdiách na myšiach – všetko sú to ale predbežné zistenia, ktoré vyžadujú ďalšie potvrdenie, pričom je potrebné vôbec zistiť, či sú aplikovateľné (v akejkoľvek podobe!) na ľudí. V neposlednom rade, takéto typy zistení nijako nesúvisia s konzumáciou chlorelly ako doplnku výživy.



Schopnosť „detoxikovať organizmus“ sa obhajuje zistením, že prášok z tejto riasy viaže ortuť a ťažké kovy. Čo je pravda. Dokonca sa niekedy tvrdí, že jej schopnosti detoxikovať organizmus preukázali štúdie. A to už pravda nie je. Výskumy len zistili, že pokiaľ podáte potravu obsahujúcu zlúčeninu ortute alebo olovo spolu s práškom tejto riasy myšiam, nevstrebú sa do tela, ale vylúčia sa. „Nie je pravdepodobné, aby sa to isté dialo v krvi alebo tkanivách,“ upozorňuje lekár David Gorski. „Na to by muselo byť absorbované aj chelatačné činidlo, ktoré dokáže v procese chelatácie viazať ťažké kovy a olovo, aby boli vylúčené v moči.“

Mimochodom, vo vysušenej podobe by produkty z chlorelly mali obsahovať 45 % bielkovín, 20 % sacharidov, 20 % tuku a 5 % vlákniny. Mali. Lenže výskumy ukázali, že v podstate kupujete mačku vo vreci a obsah živín extrémne kolíše. Obsah bielkovín produktov môže dosiahnuť len 7 % a naopak obsah tuku až 75 %. A pokiaľ je v procese prípravy riasa nedostatočne rozomletá, využiteľnosť prítomných živín kvôli jej odolnej vonkajšej membráne rapídne padá...

Obrázok: Camila Neves Rodrigues da Silva
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail