Antibiotiká: Hrozba rezistencie a správna liečba
27.11.2017-23:46:00   |   Roland Oravský
#Zdravie
Podarilo sa nám zvládnuť viacero infekčných ochorení – niektoré v celosvetovom merítku (pravé kiahne), u niektorých je celosvetové vymiznutie ochorenia len otázka krátkeho času (drakunkuliáza), iné sa nám podarilo vyhnať aspoň z našich európskych končín.

Vďaka dobrému očkovaciemu systému sme na Slovensku zatiaľ chránení aj pred chorobami, ktoré sa občas vyskytnú v západných krajinách, kde nie je v zákone ukotvená povinnosť očkovania detí a kde sú antivakcinačné kampane oveľa intenzívnejšie. Ochorenia, ako sú napr. osýpky, sa u nás vyskytnú prakticky len ako importovaná nákaza zo zahraničia. To, že sa na Slovensku vyskytovala relatívne nedávno aj malária (a nie ako suvenír z dovolenky v trópoch), ešte pred 60 rokmi, je taktiež málo známy fakt. (1)



Jeden z množstva faktorov, ktorými sa nám darí krotiť infekčné ochorenia a ich následky, je racionálna antibiotická terapia. Inými slovami, antibiotickú liečbu v prvom rade správne indikujeme, v druhom rade správne užívame.

Pleseň z Petriho misky

Antibiotiká sú látky, ktoré v medicíne používame na liečbu bakteriálnych ochorení. Podľa typu liečiva buď zabíjame bunku baktérie alebo zabraňujeme jej ďalšiemu deleniu – čiže bránime šíreniu choroby.

Už na začiatku 20. storočia sa skúšali rôzne látky, ktoré zabíjali baktérie. Pre ich možné závažné vedľajšie účinky sa dnes nachádzajú už iba v knihách o histórii medicíny. Veľký prelom v antibiotickej liečbe nastal, keď Alexander Flemming náhodou objavil penicilín. Traduje sa, že len zabudol uzavrieť Petriho misku s kolóniou baktérie Staphylococcus a jedného dňa zistil, že sa mu v miske rozšírila pleseň, okolo ktorej baktérie nerástli.

Napriek tomu, že k objavu došlo v roku 1928, penicilínové antibiotiká patria dodnes medzi najčastejšie predpisované antimikrobiálne látky, ktoré sú relatívne bezpečné (v praxi sa obávame prakticky len možnej alergickej reakcie) a sú vhodné aj pre liečbu detí. Ich objavitelia si v roku 1945 právom zaslúžili Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu.



Ak vám lekár už niekedy predpisoval antibiotiká, určite spomínal, že ich musíte brať presný počet dní, bez ohľadu na to, že sa o tri dni budete cítiť oveľa lepšie. Pri bežných respiračných infekciách sa užívajú okolo 10 dní, pri ochoreniach ako je tuberkulóza, či spondylodiscitída sa antimikrobiálne látky užívajú aj niekoľko mesiacov. Častá otázka pacienta znie: prečo?

Strašiak menom rezistencia

Cieľom antibiotickej liečby je liečiť v čo najvyššej možnej dávke (ale netoxickej pre naše telo) a čo najkratší čas (k predídeniu vedľajších účinkov a rozvoja rezistencie) . Rezistencia je schopnosť baktérie naučiť sa prežiť v prostredí antibiotika, ktoré bolo predtým schopné ju zabiť/zastaviť jej rast.

Rezistencia je veľký strašiak, pretože sa už vyskytli prípady bakteriálnych infekcií, ktoré boli odolné voči všetkým známym antibiotikám. (2)

Plošný výskyt takýchto infekcií by znamenal, že by sa na koláčovom grafe príčin úmrtia znížilo percentuálne zastúpenie nádorových a srdcovocievnych ochorení. Zrazu by zápal pľúc predstavoval smrteľné nebezpečenstvo aj pre mladých ľudí a opäť by sa vyskytovali následky nepreliečených bakteriálnych angín, ako napríklad reumatická horúčka, ktorá bola prakticky nedávno hlavná príčina ochorení srdcových chlopní (dnes je jej výskyt na Slovensku raritný). Veľké operácie by predstavovali obrovské riziko infekcie, ľudia s oslabenou imunitou, napríklad po transplantácii, keď musia doživotne užívať látky tlmiace imunitné reakcie, by boli denne v potencionálnom ohrození života. Aj samotní cukrovkári sú náchylnejší na infekcie, čo by sa v dnešnej dobe epidémie cukrovky týkalo veľkej časti populácie.

Svetová zdravotnícka organizácia v roku 2014 vyhlásila, že globálna rezistencia na antibiotiká nie je vecou budúcnosti, ale prebieha práve teraz a bez vhodných opatrení (racionálna liečba, ale aj rozvoj nových liekov) smerujeme k post-antibiotickej ére. (3)

Ako liečime vs. nový pohľad

Iste, občas sa stretávame s predpisovaním antibiotík pre „soplenie a bolesti hrdla“, teda neindikovane. Alebo sa stretávame s predpisovaním silnejších antibiotík, napríklad ciprofloxacínu, „naslepo“ pre nekomplikované močové infekcie u žien, hoci patria až do ďalšieho kroku v nastavovaní liečby. No vo všeobecnosti je prístup k nasadzovaniu antibiotík v našich končinách pomerne racionálny.

V niektorých krajinách (Veľká Británia, Čína, ...) sú však antibiotiká voľnopredajné a pacienti si nielenže nemusia vybrať správny liek (napr. nie každé antibiotikum účinkuje na močové infekcie), ale nemusia ho ani správne užívať. Takéto užívanie antibiotík „hala-bala“ sa považuje za jeden z hlavných faktorov rozvoja rezistencie.



Pre rozvoj rezistencie na antibiotiká sa pravidelne menia medzinárodné lekárske odporúčania pre liečbu infekčných ochorení, pričom lekári vo väčších nemocniciach spolupracujú s mikrobiológmi, či klinickými farmaceutmi, ktorí pomáhajú nastavovať optimálnu antibiotickú liečbu (samozrejme v tomto prípade už ide o silné antibiotiká u ťažko chorých pacientov).

V poslednej dobe sa však vo vedeckej komunite stále viac a viac kladie otázka: naozaj je potrebná tak dlhá liečba, ako nás učia desiatky rokov? Máme vedecké opodstatnenie pre dvojtýždňovú liečbu? Viacero štúdií tvrdí, že aj skrátenie času o 50 % u niektorých bakteriálnych infekcií stačí na dostatočné preliečenie. (4, 5, 6) Už dnes sa niektoré infekcie, najmä nekomplikované zápaly močového mechúra, liečia len zopár dní.

Argumenty pre štandardnú dĺžku terapie

Existujú aj iné štúdie, ktoré hovoria opak: že je lepšia tradičná dĺžka terapia, než skrátená. (7) Treba tiež zdôrazniť, že otázka sa nedá zovšeobecňovať. Dĺžka terapie totiž nezávisí len od veku pacienta a typu infekcie, ale aj od typu pôvodcu a ďalších faktorov. Musíme sa vyjadrovať vždy ku konkrétnej infekcii.

Vyššie spomenuté výskumy zisťovali optimálnu dĺžku liečby antibiotikami tak, že sledovali dve skupiny pacientov a následne porovnávali účinok liečby. Iné štúdie vychádzali z matematických modelov. Z matematického modelu vyplýva, že trvá 3 dni, než dosiahneme požadovanú koncentráciu antibiotika v tele (presiahneme tzv. minimálnu inhibičnú koncentráciu, teda minimálnu koncentráciu, ktorá je potrebná, aby baktérie prestali rásť), a práve počas prvých 3 dní stúpa populácia rezistentných baktérií. Akonáhle dosiahneme požadovanú koncentráciu, dochádza k poklesu množstva baktérií.

Podľa matematického vzorca teda predčasné ukončenie liečby zvyšuje riziko nedostatočného preliečenia a rozvoja rezistentného kmeňa. Pri bežnej 10 dňovej liečbe sa dosiahla úspešnosť v 99,8%, pri liečbe kratšej ako 8 dní bola úspešnosť pod 90%. (8)

Záver

Je potrebné rozlišovať medzi jednotlivými typmi infekcií. Niektoré je možné liečiť kratšie ako 8 dní, iné je vhodné liečiť dlhšie. Rozhodnutie lekára má vychádzať z aktuálnych medzinárodných odporúčaní, ale aj z klinickej praxe.



Je prakticky isté, že sa odporúčania ohľadne antibiotickej liečby budú ešte meniť. Každopádne stále patríme medzi krajiny s dobrou antibiotickou stratégiou a k oddialeniu post-antibiotickej doby môžeme dopomôcť dodržovaním lekárskych odporúčaní a neužívaním antibiotík pri najmenších príznakoch zapáleného hrdla či nádchy.

Na záver si pripomeňme, že predpokladaná doba života Slováka sa pohybuje medzi 75-80 rokmi. Pritom v päťdesiatych rokoch 20. storočia to bolo okolo 65 rokov. Za toto zlepšenie vďačíme aj správne vedenému boju proti infekciám. (9)

-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.


-

Zdroje:
1 –https://primar.sme.sk/c/3901691/malaria-na-slovensku.html
2 – McGann P. et al. EscherichiacoliHarboringmcr-1 and blaCTX-M on a NovelIncFPlasmid: First Report of mcr-1 in the United States. 2016. In: Antimicrob. AgentsChemother. July 2016 vol. 60 no. 7 4420-4421. dostupné na: http://aac.asm.org/content/60/7/4420
3 - http://www.who.int/mediacentre/news/releases/2014/amr-report/en/
4 – elMoussaoui, et al. Effectiveness of discontinuingantibiotictreatmentafterthreedaysversuseightdays in mild to moderate-severe communityacquiredpneumonia: randomised, doubleblind study. 2006. In: BMJ, 332 (7554): 1355. dostupné na: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16763247
5 – Sandber T. et al. Ciprofloxacinfor 7 daysversus 14 days in womenwithacutepyelonephritis: a randomised, open-label and double-blind, placebo-controlled, non-inferiority trial. 2012. In Lancet. 2012 Aug 4, 380(9840):484-90. dostupné na: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22726802
6 – Matthew J. et al. Comparison of Short-Course (5 days) and Standard (10 days) TreatmentforUncomplicatedCellulitis. 2004. In: ArchIntern Med. 2004, 164(15):1669-1674. dostupné na: https://jamanetwork.com/journals/jamainternalmedicine/fullarticle/760487
7 – Hoberman A. et al. ShortenedAntimicrobialTreatmentforAcuteOtitisMedia in YoungChildren. 2016. In: N Engl J Med 2016, 375:2446-2456. dostupné na: http://www.nejm.org/doi/full/10.1056/NEJMoa1606043
8 - Paterson, I. K. et al. OptimisingAntibioticUsage to TreatBacterialInfections. Sci. Rep.6, 37853; doi: 10.1038/srep37853 (2016). dostupné na: https://www.nature.com/articles/srep37853
9 - http://worldpopulationreview.com/countries/slovakia-population/life-expectancy/





Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail