19.11.2017-01:06:00   |   Roland Oravský
#Zdravie
#Kuriozity
V knižných príbehoch sa občas vyskytujú postavy, ktorým smútok zlomil srdce a zomreli. Je to možné?

Je to možné!

Hoci smútok nie je novodobý vynález, až v roku 1991 bolo v odbornej literatúre prvýkrát popísané ochorenie srdca ako následok hlbokého smútku a stresovej situácie.

Pomocou zobrazovacích techník bolo možné zistiť, že u niektorých pacientov, ktorí prekonali silnú stresovú situáciu, dochádza nielen k subjektívnym ťažkostiam ako sú bolesť na hrudi a zadýchavanie, ale aj k viditeľným zmenám na srdci. Srdce doslova zmení svoj anatomický tvar. A keďže japonským vedcom, ktorí ochorenie prvýkrát popisovali, pripomínal zmenený tvar srdca nádobu na lov chobotníc, ochorenie sa dostalo do učebníc pod názvom Tako-tsubo kardiomyopatia (tako-tsubo v japončine označuje tieto nádoby).



Ako sa ukázalo neskôr, typický obraz balónikovitého vyklenutia srdcového hrotu je iba jedným z viacerých možných spôsobov, ako sa vplyvom silnej stresovej reakcie mení tvar srdca.

Ochorenie sa spočiatku považovalo za veľmi raritné a trvalo niekoľko rokov, než sa aj v našich končinách dostalo medzi diagnózy, na ktoré myslí už lekár prvého kontaktu pri bolestiach na hrudi. Pritom vplyv stresu na srdcový sval nebol pre odbornú verejnosť nijakou novinkou. Už minimálne desať rokov pred popisom Tako-tsubo kardiomyopatie sa vedelo o možnom mechanizme, akým dochádza pri vypätých psychických stavoch k poškodeniu srdca.

Dnes má ochorenie niekoľko názvov: stresová kardiomyopatia, Tako-tsubo či syndróm zlomeného srdca. Ale stále nepoznáme presný spôsob vzniku a nejasnosti panujú aj v následnej liečbe.

Sila stresu

Stres je zložitá odpoveď nášho tela. Pozostáva z mnohých biochemických reakcií, ktoré dokopy reagujú na určitý podnet - stresový stimul. Mimochodom, prvý vedecký popis stresovej reakcie pochádza od Hansa Selyeho, rodáka z Komárna.

V úvodnej poplachovej fáze telo vylučuje vo zvýšenej miere adrenalín a noradrenalín.To bolo dôležité pre našich prapredkov, ktorí museli rýchlo zmobilizovať sily v prípade náhleho nebezpečenstva. Zvýšila sa dodávka energie do buniek, zvýšila sa srdcová frekvencia, stúpol krvný tlak - telo bolo pripravené na útek alebo útok.



Práve zvýšené hladiny adrenalínu a noradrenalínu sa najčastejšie dávajú do súvisu s rozvojom syndrómu zlomeného srdca. Viac ako 85 % pacientov s týmto ochorením predchádzalo vzniku symptómov psychické alebo emočné vypätie. Prevažná väčšina z nich sú ženy po menopauze.

Zlomené srdce – akútny stav?

Syndróm zlomeného srdca môže imitovať príznaky srdcového infarktu. Pacienti prichádzajú za lekárom kvôli náhle vzniknutým bolestiam na hrudi, často spojeným s dýchavičnosťou. Dokonca môžeme nájsť podobné zmeny na EKG, či zvýšené hodnoty troponínu v krvi, čo je molekula, ktorá sa dnes používa najmä v diagnostike srdcového infarktu (uvoľňuje sa do krvi pri odumretí buniek srdcového svalu).

V prvých hodinách je veľmi náročné odhaliť skutočnú príčinu a preto pacienti neraz končia na intervenčnej sále, kde sa katetrizačne (s katétrom s srdcových cievach) vyšetrí stav srdcových tepien. Až zmenený tvar ľavej komory srdca a röntgenografický nález, ktorý nepotvrdzuje diagnózu infarktu, jednoznačne určí správnu diagnózu.

Dobrá správa je, že na rozdiel od infarktu, pri syndróme zlomeného srdca nedochádza k trvalému poškodeniu srdcového svalu. Nedochádza k odumretiu tkaniva a nevzniká jazva. Abnormálny tvar srdca sa v priebehu niekoľkých dňov až týždňov vráti do pôvodného stavu a srdce funguje ako predtým.

Napriek tomu nemožno ochorenie považovať za neakútne. Najmä v prvej hodine je riziko komplikácií ako sú závažné poruchy srdcového rytmu (asi u 9 % pacientov) alebo srdcové zlyhanie so zlyhaním krvného obehu (okolo 15 % pacientov). Všetky tieto komplikácie môžu spôsobiť smrť.

A liečba syndrómu zlomeného srdca? Tá je zatiaľ často diskutovaná, ale uspokojivo nezodpovedaná, keďže nepoznáme presný mechanizmus vzniku.



Tak či onak, vplyv samoty, izolácie a smútku na riziko smrti zapríčinenej ochorením či zlyhaním srdca je dobre známy. Popisuje sa až 20-násobne vyšší výskyt úmrtí u ľudí, ktorí prišli o manžela/manželku, a to v prvých 6 týždňoch od udalosti. Iné štúdie popisujú 30-50 % riziko úmrtia vdovcov a vdov v prvých 6 mesiacoch od straty partnera. Nezabúdajme teda, že psychický stav je dôležitý faktor celkového zdravia.

-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.


Zdroje:
1. Eshtehardi P. et al. Transient apical ballooning syndrome – clinical characteristics, ballooning pattern, and long-term follow-up in a Swiss population. Int. J. Cardiol. 135 (3):370-5. PMID 18599137. doi:10.1016/j.ijcard.2008.03.008
2. Cebelin, Hirsch. Human stress cardiomyopathy. Myocardial lesions in victims of homicidal assaults without internal injuries. 1980. Human Pathology. 11(2):123-32. PMID 7399504. doi:10.1016/s0046-8177(80)80129-8
3. Gianni M et al. Apical ballooning syndrome or takotsubo cardiomyopathy a systemic review. 2006. European Heart Journal. Oxford University Press. 27(13):1523-1529. PMID 16720686. doi:10.1093/eurheartj/ehl032
4. Campbell R. K. Loneliness and the elderly: Dying of a broken heart. Zverejnené 20.6. 2012. Článok dostupný na: https://drkevincampbellmd.wordpress.com/2012/06/20/loneliness-and-the-elderly-dying-of-a-broken-heart/
5. https://www.bhf.org.uk/heart-health/conditions/cardiomyopathy/takotsubo-cardiomyopathy


Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail