O zrážke asteroidu so Zemou, ku ktorému došlo na konci kriedy pred 66 miliónmi rokov, počul snáď každý. Veľké impaktové (nárazové) udalosti môžu spôsobiť významné environmentálne zmeny a ekologické katastrofy. Tá z konca druhohôr spôsobila vyhynutie nevtáčich dinosaurov a ďalších skupín organizmov.

Podľa mnohých vedcov mohlo dôjsť k podobnej udalosti (i keď omnoho menšieho rozsahu) z geologického hľadiska celkom nedávno, krátko pred koncom poslednej doby ľadovej. Podľa tejto hypotézy dopadlo na povrch planéty viacero mimozemských objektov, čo spôsobilo výrazné ochladenie, rozsiahle požiare, vyhynutie časti megafauny a zmeny v ľudskej populácii. Podľa chladného klimatického výkyvu, počas ktorého sa mala udalosť odohrať, jej hovoríme hypotéza impaktu v mladšom dryase.

Kozmická kolízia na konci doby ľadovej

S hypotézou prišiel tím vedcov v štúdii z roku 2007. Podľa autorov existujú dôkazy o dopade niekoľkých mimozemských telies na ľadový štít, ktorý pokrýval severnú časť Severnej Ameriky, a to zrejme v blízkosti Veľkých kanadských jazier. Katastrofa by mohla vysvetliť náhle ochladenie, ako aj vymieranie veľkých zvierat, ktoré bolo najrozsiahlejšie práve v Severnej Amerike. Pred zhruba 13 tisíc rokmi vrcholil teplý klimatický výkyv, ktorý nasledoval po poslednom glaciálnom maxime s vrcholom pred 20 tisíc rokmi. Doba ľadová však nepovedala posledné slovo. Pred asi 12 900 až 12 800 rokmi sa planéta opäť prudko ochladila. Toto ochladenie dostalo názov mladší dryas a trvalo vyše tisícročie.



Počiatok mladšieho dryasu sa spája s vymieraním americkej megafauny, ako aj zánikom paleoindiánskej cloviskej kultúry. V Severnej Amerike vyhynulo v tom čase prinajmenšom 35 rodov veľkých cicavcov, vrátane mamutov, mastodontov, pozemných leňochodov, koní a tiav. Príčina vymierania bola dlho diskutovaná a prisudzovaná nadmernému lovu zo strany prvých ľudských obyvateľov Ameriky, náhlej zmene klímy, alebo kombinácie oboch faktorov. Hypotéza impaktu nie je prvou, ktorá vymieranie prisudzuje katastrofe s mimozemským pôvodom. Niektorí vedci špekulovali, že vymieranie spôsobil výbuch v galaktickom jadre alebo supernova, pre tieto tvrdenia ale neexistujú hodnoverné dôkazy.

Hroty oštepov ľudí kultúry Clovis. Ide o označenie pre starú kultúru paleoindiánov, ktorej charakteristické nástroje boli objavené v prvej polovici 20. storočia neďaleko mesta Clovis v Novom Mexiku.

Medzi doklady, ktoré majú dokazovať dopad mimozemského telesa, patrí vysoká koncentrácia mikrosferúl s nanodiamantmi vo vrstvách mladšieho dryasu. Ide o mikroskopické guľovité minerály, ktoré sa tvoria pri vysokých teplotách spojených s vulkanickou činnosťou alebo impaktovými udalosťami. Mikrosferuly boli už predtým uznané ako doklady predchádzajúcich dopadov mimozemských telies. Ďalší dôkaz môže predstavovať prítomnosť vzácnych prvkov. Známa irídiová anomália na hranici kriedy a treťohôr viedla vedcov k identifikovaniu impaktovej udalosti, ktorá vyhubila dinosaury. Množstvo irídia v mladšom dryase je nízke v porovnaní s tým na konci kriedy. To znamená, že teleso, ktoré malo vtedy dopadnúť na Zem, nebolo asteroid, ale skôr kométa. Zrážka však po sebe zanechala abnormálne vysokú koncentráciu iného vzácneho prvku – platiny.

Zrážka s väčším kozmickým telesom by spôsobila rozsiahle požiare, o ktorých svedčí výrazné množstvo dreveného uhlia v sedimentoch. Horenie biomasy dokladujú aj vzorky odobrané z ľadu v Grónsku, Rusku a Antarktíde, ktoré sú bohaté na amoniak a dusičnany. Geochemické stopy poukazujú na najväčšie horenie biomasy za posledných 120 tisíc rokov. Zmeny v koncentrácii oxidu uhličitého zaznamenané v antarktickom ľade naznačujú, že vtedy mohlo zhorieť až 9 percent celkovej biomasy na planéte.

Vedci vyrátali, že aby mala katastrofa kontinentálny až globálny vplyv, musela by do Zeme naraziť kométa s priemerom aspoň 4 kilometre. Dopad veľkej kométy by ale zanechal rozsiahly kráter, ktorý sme doteraz nenašli. Ak k impaktovej udalosti došlo, je pravdepodobné, že kométa sa rozpadla pri prechode atmosférou a na povrch dopadli jej úlomky, ktoré nemuseli zanechať výraznejšie krátery. Dopad úlomkov kométy by spôsobil požiare a uvoľnenie veľké množstva prachu a popola do atmosféry. To by zablokoval slnečné žiarenie a spôsobilo takzvanú impaktovú zimu – náhle ochladenie v dôsledku impaktovej udalosti. Katastrofa by zasiahla nielen rastliny a zvieratá, ale aj ľudí. V ľudskej populácii počas mladšieho dryasu je v dôsledku zániku megafauny badať zmenu vo využívaní zdrojov a eventuálny prechod k odlišným spôsobom obživy. Existujú tiež genetické údaje, ktoré naznačujú, že v tomto čase došlo k výraznému poklesu ľudskej populácie. Ak pred takmer 13 tisíc rokmi do Zeme naozaj narazilo mimozemské teleso alebo jeho fragmenty, išlo by o jediný známy prípad mimozemskej katastrofy, ktorá by mala vážne následky na náš druh.

Platina patrí do skupiny prechodných kovov a je pomerne vzácnym prvkom v zemskej kôre. Vysoké množstvo platiny na mnohých lokalitách datovaných do začiatku mladšieho dryasu podporuje hypotézu impaktu.

Pochybnosti

Hypotéza o dopade kométy si vyslúžila značnú mediálnu pozornosť a dokonca aj viacero televíznych dokumentov (National Geographic, Nova, History Channel). Mnohým vedcom sa ale kozmická katastrofa ako vysvetlenie pre ochladenie a vymieranie megafauny nepozdávala. Kritika na seba nenechala dlho čakať. Oponenti hypotézy prišli v roku 2011 s prehľadovou štúdiou, v ktorej zamietli väčšinu dôkazov svedčiacich v prospech impaktu. Podľa autorov nové štúdie v rokoch, ktoré uplynuli od prvého publikovania hypotézy, nedokázali potvrdiť impakt. Zvyšné indikátory dopadu, ktoré sa potvrdili, považovali za výsledok nekatastrofických procesov, ktoré nesúviseli so zrážkou s kozmickým telesom. Zdrvujúci článok nazvali jeho autori poeticky „rekviem“ a celá záležitosť tým mala byť ukončená. Kontroverzia však pokračovala. V ďalších publikáciách sa vynárali nové dôkazy svedčiace tak v prospech, ako aj neprospech hypotézy.

Hypotéza impaktu vracia úder

Jedným z následkov zrážky s kométou malo byť zníženie ľudskej populácie, ktoré podľa kritikov hypotézy nenastalo. Existujú však viaceré dôkazy, ktoré naznačujú náhly pokles až o 50 percent. Medzi takéto dôkazy patrí nižší počet objavených hrotov z projektilových zbraní či zníženie obsahu dreveného uhlia z ľudských ohnísk. Pokles populácie potvrdila nezávislá genetická analýza, ktorej autori zistili populačný bottleneck* v populácii ľudí na Iberskom polostrove na konci poslednej doby ľadovej.

*bottleneck effect (v preklade efekt hrdla fľaše) nastáva, keď dôjde k redukcii populácie organizmov do takej miery, že ostane len niekoľko jedincov, ktoré sa znovu rozmnožia



Podľa podporovateľov hypotézy náraz spôsobil vysoké koncentrácie platiny, sferúl, nanodiamantov a ďalších geochemických stôp po impakte na vyše 50 lokalitách po celom svete. Jednou z nich je Pilauco v Chile, kde vedci v nedávnej štúdii opísali všetky tieto stopy práve na počiatku mladšieho dryasu pred 12 800 rokmi, presne keď sa mala udalosť odohrať. Tvarom, kompozíciou a povrchovou textúrou sa väčšina sferúl podobá na tie utvorené pri iných impaktových udalostiach, ako tunguská katastrofa či impakt na hranici kriedy a paleogénu (K-Pg), ktorý vyhubil dinosaury. Okrem toho tu výskumníci zistili zmiznutie pozostatkov megafauny, čo je v súlade s tézou, že zrážka spôsobila vyhynutie veľkých zvierat.

Podobné stopy po náraze vesmírneho telesa boli tento rok opísané z náleziska Abu Hureyra v Sýrii, kde vedci našli vysoké množstvo nanodiamantov, sferúl, roztaveného skla a uhlia zo spálenej biomasy. Zvýšené koncentrácie irídia, platiny, niklu a kobaltu naznačujú premiešanie lokálnych sedimentov s meteoritickým alebo kometárnym materiálom. Niektorí odborníci sú presvedčení o tom, že klimatická zmena vyvolaná impaktovou zimou prispela k naštartovaniu neolitickej revolúcie, procesu, keď sa naši predkovia zmenili z lovcov a zberačov na pestovateľov plodín a chovateľov zvierat. V každom prípade stopy po impakte z Pilauca, Abu Hureyra a ďalších nálezísk v Severnej a Južnej Amerike, Európe a západnej Ázii svedčia o dopade viacerých fragmentov kométy a globálnom vplyve udalosti. Podľa najpravdepodobnejšieho scenára došlo pred takmer 13 tisíc rokmi ku kolízii s kométou, ktorá sa rozpadla pri prechode atmosférou a ktorej úlomky dopadli na štyri kontinenty.

Pod ľadovcom v severozápadnom Grónsku je pochovaný kráter Hiawatha, ktorý by mohol predstavovať pozostatok impaktovej udalosti z mladšieho dryasu.

Najlepším dôkazom, ktorý by potvrdil hypotézu, by však bol nález jedného alebo viacerých kráterov. A niekoľko kandidátov sme už našli. V roku 2018 objavil medzinárodný tím výskumníkov kráter s priemerom 31 kilometrov pod grónskym ľadovcom. Kráter Hiawatha je dnes najlepšie zachovaný známy kráter na Zemi. Jeho vek je zatiaľ neznámy, je ale veľmi pravdepodobné, že vznikol v štvrtohorách. Existenciu tohto útvaru nezávisle potvrdil výskum českých vedcov zameraný na gravitačné a magnetické anomálie. A to nie je všetko. Českí výskumníci poskytli dôkazy o výskyte ďalšieho útvaru, ktorý mohol byť vytvorený v mladšom dryase. V zátoke Saginaw Bay Hurónskeho jazera v americkom štáte Michigan síce nenašli typický kráter, gravitačné údaje však jasne poukazujú na stopy po náraze telesa. Je možné, že objekt, ktorý dopadol na hrubú vrstvu ľadovca nebol dostatočne hmotný na to, aby vytvoril charakteristický kruhový impaktový kráter.



Na konečný verdikt si ešte budeme musieť počkať. Nedávne nálezy krátera v Grónsku a gravitačnej anomálie v Hurónskom jazere ale priniesli závažné argumenty v prospech hypotézy. Spolu s množstvom stôp po impaktoch z nálezísk po celom svete sa tak možnosť dopadu mimozemského telesa na konci poslednej doby ľadovej stáva čoraz reálnejšou. Nasledujúca impaktová zima a výrazné ochladenie v mladšom dryase mohli zapríčiniť vyhynutie americkej megafauny, zánik cloviskej kultúry a taktiež radikálne zmeniť spôsob života nášho druhu, ktorý sa usadil a jeho obživou sa stalo poľnohospodárstvo. Je možné, že našu civilizáciu odštartovala katastrofa z vesmíru? Na túto otázku môže odpovedať len ďalší výskum.

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

Zdroje
Firestone, R. B., West, A., Kennett, J. P., Becker, L., Bunch, T. E., Revay, Z. S., ... & Dickenson, O. J. (2007). Evidence for an extraterrestrial impact 12,900 years ago that contributed to the megafaunal extinctions and the Younger Dryas cooling. Proceedings of the National Academy of Sciences, 104(41), 16016-16021.
Holliday, V. T., Bartlein, P. J., Scott, A. C., & Marlon, J. R. (2020). Extraordinary biomass-burning episode and impact winter triggered by the Younger Dryas cosmic impact∼ 12,800 years ago, parts 1 and 2: a discussion. The Journal of Geology, 128(1), 69-94.
Klokočník, J., Kostelecký, J., & Bezděk, A. (2019). The putative Saginaw impact structure, Michigan, Lake Huron, in the light of gravity aspects derived from recent EIGEN 6C4 gravity field model. Journal of Great Lakes Research, 45(1), 12-20.
Klokočník, J., Kostelecký, J., Bezděk, A., Cílek, V., Kletetschka, G., & Staňková, H. (2020). Support for two subglacial impact craters in northwest Greenland from Earth gravity model EIGEN 6C4 and other data. Tectonophysics, 228396.
Moore, A. M., Kennett, J. P., Napier, W. M., Bunch, T. E., Weaver, J. C., LeCompte, M., ... & Wittke, J. H. (2020). evidence of cosmic impact at Abu Hureyra, Syria at the Younger Dryas Onset (~ 12.8 ka): High-temperature melting at> 2200 C. Scientific reports, 10(1), 1-22.
Pinter, N., Scott, A. C., Daulton, T. L., Podoll, A., Koeberl, C., Anderson, R. S., & Ishman, S. E. (2011). The Younger Dryas impact hypothesis: A requiem. Earth-Science Reviews, 106(3-4), 247-264.
Van Hoesel, A., Hoek, W. Z., Pennock, G. M., & Drury, M. R. (2014). The Younger Dryas impact hypothesis: a critical review. Quaternary Science Reviews, 83, 95-114.
West, A., Bunch, T., Lecompte, M. A., Adedeji, V., Moore, C. R., & Wolbach, W. S. (2020). Evidence from Pilauco, Chile Suggests a Catastrophic Cosmic Impact Occurred Near the Site∼ 12,800 Years Ago. In Pilauco: A Late Pleistocene Archaeo-paleontological Site (pp. 249-270). Springer, Cham.
Wolbach, W. S., Ballard, J. P., Mayewski, P. A., Adedeji, V., Bunch, T. E., Firestone, R. B., ... & Kimbel, D. (2018). Extraordinary biomass-burning episode and impact winter triggered by the Younger Dryas cosmic impact∼ 12,800 years ago. 1. Ice cores and glaciers. The Journal of Geology, 126(2), 165-184.
Wolbach, W. S., Ballard, J. P., Mayewski, P. A., Parnell, A. C., Cahill, N., Adedeji, V., ... & French, T. A. (2018). Extraordinary biomass-burning episode and impact winter triggered by the Younger Dryas cosmic impact∼ 12,800 years ago. 2. Lake, marine, and terrestrial sediments. The Journal of Geology, 126(2), 185-205.
Wolbach, W. S., Ballard, J. P., Mayewski, P. A., Kurbatov, A., Bunch, T. E., LeCompte, M. A., ... & Melott, A. L. (2020). Extraordinary Biomass-Burning Episode and Impact Winter Triggered by the Younger Dryas Cosmic Impact∼ 12,800 Years Ago: A Reply. The Journal of Geology, 128(1), 95-107.
Xiao, L. Did the Hiawatha impact cause the Younger Dryas Event?. Chinese Science Bulletin, 64(22), 2270-2273.

Obrázky: Mauricio Antón (perex), Bill Whittaker, Robert M. Lavinsky, NASA

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet