Slovo “utópia” v nás evokuje obraz raja na Zemi. Ak by ste sa však v Utópii - tej Utópii, ktorú si predstavoval jej pôvodný tvorca sir Thomas More - znenazdajky ocitli, možnože by ste mali pocit, že sa nenachádzate v raji na Zemi, ale v roku 1984.

Napriek tomu, že Utópia je predstavená ako idylická krajina, bystré oko v nej poľahky spozoruje viacero povedzme že rušivých elementov.

Pôvod

Utópia je fiktívny ostrov nachádzajúci sa pri pobreží Južnej Ameriky, stvorený v diele s (pre tie časy typicky dlhým) názvom Libellus vere aureus, nec minus salutaris quam festivus, de optimo rei publicae statu deque nova insula Utopia, čo sa dá preložiť ako “Skutočne malá zlatá knižka, o nič menej užitočná ako zábavná, o najlepšom stave republiky a novom ostrove Utópia”.



Samotný názov Utópia je tak trochu slovnou hračkou. Má pôvod v gréčtine (voľne preložené “neexistujúca krajina”), avšak v angličtine sa Utópia vyslovuje rovnako ako slovo Eutópia, čo v preklade znamená “dobrá krajina”. A na prvý pohľad sa Utópia javí nielen ako dobrá, ale priam ako perfektná krajina.

Vodcovia sa volia demokraticky. Každý občan Utópie má prístup k bezplatnému stravovaniu, vzdelaniu i zdravotnej starostlivosti. Pracovný deň má dĺžku šesť hodín a po zvyšok dňa sa ľudia venujú sebavzdelávaniu a sebazlepšovaniu. Muži a ženy môžu zastávať ľubovoľné funkcie. Nešťastní manželia majú možnosť sa rozviesť a každá viera je tolerovaná. Právo je také stručné a jasné, že mu rozumie každý, právnici neexistujú. Nezamestnanosť, závisť, bieda, žobráctvo a bezdetnosť sú neznáme pojmy. Tak čo je na Utópii vlastne zlé?

Zmráka sa

Všetky vierovyznania sú síce tolerované, no ateisti sú univerzálne neznášaní, pretože obyvatelia Utópie veria, že ateistom chýbajú vyššie morálne princípy. Predsvadobný rituál zahŕňa kompletnú obhliadku nahého ženícha i nevesty nastávajúcim partnerom.

Navyše to, že ženy a muži môžu zastávať rovnaké funkcie neznamená, že k tomu dochádza alebo že sú si rovní. Napríklad muži majú právo “opraviť” svoje manželky, kňažkami sa zvyčajne stávajú iba prastaré vdovy a jeden z náboženských rituálov zahrňuje pokľaknutie manželiek pred manželmi a “vyspovedanie” sa zo svojich hriechov voči nim.



Ku rozvodu zvyčajne dochádza ak jeden z manželov podvedie svojho partnera alebo je “neznesiteľne perverzný”, pričom páchateľ sa potom nikdy nesmie zosobášiť. Tipujem, že po Utópii behá kopa rozvedených chlapov. Doživotný zákaz sobášenia vás očakáva aj prípade, že ste prichytený pri predmanželskom sexe.

Stmieva sa

Každý obyvateľ Utópie musí pracovať, pričom časť života sa musia povinne venovať poľnohospodárstvu. Záhaľčivosť a flákanie sa v práci sú trestané, trest vás však neminie ani vtedy, ak svoj voľný čas trávite nečinnosťou alebo zhýralosťou. Ak niekde potrebujete vycestovať, dokonca i v rámci Utópie, potrebujete priepustku. Žobráctvo, bieda a závisť nemôže existovať, lebo súkromný majetok neexistuje, takže všade panuje absolútna rovnosť. Pripomína vám to niečo?

Pri majetku to ale ani zďaleka nekončí. Ak máte veľa detí, pripravte sa na to, že časť z nich odovzdáte rodinám, ktoré ich nemajú alebo ich majú málo. Rovnosť je všadeprítomná - všetci ľudia nosia rovnaké šaty, žijú v jednotvárnych domoch (ktoré si vymieňajú každých desať rokov) a dokonca i rovnako vyzerajúcich mestách.

Žiadne dvere sa nezamykajú a právo na súkromie neexistuje, dokonca je nežiadúce - spoločnosť je stavaná tak, aby sa nikto nemohol ukrývať a všetci boli “na očiach”. Takže na krčmy, kluby, puby, diskotéky, reštaurácie a podobné miesta rovno zabudnite.

Absencia majetku však vedie i k tomu, že existuje len málo spôsobov, akými možno potrestať previnilcov - v knihe sa spomína napríklad odobratie občianstva, zákaz sobášiť sa, vyhnanstvo a smrť; takže tresty za zločiny sú pomerne tvrdé.

K noci sa chýli

Niektoré práce sú príliš odporné alebo náročné na to aby boli zverené do rúk obyvateľov Utópie. Na to sú tu otroci, ktorí sú tvorení cudzincami (zajatými vo vojnách, “vykúpencami” z radov tých, ktorí boli odsúdení na smrť, alebo dobrovoľníkmi, ktorí si chcú finančne prilepšiť) a domácimi “zločincami”.

S otrokmi z Utópie sa zaobchádza horšie než s otrokmi z cudziny, avšak nijaké obmedzenia či zákazy týkajúce sa správania k otrokom nie sú uvedené, takže si môžete domyslieť, čo to znamená. Ozaj, ak sa pokúsite o rebéliu, čaká vás - ako inak - smrť.



Otroctvo však nie je doživotný údel - otroci z neho môžu byť oslobodení a ich deti sa automaticky nestávajú otrokmi, aj keď to asi znamená, že sú svojim rodičom po narodení odobrané. Otroci nosia zlaté a strieborné reťaze - v Utópii sa totiž zlatom a striebrom opovrhuje a okrem reťazí pre otrokov sa z nich napríklad vyrábajú toalety.

Ak je Utópia príliš preľudnená, pošlú časť jej obyvateľov založiť kolóniu, kde sa kolonisti venujú poľnohospodárstvu. V prípade, že ich ľudia na svojom území privítajú, nadviažu plodnú spoluprácu. V opačnom prípade proti nim použijú vojenskú silu. Ak obyvateľ Utópie vycestuje do zahraničia a nejaký cudzinec voči nemu spácha zločin, ambasádori z Utópie budú požadovať vydanie zločinca, aby bol potrestaný v Utópii. Ak štát odmietne, čaká ho vojna.

Raj alebo peklo?

Je možné, že na Utópiu nazerám príliš negatívne. Otvorene priznávam, že v tomto článku som sa sústredil na negatívne aspekty života v Utópii, pretože podľa môjho názoru celkom zatieňujú všetko dobré. Možno sa medzi vami nájdu takí, ktorí si myslia, že Utópia stojí za to. Možno sa nájdu i takí, ktorí by vymenili individualitu za zabezpečenie, súkromie za bezpečie a väznenie za otroctvo v Utópii.

Počas čítania Morovej knižky mi preto v hlave nástojčivo vŕtala jedná otázka. Ak by som sa raz ocitol zoči-voči obyvateľovi Utópie, čo by si pomyslel on o mne, mojej životnej filozofii a spoločnosti, v ktorej žijem? Považoval by ich za kruté, zlovestné, barbarské, drakonické, či nebezpečné? Boli by jeho názory odrazom mojich názorov na Utópiu? Ako by sa pozeral na všetky naše, nezriedka krvavé, pokusy nastoliť alebo napodobniť Utópiu?

Sen alebo satira?

Možno na tom vôbec nezáleží. Je totiž možné, že Utópiu za absurditu považoval i jej samotný tvorca. Azda najväčším vodítkom je priezvisko človeka, ktorý v knihe Moreovi opisuje Utópiu - Hythloday, čo v preklade znamená šíriteľ nezmyslov. Nasvedčovalo by tomu i niekoľko ďalších náznakov, spomedzi nich spomeniem napríklad odsúdenie právnikov ako zbytočných ničomníkov, pričom sám More bol právnik.

Niektorí odborníci sa preto domnievajú, že Utópia bola satira, ktorej cieľom bolo skryto kritizovať súčasné pomery a zároveň bola výsmechom pre rojkov túžiacich po ideálnom štáte. Iní s nimi nesúhlasia, ale mne osobne by sa táto interpretácia Thomasa Mora ako jedného z najväčších trollov v histórii páči.

Nech už je pravda akákoľvek, jeho kniha je komplexným a nadčasovým dielom, ktoré priamo či nepriamo ovplyvňuje životy ľudí dodnes. Od jej spísania uplynulo dobrých päťsto rôčkov, takže je v anglickej verzii voľne dostupná a môžete si ju prečítať sami. Ktovie, možno sa bude váš názor na Morove dielo od toho môjho líšiť. Osobne však viem, že ak sa mi bude niekto snažiť naservírovať Utópiu, moja odpoveď bude jasná - Ďakujem, neprosím.



-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet