Záhadné živé mrakodrapy

Koncom geologického obdobia silúr, pred asi 420 miliónmi rokov, už na súši rástli prvé (bezlisté a bezkoreňové) cievnaté rastliny. Celkom určite by ste si ich všimli. Vyčnievali z všadeprítomného „pralesa machu“ - pravda, len do výšky asi jeden meter. A na niektorých miestach sa nad nimi ako mrakodrapy týčili stĺpom podobné útvary.



Paleontológovia ich nazvali Prototaxites. Boli hrubé jeden meter a vysoké takmer deväť metrov. Hoci vágne pripomínali kmene stromov, nešlo o rastliny. O čo teda? To zostávalo celé desaťročia záhadou. Úplne istí si vlastne nie sme dodnes. Podľa nedávnych výskumov sa však zdá, že s najväčšou pravdepodobnosťou to boli huby. Je však možné, že prototaxites žil v symbióze s riasami. Ak je to pravda, mali by sme ho považovať za lišajník.

Koncom silúru evolučne mladé suchozemské rastliny ešte nehrali v suchozemských ekosystémoch dôležitú úlohu. Tak ako po desiatky miliónov rokov predtým, spoločenstvá boli založené na siniciach, riasach, machoch a lišajníkoch, ktoré dopĺňali pečeňovky. V tomto prostredí Prototaxites dominoval prinajmenšom 40 miliónov rokov. Živiny čerpal z bakteriálnych povlakov bohatých na uhlík, ktoré sa hojne vyskytovali v záplavových nížinách.

Megabyliny

Porovnanie veľkosti plavúňorastov spred 350 až 300 miliónov rokov. Úplne vľavo je zobrazený Lepidodendron, ktorý dosahoval až 50 m, vedľa neho Sigillaria. Všimnite si, že tieto plavúňorasty sa od dnešných stromov odlišujú nielen inak tvarovanými korunami, ale aj vidlicovito rastúcimi koreňmi.



Po skončení silúru sa u cievnatých rastlín vyvinuli listy a korene, ktoré im umožnili narásť do výšky. Zem postupne zelenela pralesmi.

Pralesy dospeli do skutočne impozantných vertikálnych rozmerov pred asi 350 miliónmi rokov. Na rozdiel od dnešných pralesov ich tvorili celkom iné rastlinné spoločenstvá s bohatým zastúpením papradí, plavúňov a prasličiek stromovitého vzrastu, ktoré sa rozmnožovali výtrusmi, nie semenami. Niektorí zástupcovia plavúňorastov ako napríklad Lepidodendron alebo Sigillaria dosahovali impozantnú výšku až 40 - 50 metrov. No tieto prvotné stromovité formy zvyčajne neobsahovali väčšie množstvo drevnej hmoty, a tak si ich možno predstaviť ako gigantické byliny!

V rovnakom čase už existovali aj prvé skutočné stromy, napríklad rod vymretej skupiny prvosemenných – archeopteris, ktorý mal veľké vejárovité listy podobné papradiam. Prvosemenné rastliny možno považovať za evolučný medzičlánok: hoci sa ešte rozmnožovali pomocou výtrusov tak ako paprade, ich vejárovité listy vyrastali z drevených vetiev.

Unikátny ostrov

Jemenský ostrov Sokotra patrí medzi miesta s najpozoruhodnejšou flórou na svete. Jeho milióny rokov trvajúca izolácia má za následok, že tu žije približne 700 druhov rastlín a živočíchov, ktoré nenájdete nikde inde. A hoci mnohé z tunajších unikátnych rastlín patria do rovnakých čeľadí ako nám dôverne známe druhy, vyzerajú celkom odlišne.



Jeden z najcharakteristickejších zástupcov miestnej flóry je dracéna šarlátová (Dracaena cinnabari). Vyznačuje sa hustou, akoby dohora obrátenou korunou. Strom je známy taktiež tmavočervenou živicou, ktorej sa niekedy hovorí „dračia krv“. Patrí do čeľade asparágovitých. Ďalšia bizarná rastlina je známa ako uhorkovitý či čľaškovitý strom (rod Dendrosicyos). Je to jediný stromovitý zástupca tekvicovitých. Dorastá do výšky až tri metre, pričom hrúbka kmeňa môže presiahnuť jeden meter.

Dracéna šarlátová


-

Obrázky: devoniantimes.org, Falconaumanni, Rod Waddington, speakzeasy.wordpress.com

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet