Nikto nemôže žiť vo svete bez toho, aby nespozoroval, že väčšina ľudí je v bohatstve tak premúdrená (akokoľvek neskúsená môže byť), že odmieta akúkoľvek radu ako osobnú urážku, kým v nešťastí nevie kam sa obrátiť, a tak prosíka a modliká o radu od kohokoľvek, kto sa im naskytne. Žiaden plán nie je zbytočný, príliš absurdný.



(…)

Čokoľvek vzbudí ich údiv, je v ich očiach predzvesťou hnevu bohov alebo Vyššej Bytosti, a zamieňajúc poveru za náboženstvo, považujú za bezbožné to, aby neodvrátili zlo modlitbou alebo obeťou. Znamenia a zázraky tohto typu neustále zaprisahávajú, kým jeden nepovažuje Prírodu za tak šialenú, ako sú oni šialení, lebo ju tak fantasticky interpretujú.


A tak sa nám jasne ukazuje, že hlavnými obeťami povier sú tie osoby, ktoré nenásytne bažia po prechodných výhodách. Sú to oni, kto (predovšetkým, keď sú v nebezpečenstve a sami si nedokážu pomôcť) sú navyknutí na modlitby a babské slzy, aby sa doprosovali pomoci od Boha, a zavrhujúc Rozum ako slepý, pretože nedokáže ukázať istú cestu k tieňom, ktoré sledujú, odmietajú ľudskú múdrosť ako márnivú, ale veria fantómom predstavivosti, snov a iných detinských absurdít, že sú jedinými zjaveniami Nebies.

Ako keby sa Boh odvrátil od múdrych a napísal svoje dekréty nie v mysli človeka, ale vo vnútornostiach zvierat, alebo ich nechal, aby boli prehlásené za inšpiráciu a inštinkt bláznov, šialencov a vtákov. Takýto je nezmysel, do ktorého môže teror vohnať ľudstvo!

Poverčivosť je vyvolávaná, zachovávaná a podporovaná strachom. Ak ktokoľvek chce príklad, nech si zoberie Alexandra Veľkého, ktorý začal poverčivo hľadať usmernenie od jasnovidcov, až keď sa naučil báť o majetok v úžinách Syzisu (Curtitius, v. 4), ale keď porazil Dária, viac nekonzultoval prorokov, dokým ho nezastihlo obrátenie šťasteny. Keď Skýti vyvolávali bitku, Baktrijci dezertovali a on sám ležal zranený, „znovu sa obrátil na povery, hanenie ľudského rozumu a prosil Aristandra, ktorému zveril svoju dôveru, aby vypátral výsledky ich snáh ľudskými obeťami.“



Veľa podobných príkladov by mohlo byť vymenovaných, jasne ukazujúc na skutočnosť, že až v zajatí strachu sa ľudia stávajú obeťami povier, že všetky zlé znamenia zahalené úctou pochabého náboženstva, sú obyčajnými fantómami skľúčených a bojazlivých myslí. A v neposlednom rade, že proroci majú najviac sily medzi ľuďmi a sú najstrašidelnejší pre vládcov presne v tých časoch, keď je štát v najväčšom nebezpečenstve. Myslím, že je to dosť jasné všetkým, a preto viac o tomto probléme nepoviem.

Hore opísaný pôvod povier nám dovoľuje odhaliť jasnú príčinu skutočnosti, že sú všetkým ľuďom prirodzené, hoci niektorí prisudzujú ich vzostup nejasnému obrazu Boha, univerzálnemu pre celé ľudstvo, a taktiež ukazuje, že povery nie sú o nič menej protirečivé a premenlivé, ako iné halucinácie mysle a emočné impulzy, a že môžu byť udržované iba nádejou, nenávisťou, hnevom, strachom a podvodom, pretože nevychádzajú z rozumu, ale iba zo silnejších fáz emócií.

Navyše, môžeme ľahko porozumieť, aké ťažké je zvládať ľudí náchylných na rôzne podoby dôverčivosti. Lebo keďže veľká časť ľudstva zostáva stále na približne rovnakej úrovni biedy a nešťastia, nikdy dlho nedôveruje jednej forme lieku, ale je stále najviac nadchýnaná novotami, ktoré sa ešte neukázali ako iluzórne.

Tento prvok nezrovnalosti bol zdrojom mnohých strašných vojen a revolúcií. Ako Curtius dobre hovorí: „Dav nemá silnejšieho vládcu od povier,“ a je ľahko vedený náboženstvom v jednej chvíli oslavovať kráľov ako bohov, a inokedy na nich nadáva a zrieka sa ich ako spoločného prekliatia ľudstva.

Neskutočná námaha bola vyvinutá na vyváženie tohto zla navršovaním sily a autority náboženstva, či už pravého alebo nie, s takou pompéznosťou a ceremóniou, že môže skončiť silnejšie než akýkoľvek šok a byť všetkými ľuďmi zhliadané s horlivou úctou - systém, ktorý do dokonalosti doviedli Turci, pretože za nesväté považujú samotné spory a zaťažujú mysle ľudí dogmatickými predpismi, ktoré nenechávajú dosť priestoru pre zdravý rozum, ani na to, aby mohli pochybovať.



-

Výzva pre čitateľov: Radi by ste upriamili pozornosť ľudí na úryvok z Vašej obľúbenej knihy? Viete o knižnej pasáži, ktorá si rozhodne zaslúži, aby vošla do širšieho povedomia? Pošlite nám ju na redakcia@invivomagazin.sk! Pokiaľ sa týka vedy a kritického myslenia, radi ju zverejníme. Ak kniha nevyšla v slovenčine alebo češtine, pokojne pošlite aj text v anglickom či nemeckom jazyku, preložíme.

-

Zdroj: Baruch Spinoza, Theological-Political Treaty

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet