Tak podivným, že jeden výber toho najčudnejšieho nestačí.

7. Diania – pred zhruba polmiliardou rokov by ste v moriach našli množstvo bizarných bytostí, ktorých telesná stavba vykazovala prechodný stav medzi „červami“ a inými skupinami živočíchov, napríklad článkonožcami alebo stavovcami. Prechodným článkom ako z učebnice bola napr. 6-centimetrová Diania, prezývaná „chodiaci kaktus“. Stavbou tela evokovala prvohorné nohaté červy akým bola Hallucigenia (spomínali sme si ju TU), no zároveň sa pohybovala po dlhých, tŕnitých končatinách, ktoré pripomínali končatiny článkonožcov, ale boli primitívnejšie. Z prednej časti tela živočícha okrem toho vyrastal krátky, chobotu podobný útvar – pravdepodobne pomáhal pri kŕmení.



6. Dunkleosteus - evolučné experimenty prvých rybovitých stavovcov s kostnou hmotou vytvorili začiatkom druhej polovice prvohôr zvláštne plakodermy. Prednú časť tela týchto prarýb pokrývali kostené pláty, vytvárali im dokonca čeľuste a zuby. Skutočne impozantné prevedenie dosiahli u rodu Dunkleosteus spred asi 360 až 370 miliónov rokov. Dunkleosteus meral až 10 metrov a vážil toľko, čo dospelý slon. Jeho hrozivé čeľuste sa dokázali otvoriť za päťdesiatinu sekundy, čím sa do úst „nasala“ akákoľvek korisť v blízkosti. Stisk čeľustí podľa všetkého dosahoval iba o málo menšiu silu ako zahryznutie tyranosaura. Nečudo, Dunkleosteus sa zrejme špecializoval na lov koristi s tvrdou schránkou – napríklad iných panciernatých rýb. Podobne ako u žralokov a rají, aj vnútorná kostra dunkleostea bola zväčša chrupavkovitá. Z tejto príšery preto poznáme iba kostené pláty. Našťastie, dobre zachované nálezy príbuzných druhov ukázali, ako vyzeral zvyšok tela.

5. Plectronoceras – predstavte si kríženca medzi lodenkou, slimákom a ustricou. Absurdné? Možno. Ale zhruba práve takto si paleontológovia predstavovali potenciálneho spoločného predka mäkkýšov. A skutočne sa im také zviera podarilo objaviť. Je ním zhruba 500 miliónov rokov starý plektronoceras, ktorého skameneliny sa podarilo objaviť v Čine. Tento veľmi primitívny raný hlavonožec ešte nemal do schránky vtiahnuté celé telo. Navyše, jeho asi dva až tri centimetre dlhá schránka mala iba málo komôrok.




4. Vetulikólie - zástupcovia tejto čudesnej skupiny sú známi takmer výhradne z 500 miliónmi rokov starých sedimentov čínskych nálezísk. Paleontológovia si s vetulikóliami dlho nevedeli rady. Na prvý pohľad vyzerali ako bezhlavé, beznohé žubrienky. Niektoré znaky naznačovali, že mohlo ísť o podivné článkonožce, iné pre zmenu nasvedčovali príbuzenstvu so stavovcami. Nedávny výborne zachovalý nález nového austrálskeho zástupcu podporil druhú hypotézu. Zdá sa, že vetulikólie patria medzi chordáty, konkrétne do blízkeho príbuzenstva nemenej bizarných ale stále žijúcich plášťovcov. Dospelé plášťovce síce predstavujú len vodu filtrujúci vak prichytený na dno, no ich larvy sú pohyblivé a podobné žubrienkam.

3. Herpetogaster – asi centimetrové čudo sugestívneho, ehm... červovitého vzhľadu paleontológovia našli v 505 miliónov rokov starých sedimentoch tzv. burgeských bridlíc Britskej Kolumbie. Žilo na morskom dne, prichytené akousi stopkou nie o samotné bahno či kamene ale o iné organizmy, konkrétne hubky. Paleontológovia zároveň nevylučujú, že zviera bolo schopné sa v prípade potreby presúvať pomalým lozením. Zdanlivá ozdoba hlavy predstavovala v skutočnosti chápadlá, ktorými Herpetogaster chytal potravu a presúval ju do obrovského žalúdka. Nález množstva jedincov pokope naznačuje, že vytváral kolónie s desiatkami ak nie stovkami jedincov. Napriek červovitému vzhľadu nešlo o príbuzného dnešných obručkavých červov, ale o zástupcu tzv. ambulakrálií, čo je skupina zahrňujúca polochordáty a ostnatokžce ako hviezdovky.

2. Mimetaster – malý, iba asi päťcentimetrový článkonožec, ktorého približne 350 miliónov rokov staré skameneliny sa podarilo objaviť v Nemecku. Na rozdiel od dnešných článkonožcov mu aj v dospelosti chýbali tvrdé časti, takže jeho pozostatky sa na rozdiel od napr. trilobitov zachovávali len veľmi ojedinele. Náleziská, na ktorých sa vďaka veľmi prajným podmienkam pre fosilizáciu skutočne našiel, ale ukazujú, že žil v skupinách a vo svojom prostredí patril medzi najhojnejšie zvieratá.

1. Tullimonstrum – veľmi hojná, no zároveň záhadná mäkkotelová príšerka spred zhruba 310 miliónov rokov, ktorú vôbec, ale vôbec nevieme zaradiť. Vieme jedine, že ide o živočícha vyspelejšieho ako hubky a medúzy, patriaceho do skupiny Bilateria, ktorá je typická pravo-ľavou symetriou tela. Keďže kreatúra mierne evokuje nemenej čudesnú opabiniu (o ktorej sme si hovorili TU), podľa niektorých odborníkov ide o článkonožca. Iní paleontológovia uprednostňujú zaradenie medzi mäkkýše, ďalší niekam do príbuzensva červov a objavili sa tiež štúdie argumentujúce, že patrí medzi mihuliam podobné bezčeľustnaté stavovce konodonty.

Na konci dlhého chobota malo tulimonstrum akési „čeľuste“ s ôsmymi ostrými zubami. Hlava nebola od zvyšku valcovitého tela jasne odlíšená, oči, umiestnené na stopkách a smerujúce do strán, však áno. Celkovo takmer 35 cm dlhé telo ukončovali plutvy podobné plutvám sépií. Hoci je zviera pomenované podľa jeho objaviteľa Francisa Tullyho, rovnako dobre sa preň hodí nórsky význam slova tull, čo znamená nonsens.

-

Obrázky: Nobu Tamura, Dmitry Bogdanov, Stanton Fink, Marianne Collins, http://servermac.geologie.uni-frankfurt.de/, Sean McMahon

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet