Vďaka. Práve ste čitateľom v jednom odstavci vysvetlili to, na čo som ja musel vymrhať článok. Nenávidím vás. Načo ma vôbec zamestnávate?

-Pretože každé kráľovstvo potrebuje svojho šaša.

Kš! Už ani slovko! Kydať na mňa ste mohli v perexe, teraz je rad na mne.

Ako vám redakcia dosť neohrabane vysvetlila, v geológii slovko “tu” nie iba priestorový, ale “časovopriestorový” pojem. Pri ceste do minulosti sa “tu” čoraz viac rozmazáva, dokiaľ sa úplne nestratí vo víre času. No skôr, než sa stratí, sa s “tu” môže stať niekoľko podivných vecí. Napríklad sa môže rozpadnúť na kusy.



V dnešnej časti sa vrátime do momentu, keď územie Slovenska (respektíve Západných Karpát) rozlezie do všetkých strán.

Krieda

V kriede, zhruba pred 100 miliónmi rokov, začalo dochádzať k vzniku príkrovovej stavby Západných Karpát (ktoré sa dnes nachádzajú na území Slovenska). Čo to v praxi znamená?

Simulácia vzniku príkrovovej stavby pohoria je obľúbenou zimnou kratochvíľou mnohých Slovákov, predovšetkým Oravcov, Kysučanov a všakovakých Podtatrancov. Po tom, čo zase raz napadajú tie biele hovná, zmienení spoluobčania vytasia lopaty na sneh a pustia sa do komplexných simulácií.

Podobne ako sa sneh pri zhŕňaní lopatou hromadí a “našupinováva”, prebieha aj zhŕňanie, hromadenie a “našupinovávanie” zemskej kôry pri vzniku pohorí v dôsledku bočných tlakov pri zrážke kontinentov. Jednotlivé “šupiny” môžu byť pritom presunté z domovských oblastí na pomerne veľké vzdialenosti. Ak boli presunuté o minimálne 5 km, označujeme ich ako príkrovy.

Princíp vzniku príkrovovej stavby Západných Karpát a s ňou spojená problematika slova “tu”. Autorom nie je nik iný než ^{môj bývalý školiteľ}, padre, God-Emperor Jozef Hók. Prevzaté a zjednodušené z publikácie Hók, et al. (2016). Použité so súhlasom autora.

Ako vidíte, v prípade príkrovovej stavby územia znamená návrat do minulosti jej “rozvinutie” na nepomerne väčšiu plochu. A ak je na sebe nakopených niekoľko príkrovov, z jedného “tu” sa zrazu stáva niekoľko “tu”, ktoré od seba môžu byť vzdialené desiatky, ba i stovky kilometrov. Tak kde to “tu” umiestniť?

Pomôžem si názorným príkladom: Keď zjete segedín čiže segedínsky guláš a o pár dní vyčľupne do malebného jazierka pod vašim zadkom, zrejme ho nenazvete segedínom. Podobne ako váš záchodový poklad viac nie je segedínom, a ako šťavnatá klobáska viac nie je prasiatkom, nemožno hovoriť ani o minulom území Slovenska. To čo bolo vtedy, je prasiatko, respektíve segedínsky guláš, zatiaľ čo dnešné Slovensko je klobáska, respektíve... Chápete, ako to myslím.



Predpokladajme, že napriek tomu by sme sa zubami-nechtami chceli pridŕžať toho “tu” a uspokojili sme sa hoci aj s viacerými “tu-ami”. Všetky zmeny, ktoré som zmienil v tejto i predošlej časti - cestovanie, rotácia, vnútorná deformácia, “zhrnutie” - sa s bývalým území Slovenska udiali za približne posledných sto miliónov rokov. To znie ako strašne dlhý čas, no v skutočnosti ide len o niečo cez dve percentá celkovej histórie Zeme. Ani nechcite vedieť, čo všetko za ten čas urobila nenásytná geologická história s naším(i) “tu”.

Navyše minulosť je prchavá - čím hlbšie do nej načrieme, tým máme väčšie “okno”. Podobne ako po bujarej noci štandardnom geologickom pivnom pondelku, i v histórii sa spomienky a rekonštrukcie postupne zmenia na dohady, až kým v určitom momente nedôjde k úplnému výpadku. Od určitého momentu jednoducho strácame informáciu o tom, čo sa v minulosti s našimi “tuami” dialo.

Niekedy sa “tu” nestratí v časopriestore. Namiesto toho jednoducho zanikne. Príkladom je Island, nachádzajúci sa priamo na stredooceánskom chrbte, kde neustále dochádza k tvorbe novej oceánskej kôry. Takže ak sa chcete jednoducho zbaviť toho otravného rybiaka špatiaceho mapu Atlantického oceánu, stačí sa vrátiť pár miliónov dozadu a fuk! Je po Islande. A nie je to v sám. Vždy keď si spomeniem, že by pri návrate do minulosti zanikli i miesta ako Havaj, Galapágy, Kanárske ostrovy a Azory, zahreje ma pri srdci.

Ako sami vidíte, žiadne “tu” v minulosti jednoducho neexistuje. Takže na to, aby ma otázka “Bolo tu kedysi more” MIERNE NEIRITOVALA, stačí vypustiť tie dve magické pismenká a všetko bude OK.

Pravda, “kedysi” je tiež problematické slovko... Takže najrozumnejšie zrejme bude položiť mi otázku “Bolo more?” Ja vám na to múdro prikývnem a zrejme sa opýtam niečo ako “A ktorúže hemisféru vám to amputovali?”

Inými slovami, najrozumnejšie asi bude neoslovovať ma vôbec.



-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.


Použitá literatúra
Hók J., Kováč M., Pelech O., Pešková I., Vojtko R., Králiková S., 2016: The Alpine tectonic evolution of the Danube Basin and its northern periphery (southwestern Slovakia). Geologica Carpathica, 67 (5), 495-505. doi: 10.1515/geoca-2016-0031

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet