Haha, v redakcii už načisto potratili rozum. Tá otázka mi vôbec nevadí. Napriek tomu, že ju počujem zakaždým, keď niekomu vysvetlím, že nie som geograf, ale geológ, a čo to vlastne skúmam.

Hoci ju počúvam všade: na spoločenských stretnutiach (keď ma tam niekto dovlečie), na úradoch, v teréne od prechádzkárov/turistov/hubárov/lesníkov/poľovníkov/medveďov, od hostí na svadbách, krstinách, pohreboch, záchytkách, vo väzniciach, na psychiatriách, VÔBEC MI TO NEVADÍ, JASNÉ!?



A aby ste vedeli, prečo ma táto otázka MIERNE IRITUJE, pokúsim sa tento problém vysvetliť na príklade geológie Slovenska, pričom na začiatok sa vrátime do čias, keď “tu” bolo more naposledy.

Neogén

Dnešné územie Slovenska patrí z geologického hľadiska hlavne do pohoria zvaného Západné Karpaty, s výnimkou jeho južných nížinných častí patriacich do severných výbežkov Panónskej panvy.

Práve Panónska panva bola v minulosti pokrytá morom. Udialo sa tak počas väčšiny obdobia zvaného neogén, ktoré začalo zhruba pred 23 miliónov rokov, až kým pred asi 11 miliónmi rokov nebola Panónska panva od okolitých morí izolovaná a nezmenila sa z mora na Panónske jazero.

Zdanlivo je to jednoduché - v neogéne by sa Komárno, Gabčíkovo, Rimavská Sobota a samozrejme Budapešť nachádzali pod morskou hladinou. Tie časti Košíc a Bratislavy, ktoré by neboli zaliate vodou, by tvorili pobrežné mestečká. No pred tým, než sa našim slotovskejšie naladeným čitateľom rozpália loná a zapýria lýtka pri predstave o plťkárskej invázii do maďarónskej Atlantídy za mohutnej podpory delfínov podkarpatských, sa na chvíľu musíme pozastaviť. Územie dnešného Slovenska sa totiž vtedy nenachádzalo na území dnešného Slovenska.

Mapka Paratetýdy a Tetýdy (“predchodkýň” dnešného Stredozemného mora) spred 33,9 až 28,4 milióna rokov (teda pár milónov pred neogénom). Územie Slovenska/Západných Karpát bolo v tom čase, podobne ako mnohé iné časti dnešnej Európy, malým útržkom kôry bezcieľne sa pohybujúcim medzi Európou a Áziou. Autor: Woudloper via wikipedia.

Západné Karpaty sa (spolu s Alpami) nachádzali na útržku kôry, ktorý do dnešnej pozície mal ešte len doputovať. A cieľ jeho budúceho putovania ležal pekných pár stoviek kilometrov na severozápad.



Pre tých, čo majú prístup k vedeckým databázam, odporúčam pozrieť si obrázky z dvoch článkov, v ktoré detailne zrekonštruovali púť “Alpsko-Karpatského bloku”, a porovnať si ich s dnešnou situáciou. Kováč a kol. (2016), rozpracovali púť bloku v období paleogénu (ktoré predchádzalo neogénu), zatiaľ čo Kováč a kol. (2017) sa zaoberajú tým, ako blok putoval v období neogénu. Ak prístup nemáte, nezúfajte. Pár ukážok som vygúglil i pre vás. Stačí kliknúť sem, tu, tatde, hentam, na totôk a na onô. (Len pre orientáciu - k “našej” časti bloku patria hlavne Central Western Carpathians alebo CWC, plus tých pár drobnôstok, čo sa vyskytuje naokolo). V budúcnosti by z toho mala byť vraj pekná animácia, takže sa rozhodne máme na čo tešiť.

Okamžite vyvstáva dilema - kam dať územie Slovenska? Na jeho “dnešnú” pozíciu alebo na blok kôry, ktorý tam ešte len má doputovať?

Umiestnenie na “putujúci” blok znie logickejšie, no v takom prípade narážame na ďalšie problémy. Ak ste sa pozorne pozerali na obrázky púte bloku, mohli ste si všimnúť, že pri putovaní a narazení o okraj vtedajšej Európy bola “naša” časť bloku zdeformovaná a zároveň rotovala proti smeru hodinových ručičiek o takmer deväťdesiat stupňov. (Predstavu o záverečných fázach tejto deformácie/rotácie si môžete pozrieť i tu.)

Ak by sme do úvahy zobrali iba rotáciu bloku, územie Slovenska by ste sotva spoznali. Dnešná Bratislava by bola jedným z najsevernejších miest a „do tankoch a obojživelných transportoch“ by sa na Budapešť tiahlo na západ až juhozápad. Keď k tomu pridáte aj vnútornú deformáciu “nášho” bloku, situácia začne naberať absurdné rozmery.



Vnútornú deformácia spôsobila desiatky kilometrov veľké horizontálne posuny pozdĺž zlomov. Vďaka tomu by vám územie Slovenska v minulosti pripomínalo nepodarenú posuvnú hru. Napríklad obce Šajdíkove Humence a Dojč by sa vďaka priečnemu zlomu Dunajskej panvy ocitli v blízkosti Dobrej Vody a vďaka stredoslovenskému zlomového systému by sa obce Istebné a Veličná nachádzali tesne vedľa Zázrivej, čo ako mi určite dáte za pravdu, je jednoducho n-e-m-y-s-l-i-t-e-ľ-n-é.

Stredoslovenský zlomový systém je (okrem iného) zároveň zodpovedný za vznik Turčianskej kotliny, takže z Martina by možno bolo horské mesto s Maticou šerpovskou. Oh a mimochodom - Banská Štiavnica by sa nachádzalo priamo uprostred sopečného krátera Štiavnického stratovulkánu. Vidíte, Štiavničania, aké hardcorové mesto ste mohli mať pred pár miliónmi rokov? Namiesto toho máte, nudné, zaprdené banské mesto.

“Minulé Slovensko” by tak nielenže bolo inak pootočené, všelijako poposúvané a poprehadzované, ale tiež by malo úplne iný reliéf. V niektorých kotlinách by sa nachádzali jazerá, v iných sopky a pohoria, zatiaľ čo niektoré hory (napríklad Tatry) by boli sotva viditeľnými kopčekmi, prípadne až rovinami.

A keď už ani po takom ikonickom symbole Slovenska ako sú Tatry niet ani stopy, oplatí sa ešte vôbec hovoriť o Slovensku? Je útržok kôry, obklopený morom, zrotovaný o temer 90 stupňov, s poposúvanými časťami, sopkami, horami a rovinami na nesprávnych miestach ešte vôbec niečím, čo by sa dalo označiť za “bývalé územie Slovenska”?

Faktom je, že čím viac do minulosti sa posúvame, tým menej dáva slovo “tu” zmysel. A to sme zaplávali len tesne pod hladinu našej minulosti. V ďalšej časti sa ponoríme do jej hlbín. Ukážem vám minulosť, v ktorej “tu” prestane úplne existovať.

-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet