Prírodovedné múzeum, ktoré nesie meno po svojom zakladateľovi, oceliarskom magnátovi a mecenášovi vedy a umenia Andrewovi Carnegiem, som chcel navštíviť už odkedy som bol malým chlapcom. Pokiaľ ide o rozsah prírodovednej expozície - najmä tej paleontologickej – patrí CMNH v Pittsburghu do prvej päťky amerických múzeí.

Exponátov je tu naozaj veľa a ako to už býva, sú rozdelené do tematických sekcií v oddelených halách a miestnostiach. Webstránka múzea udáva až dvadsiatku rozličných expozícií, z dôvodu jednoduchého členenia textu som sa ho preto rozhodol rozdeliť do troch hlavných kapitol podľa poschodí.


Prírodovedné múzeum sídli v komplexe Carnegie Museums. Súčasťou budovy v tvare písmena L je aj priľahlé Múzeum umenia (Carnegie Museum of Art), knižnica a hudobná sieň. Návštevy oboch múzeí je teda možné skombinovať. Mňa ako vedca však prednostne zaujímali exponáty prírodovednej inštitúcie - poďme si ich teda predstaviť.

Fosílie, horniny a minerály

Prvé poschodie zahŕňa najväčší počet expozícií. Väčšina sa zameriava na geológiu a paleontológiu. Po prejdení vstupnou miestnosťou s kvalitne vybaveným obchodom so suvenírmi (sám som neodolal a kúpil si anatomický presný model diplodoka) vojdete do svätostánku geologických vied, ktorý tvorí niekoľko samostatných miestností.

Prehliadka prvého poschodia začína v hale geológie (Benedum Hall of Geology), ktorá vizuálne pútavou formou oboznámi návštevníkov s geologickou minulosťou Pensylvánie a priľahlých štátov. Pensylvánia predstavuje významné nálezisko karbónskych fosílií, medzi zaujímavé objavy patrí napríklad lebka sympatického raného tetrapoda (štvornožca) rodu Fedexia. Jeho model trochu pripomínal kríženca salamandry a Pacmana.

Ďalšie exponáty a informačné tabule vysvetľujú princípy utvárania a ťažby fosílnych palív. Jedným z dôležitých ekonomických motorov štátu je ťažba čierneho uhlia, ktorá dodnes prebieha na severozápade Pensylvánie v regióne priliehavo nazvanom „Uhoľná oblasť“. Niet preto divu, že obdobie vrchného karbónu sa v geostratigrafii nazýva pensylván.

Čierne uhlie vzniklo premenou rastlinnej biomasy prvohorných uhoľných pralesov, ktoré vyzerali úplne inak, ako dnešné lesné ekosystémy. Stromovú zložku tvorili obrovité plavúne a prasličky a v podraste žili nadrozmerné článkonožce, obojživelníky a prvé plazy. Carnegieho múzeum vizualizuje tento prazvláštny svet v podarenej dioráme, ktorej dominujú modely typických zástupcov karbónskej fauny - raný tetrapod Eryops a plachtochrbtý pelykosaur Edaphosaurus.

Nasleduje štvorica vzájomne prepojených miestností, z ktorej jedna slúži ako koridor a poskytuje náhľad do preparačného laboratória vľavo. Presklená stena umožňuje návštevníkom sledovať technikov pri preparácii skamenelín a nahliadnuť tak do zákulisia práce v múzeu.

Po pravej strane budete v dvoch miestnostiach obdivovať klenoty z hlbín Zeme. Hala minerálov (Hillman Hall of Minerals and Gems) vystavuje vyše 1300 reprezentatívnych kúskov z celého sveta a jej zbierka je jednou z najväčších v krajine. Krása neživej prírody vyniká v dobre osvetlených vitrínach v kontraste s tmavým interiérom.


Za halou minerálov nasleduje expozícia drahých kameňov, ktoré ľudský um spracoval do formy nádherných umeleckých diel. Galéria drahokamov a šperkov (Wertz Gallery: Gems & Jewelry) zaujme pozornosť každého milovníka lesklých predmetov. Celkovo galéria vystavuje viac ako 500 exemplárov najrôznejších drahokamov a šperkov upravených do formy náhrdelníkov, náramkov či prsteňov.

Dinosaury a ďalšie megazvery

V počte zmontovaných kostier dinosaurov patrí Carnegieho múzeum medzi svetovú špičku. V rámci Spojených štátov uvidíte viac dinosaurích exponátov už len vo Washingtone a New Yorku. Múzeum v Pittsburghu sa však môže pochváliť tým, že mnohé z vystavených kostier tvoria skutočné fosílne kosti a nie len ich repliky.

Druhohorná expozícia (Dinosaurs in Their Time) je priam dychvyrážajúca, najmä jurská hala, ktorej dominuje slávna dvojica dlhokrkých gigantov. Vyše dvadsať metrov dlhé kostry sauropódov rodov Apatosaurus a Diplodocus majú veľký vedecký význam, nakoľko predstavujú holotypy, čiže exempláre, podľa ktorých boli opísané.

Diplodocus carnegii dostal druhové meno podľa samotného Carnegieho, ktorý sa na začiatku 20. storočia snažil získať priazeň a vplyv u európskych vládnucich politikov a monarchov tým, že im rozposlal repliky tunajšieho diplodoka. Dnes tak môžete obdivovať „Dippyho“ v múzeách po celej Európe, napríklad v Paríži, Berlíne a Viedni. Dippy donedávna vítal návštevníkov aj vo vstupnej hale Prírodovedného múzea v Londýne, pred dvoma rokmi ho však po vyše storočí nahradil skelet vráskavca ozrutného.

Diplodocus sa považuje za maskota múzea a nachádza sa aj v jeho logu. Vonku pred budovou je vystavený model tohto ikonického dinosaura v životnej veľkosti. Sauropódna dvojka svojou čírou mohutnosťou zatieňuje ostatné dinosaury v miestnosti, reprezentované jurskými klasikami v podobe alosaurov, stegosaurov či ceratosaurov. Dojem autentickosti jurskej haly dotvárajú vhodne zvolené „dobové“ rastliny (prevažne paprade a cykasy) a prekrásne maľby na stenách.

Po jure nasleduje, ako inak, krieda. Tejto expozícii kraľuje párik tyranosaurov deliacich sa o korisť - bylinožravého edmontosaura. Áno, čítate správne, v Carnegieho múzeu nie sú žiadni trochári a pre istotu nevystavujú jedného tyranosaura, ale rovno dvoch. Jedna z kostier - exemplár s katalógovým číslom CM 9380 - reprezentuje holotyp druhu.


Expozícia dinosaurov je veľmi rozsiahla a nebudem ani menovať všetky druhy, ktoré tu môžete vidieť. Zmontované kostry dopĺňajú moderné modely vytvorené podľa aktuálnych vedeckých poznatkov. Ešte jedného dinosaura však spomeniem, keďže sa o jeho objav zaslúžili práve paleontológovia Carnegieho múzea. Tým je veľký všežravý oviraptorosaur Anzu, ktorý pre svoj vtáčí vzhľad a skutočnosť, že pochádza zo súvrstvia Hell Creek („pekelný potok“), dostal prezývku „kura z pekla“.

Expozícia mezozoickej éry sa končí v mori. Špeciálna časť zvaná Cretaceous Seaway je venovaná pozoruhodným obyvateľom dávneho vnútrozemského mora, ktoré sa počas kriedy rozprestieralo naprieč Severnou Amerikou. Nechýbajú tu kostnaté ryby, žraloky, pteranodonty, obrie morské korytnačky a plesiosaury. Pri prehliadke sa nezabudnite pozrieť aj nad seba. Zo stropu totiž visí dvanásťmetrová kostra vrcholového predátora vnútrozemského mora - mosasaura rodu Tylosaurus. Podmorskú atmosféru dopĺňa dynamické osvetlenie simulujúce správanie a lom svetla pod hladinou.

Nasledujúca éra – kenozoikum – pozostáva z treťohôr a štvrtohôr a má vlastnú expozíciu s názvom vek cicavcov (Age of Mammals: The Cenozoic Era). Výber fosílnych cicavcov je slušný a nájdete tu populárne zvieratá ako šabľozubé šelmy a mamuty, ale aj menej známe chalikotériá či entelodonty. Nostalgický pocit školských čias vo mne vyvolala séria kostier pravekých koní, od tých najprimitívnejších až po moderný rod Equus. Tento klasický vývojový rad bol stálicou hádam každej učebnice biológie, ktorá sa mi ako žiakovi dostala do rúk.

Flóra a fauna Severnej Ameriky a Afriky

Na medziposchodí moje herpetologické srdce zaplesalo pri pohľade na úžasné stolové vitríny, ktoré obsahovali všetky obojživelníky a plazy Pensylvánie. Balkón poskytuje perspektívu na druhohornú expozíciu z väčšej výšky a tak si zblízka prezriete pterosaury, ktoré ste si predtým možno nevšimli. Nad párom tyranosaurov sa vznáša impozantný Quetzalcoatlus, jeden z najväčších lietajúcich tvorov všetkých čias.

Veľmi pekné exponáty prezentujú flóru Severnej Ameriky. Jednou z hlavných súčastí botanickej haly (Botany Hall) sú diorámy reprezentujúce vybrané biotopy Pensylvánie. Náučné tabule a množstvo interaktívnych hier poučia návštevníkov o fotosyntéze či potravných reťazcoch. Carnegieho múzeum ako špičková inštitúcia svojho druhu drží krok s dobou a teda asi nemusím zdôrazňovať, že rôzne displeje, hry a ďalšie interaktívne prvky sú tu všadeprítomné.


Každé poriadne múzeum so všeobecným prírodovedným zameraním by malo vystavovať exponáty pôvodnej fauny a flóry a CMNH nie je v tomto smere výnimkou. Severoamerická príroda má preto vlastnú halu (Hall of North American Wildlife) s až 23 diorámami, ktoré zobrazujú americké biotopy s príslušnou faunou a flórou. Ručne maľované pozadia diorám perfektne splývajú so skutočnými, trojrozmernými exponátmi. Medzi vystavovanými zvieratami nechýbajú americké ikony ako grizly, jaguár alebo ovca hruborohá. Špeciálny dôraz je však kladený na lokálnu prírodu západnej Pensylvánie.

Hala africkej prírody (Hall of African Wildlife) pozostáva z „iba“ 12 diorám, ktoré však prepracovaním v ničom nezaostávajú za tými severoamerickými. Realistické diorámy zobrazujú hlavné africké biómy s ich charakteristickými rastlinami a živočíchmi. Tak napríklad faunu africkej džungle tu zastupuje gorila nížinná, vretenica gabúnska či chrobáky goliáše. Savanová dioráma s antilopami, zebrami, pakôňmi, byvolmi a dokonca žirafou (!) je vôbec najväčšia, akú som doteraz videl.

Tretie poschodie začína rozsiahlou zbierkou hmyzu a pokračuje dlhou chodbou, ktorá slúži ako expozícia vtáctva (Bird Hall). Rad vitrín obsahuje rozmanitú zbierku vtáčích exponátov, z ktorých ma najviac zaujali človekom vyhubené druhy alka veľká a dront mauricijský. Po prejdení chodbou s vypchatými operencami vás čakajú tri posledné expozície.

Polárny svet, americkí Indiáni... a staroveký Egypt?

Prvou z nich je miestnosť venovaná životu v arktickej oblasti (Polar World: Wyckoff Hall of Arctic Life), ktorá je v istom zmysle pokračovaním severoamerickej expozície. Vystavené nie sú však len preparáty arktických zvierat, ale aj artefakty ľudských obyvateľov ďalekého severu Inuitov.

Na tie nadväzuje ďalšia expozícia – hala amerických Indiánov (Alcoa Foundation Hall of American Indians). Artefakty, modely a tabule predstavujú históriu, kultúru a spôsob života štyroch rôznych indiánskych kmeňov z rôznych oblastí Severnej Ameriky – Tlingitov zo severozápadného pobrežia, Hopiov z juhozápadu, Lakotov z prérií a Irokézov zo severovýchodu. Autentickosť expozície podporuje skutočnosť, že sa na jej výstavbe podieľala paťdesiatka pôvodných Američanov.


Posledná miestnosť je na prírodovedné múzeum trochu netradičná. Vystavuje totiž artefakty starovekej egyptskej civilizácie, pričom sa zameriava najmä na jej kultúru a spôsob života. Jednotlivé exponáty sa venujú rôznym kultúrnym aspektom dávnych Egypťanov, vrátane ich náboženstva, sociálnej organizácie i bežným, každodenným činnostiam. Najstaršie artefakty zbierky pochádzajú z doby spred vyše 5000 rokov. Najvýznamnejším vystaveným exemplárom je sarkofág s múmiou. Nákresy jednotlivých bohov a bohýň na stenách vám pomôžu zorientovať sa v pestrom staroegyptskom panteóne.

Ešte by som sa rád zmienil o jednom trochu bizarnom a hrôzu naháňajúcom exponáte, ktorý sa nachádza pri vstupe. Vitrína zachytáva nomáda na ťave, ktorého prepadol pár levov berberských. Všetky tri zvieratá sú dermoplastické preparáty, kým človek na ťave figurína. Nedávny CT sken však odhalil šokujúci fakt – v hlave figuríny sa nachádza reálna ľudská lebka. Kontroverznú diorámu vytvoril pred vyše 150 rokmi francúzsky prírodovedec Edouard Verreaux. Múzeum ju získalo v roku 1898. Pôvod lebky vo figuríne zatiaľ ostáva neznámy, až kým o nej neprezradia viac testy DNA - skutočne podivuhodný kúsok.

Ak si chcete prehliadku múzea poriadne užiť, radšej si už nič iné v ten deň neplánujte. Aj menej trpezlivým návštevníkom totiž potrvá prejdenie všetkých miestností niekoľko hodín.

Webstránka múzea

-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

-

Fotografie: autor

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet