Antioxidanty, ako sú vitamíny A, C a E, neutralizujú kyslíkové voľné radikály, čo sú vysoko reaktívne častice s nespáreným elektrónom. Prebytok voľných radikálov môže okrem iného poškodiť DNA a viesť k rakovine. Často sa tiež tvrdí, že súvisí so vznikom srdcovo-cievnych ochorení, Alzheimerovej či Parkinsonovej choroby a stratou zraku.
Zdá sa preto logické, že zvýšením príjmu antioxidantov by sme mali zvýšiť aj ochranu svojho organizmu pred rôznymi chronickými ochoreniami.
Na počiatku bola pochybná štúdia
Pred asi dvadsiatimi rokmi sa zdalo, že zvýšenie príjmu antioxidantov je skutočne zdraviu prospešné. Zistilo sa totiž, že ľudia, ktorí jedia veľa ovocia a zeleniny, žijú dlhšie a majú menšie riziko rakoviny alebo srdcovo-cievnych ochorení. Okrem toho, prestížny vedecký časopis Nature publikoval štúdiu svetoznámeho epidemiológa Richarda Petoa, ktorá poukazovala na spojitosť medzi zvýšeným zastúpením istého antioxidantu v strave a nižším rizikom rakoviny. No už vtedy
editor Nature k príspevku pripojil varovnú poznámku, že článok nedokazuje, že zvýšenie príjmu potravín s vysokým zastúpením daného antioxidantu (išlo o Β-karotén) nevyhnutne chráni pred rakovinou.
V skutočnosti ani zmienená
korelácia konzumácie zeleniny a ovocia a dĺžky života nedokazuje, že pozitívny vplyv vychádza z antioxidantov. Tieto potraviny totiž obsahujú rôzne ďalšie chemické látky. Navyše, u ľudí, ktorých strava je bohatá na zeleninu a ovocie, spravidla pozorujeme všeobecne zdravý životný štýl: konzumujú menej tučných jedál, viac cvičia, menej pijú alkohol alebo nefajčia.
Silný antioxidant v skúmavke, chabý v ľudskom tele
Väčšina pozitívnej mediálnej pozornosti, ktorá sa v posledných dekádach dostala antioxidantom (okrem už zmienených antioxidantov predovšetkým flavonoidom či karotenoidom), bola založená na výskumoch v bunkových kultúrach (in vitro). Dokonca sa objavili výskumy označujúce niektoré antioxidanty za „silné“.
Je problematické vzájomné porovnanie údajne „silných“ antioxidantov, pretože ich „sila“ sa meria veľkým počtom odlišných metód. A to, čo sa zdá ako silný antioxidant v laboratórnej skúmavke, môže byť v ľudskom tele podstatne menej účinné. Na vine je náš metabolizmus.
Napríklad chemikálie flavonoidy, ktoré sa vyskytujú v čaji, víne alebo čokoláde,
v bunkových kultúrach často vykazujú antioxidačné vlastnosti. V ľudskom tele je však ich prínos – a to aj pri vysokom príjme – zanedbateľný.
Mimochodom, označovať nejakú chemikáliu za antioxidant nie je celkom správne. V skutočnosti ide o chemickú schopnosť - pôsobiť ako donor elektrónov. Niektoré látky
pôsobiace ako antioxidanty v jednom chemickom kontexte sa správajú celkom opačne, ako tzv. prooxidanty, v inom kontexte.
Ďalším mýtom je, že antioxidanty sú voľne zameniteľné. Nie sú. Každá takáto chemická látka vykazuje unikátne „chemické správanie“ a má unikátne biologické vlastnosti. Antioxidanty predstavujú pomerne zložitú sieť, v ktorej každá jedna chemická látka plní mierne odlišnú úlohu. To znamená, že žiadny jeden antioxidant nedokáže zastúpiť funkciu ostatných.
Žiadna prevencia, zvýšené riziko predčasnej smrti
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pozitívne výsledky pre užívanie antioxidantov naznačili len málo spoľahlivé
typy výskumov. Napríklad výskumy na bunkových kultúrach, ktoré veľmi často nemožno aplikovať na ľudí, alebo o málo spoľahlivejšie výskumy na zvieratách (len zhruba
tretinu výsledkov štúdií na zvieratách z najprestížnejších vedeckých periodík sa darí replikovať výskumami na ľuďoch). Optimistické boli tiež niektoré
observačné štúdie, ale spoľahlivejšie intervenčné výskumy ich nepotvrdili.
Čo hovoria najspoľahlivejšie typy výskumov, intervenčné štúdie, a predovšetkým veľké zhrnutia dát z desiatok štúdií (tzv. systematické prehľady) a meta-analýzy?
Od publikovania štúdie Richarda Petoa boli antioxidanty podrobené niekoľkým veľkým testom. Najprv fínsky
výskum zverejnený v roku 1994 rozdelil 30 000 účastníkov s vysokým rizikom rakoviny pľúc na tri skupiny: jedna užívala antioxidant Β-karotén, druhá vitamín E a tretia ani jednu z týchto látok. Nielenže sa vyskytlo viac prípadov rakoviny v skupine s údajne ochranným Β-karoténom oproti skupine s placebom, aj skupina s vitamínom E vykázala vyšší počet úmrtí, a to ako z rakoviny pľúc, tak zo srdcovo-cievnych chorôb.
Ďalší veľký výskum publikovaný v roku 2004 dopadol ešte horšie. Pacienti s vysokým rizikom rakoviny pľúc dostávali buď Β-karotén a vitamín A, alebo placebo.
Výskum plánovaný na šesť rokov však z etických príčin ukončili oveľa skôr. Ľudia užívajúci doplnky stravy s antioxidantmi mali o 46 % vyššie riziko úmrtia na rakovinu a 17 % vyššie riziko úmrtia na iné choroby než skupina s placebom.
Naznačené obavy potvrdil v roku 2012 systematický
prehľad a meta-analýza od tímu Cochrane Collaboration. Vychádzajúc z dát takmer 80 kontrolovaných randomizovaných výskumov s takmer 300-tisíc účastníkmi, autori dospeli k záveru, že
doplnky výživy s antioxidantmi nie sú účinné v prevencii. Užívanie
Β-karoténu, vitamínu A, vitamínu E, a to u ľudí s chronickými ochoreniami, ako aj u zdravých účastníkov, navyše preukázateľne zvyšujú riziko predčasnej smrti.
Tieto štúdie predstavujú iba vrchol ľadovca. Najspoľahlivejšie typy výskumov konzistentne nepotvrdzujú preventívny účinok antioxidantov, a naopak, prinajmenšom pre niektoré indikujú zvýšenie rizika predčasnej smrti. Ako
vystihla lekárka Harriet Hallová: „
Výskum za výskumom ukazuje, že antioxidanty neprinášajú žiaden úžitok pre ochorenia srdca, rakovinu, Parkinsonovu chorobu, Alzheimerovu chorobu alebo dĺžku života.“
Pozitívnejší pohľad na voľné radikály
Zjednodušujeme problémy týkajúce sa zdravia a hľadáme jednoduché odpovede, jednoduché riešenia.
Prakticky čokoľvek sa stáva všeliekom, obzvlášť ak je to možné predávať predražene. Kritika? Na podporu prichádzajú argumenty
s nespoľahlivou osobnou skúsenosťou alebo sa zdanlivá odborná dôveryhodnosť navodzuje absurdným zveličovaním výpovednej hodnoty nekvalitne prevedených štúdií, nepotvrdených výsledkov alebo štúdií na bunkových kultúrach či zvieratách (prípadne sa výsledky týchto štúdií celkom prekrútia).
Lenže ľudské telo nie je jednoduché.
„Biochémia ľudského tela je ohromná, prepletená sieť. Zásah do jedného miesta môže mať značne nečakané dôsledky,“ píše lekár a známy kritik medicínskych šarlatánov Ben Goldacre poukazujúc na rôzne mechanizmy spätnej väzby alebo kompenzačné mechanizmy ľudského organizmu. „Prebytok niečoho na jednom mieste môže porušiť štandardné dráhy a prúdenia, a tak priniesť výsledky, aké sa priečia intuícii.“
A to je aj prípad voľných radikálov. Ich úloha v ľudskom tele totiž nie je len negatívna. Sú nevyhnutné pre život, pretože sa podieľajú na zabíjaní škodlivých baktérií, bunkovej signalizácii a iných procesoch. Hoci sa spájajú so vznikom rôznych chronických ochorení, vo väčšine prípadov
nie je jasné, či prispievajú k ich vzniku alebo je ich prebytok skôr dôsledkom týchto ochorení.
Ba čo viac, ukazuje sa, že
oxidatívny stres, ktorý vyvoláva prebytok voľných radikálov, vedie k nie kratšiemu, ale dlhšiemu životu. Voľné radikály totiž podnecujú obranné mechanizmy tela, čím spôsobujú jeho vyššiu odolnosť. Prebytok antioxidantov týmto procesom bráni.
„Vplyv antioxidantov a radikálov na bunkové procesy a zdravie je komplikovaný. Závisí nielen od absolútneho množstva, ale aj od interakcií týchto molekúl s inými molekulami v bunkách. A na objasnenie tejto funkcie je potrebná kvalitná, správne nadizajnovaná štúdia,“ sumarizuje biológ Radoslav Janoštiak, ktorý sa venuje výskumu rakoviny na Yale University. Vedec tiež pripomína, že v ľudskom tele pôsobia aj ďalšie antioxidačné systémy, nielen antioxidanty zo stravy: „Ide o špeciálne enzýmy, ktorých úlohou je práve odstraňovať reaktívne radikály.“
-
Za odborný dozor a cenné pripomienky k textu autor ďakuje Ambrózovi Almássymu PhD. a Radoslavovi Janoštiakovi PhD.
-
Ďalšie ako linkované zdroje:
Goldacre, B., (2013): Prolhaná věda. CPress (v slovenčine pod názvom Zvrátená veda)
Kovács, L. a kol. (2014): 100 Chemical Myths Misconceptions, Misunderstandings, Explanations. Springer.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok