Za veľký problém považujem, že senzáciechtiví kritici medicíny hovoria o mamografii, ako by šlo o jeden jediný druh vyšetrenia. V skutočnosti ale mamografiu používame prinajmenšom v týchto troch rôznych situáciách:

1. Skríningová mamografia - funguje tak, že si systematicky pozývate na vyšetrenie do špecializovaného skríningového centra všetky ženy po dovŕšení určitého veku, napríklad 50 rokov. V angličtine sa tomu hovorí aj populačný skríning alebo univerzálny skríning, lebo vyšetrujete celú populáciu žien bez selekcie.



2. Preventívna mamografia - to je keď na mamografiu príde zdravá žena bez príznakov ochorenia, ale nie v rámci organizovaného skríningu. Buď vyhľadá túto možnosť z vlastnej iniciatívy alebo ju na ňu odporučí lekár – napríklad na základe možného vyššieho rizika rakoviny, vzhľadom na výskyt ochorenia v rodine. Takéto preventívne vyšetrenia sa u rizikových pacientov označujú aj ako selektívny skríning.

3. Diagnostická mamografia – robí sa vtedy, keď pacientka už má nejaký problém, ktorý by mohol byť príznakom rakoviny (napríklad hrčku v prsníku, krvavý výtok z bradavky, vtiahnutie kože prsníka) a treba ju dodiagnostikovať.

A práve tu je pes zakopaný - zatiaľ čo význam selektívneho skríningu u rizikových pacientiek a diagnostickej mamografie u pacientiek s príznakmi možnej rakoviny je nepopierateľný, v prípade celopopulačného skríningu stále prebieha diskusia, ako na to. Napríklad či vyšetrovať naozaj všetky ženy bez ohľadu na osobnú a rodinnú anamnézu a aj bez ohľadu na denzitu prsníka – nie je totiž prsník ako prsník, niektoré sa dajú vyšetriť veľmi ľahko a spoľahlivo, pri iných, takzvaných prsníkoch s extrémne denznou žľazou, sa malé karcinómy v ťažko hodnotiteľnom tkanive často nepodarí vôbec nájsť – pritom hlavným cieľom skríningu je odhaliť rakovinu práve vo včasnom štádiu.

Tiež nepanuje úplná zhoda, v akom veku s vyšetrovaním začať, v akom veku skríning ukončiť a v akých intervaloch mamografie robiť tak, aby bola radiačná záťaž nízka, ale aj výskyt intervalových rakovín, teda rakovín, ktoré sa objavia v intervale medzi dvoma skríningovými vyšetreniami, zriedkavý.

Ďalej je predmetom debaty, ako zredukovať falošne pozitívne nálezy, nad-diagnostiku a nad-liečbu.



Falošne pozitívny nález znamená, že pri skríningu sa zachytí čosi, čo vyzerá ako rakovina, ale pri ďalších, často však veľmi nepríjemných a stresujúcich vyšetreniach sa zistí, že nález je nezhubný. Nad-diagnostika znamená, že vyšetrením detegujete aj málo agresívne, neinvazívne formy rakoviny, ktoré by počas života pacientky nikdy neprerástli do ochorenia, ktoré by jej spôsobovalo problémy. Zádrheľ je v tom, že zatiaľ nevieme rozlíšiť, u ktorej pacientky ochorenie bude postupovať a u ktorej nie, a tak liečime všetky – tomu sa potom hovorí nad-liečba.

Poslednou otázkou, ktorá sa často rieši, je to, aký je skutočný dopad na úmrtnosť a kvalitu života. Úmrtnosť na rakovinu prsníka totiž klesá nielen vďaka včasnej diagnostike, ale aj vďaka pokroku v liečbe. Taktiež kvalita skríningu je v rôznych centrách odlišná, a tým aj jeho vplyv na úmrtnosť. Dopad mamografie na úmrtnosť sa tak vyčísľuje ťažko.

Z času na čas, nejaký milovník konšpiračných teórií zachytí, že prebieha odborná diskusia na tému skríningovej mamografie, selektívne vypichne zopár argumentov proti celopopulačnému skríningu a prezentuje ich tak, že mamografia ako táka je zlá a že ňou škodíme ľuďom. Pritom na Slovensku ani žiaden populačný mamografický skríning nemáme! A potom sa v praxi stretávame s prípadmi, že do ambulancie príde žena s vysokým rizikom rakoviny alebo dokonca s nádorom v prsníku a odmieta mamografiu.

Keď sa zdravá, neriziková žena rozhodne, že sa nechce zúčastniť skríningu, je stále slušná šanca, že nemusí ísť o úplne zlé rozhodnutie. Ale ak mamografiu odmieta žena, ktorá už jednu rakovinu prekonala, alebo jej pri genetickom vyšetrení zistili mutáciu BRCA génu, alebo má hrčku v prsníku, tak je to veľmi, veľmi zlá voľba.



Za úplne najväčší problém u odporcov mamografie, respektíve rôznych článkov a videí, ktoré proti nej argumentujú, považujem to, že ako náhradu za mamografiu často vyzdvihujú rôzne šarlatánske metódy, ako napríklad termografiu. Je to podľa mňa to isté, ako by vás nejaký výrobca metiel odhováral od lietania lietadlom, vzhľadom na riziká leteckej dopravy, a ako bezpečnú alternatívu sa vám pokúšal predať lietajúcu metlu. Termografia bezpečná síce určite je, ale zároveň je aj bezpečne neúčinná.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet