Z môjho odboru

Carl Sagan: Cosmos („Kozmos“; prvé vydanie 1980)
Azda najlepší úvod do astronómie a jej zmyslu v ľudskom intelektuálnom úsilí. Od nášho kozmického okolia, histórie astronómie, náhľadov do exobiológie, až po význam inteligencie a exteligencie, táto kniha bola pre mňa dlho niečo ako osobná „biblia“. Vyšla aj v českom preklade.

Carl Sagan: Pale Blue Dot: A Vision of the Human Future in Space („Bledomodrá bodka: Vízia ľudskej budúcnosti vo vesmíre“; Ballantine Books, 1994)
V tejto knihe sa Carl Sagan venuje okrem dôležitosti výskumu vesmíru i širším otázkam. Zodpovie, prečo je vlajka OSN modrá, západ Slnka červený, či so súčasnou technológiu dokážeme z kozmu dokázať prítomnosť života na Zemi, ako aj otázku, aký zmysel má navštevovať ostatné planéty a chrániť tú vlastnú. Saganovo rozprávačské umenie ponúka kozmickú perspektívu na ľudskú prítomnosť a budúcnosť, ktorá vám nadlho zanechá zimomriavky.

Dina Prialnik: An Introduction to the Stellar Structure and Evolution („Úvod do stavby a evolúcie hviezd“; prvé vydanie 2000)
Trochu náročnejšie čítanie, pretože predpokladá znalosť integrálneho počtu a základných fyzikálnych princípov. Na nich však systematicky a fyzikálne jasne buduje základy fyziky hviezd, vrátane princípov ich vývoja a dôležitosti pozorovaní. Odporúčam každému, kto sa zaujíma o astrofyziku viac než len populárne-obrázkovo.

Iné

Richard Dawkins: The Selfish Gene („Sebecký gén“; prvé vydanie 1976)
V tejto knihe Dawkins rozoberá evolučnú teóriu a jej populárne dezinterpretácie. Sviežim nadhľadom ukazuje, že v evolúcii nejde o prežitie druhu, ale prežitie jednotlivých génov. Ukazuje, že evolúcia sebeckého génu dokáže vysvetliť niektoré aspekty nielen sexuálneho správania organizmov, ale i dynamiky vzťahov medzi príslušníkmi vlastného druhu vrátane matky a dieťaťa. Tieto nie je možné vysvetliť populárnymi dezinterpretáciami evolučnej teórie vrátane prežitia druhu. V novších vydaniach je rozobraný tiež koncept evolučne stabilných stratégií.

Norman Davies: Europe: A History („Euópa: História“; 1996)
Od Themistokla po Jeľcina, od Británie po Ukrajinu a Rusko, od významu geografie po odbočky do histórie hudby a poézie, od pôvodu syru Camembert po smernicu EÚ o kondómoch, toto panoramatické veľdielo oxfordského historika Normana Davisa podáva dejiny Európy ako veľký a zložitý príbeh s mnohými zápletkami. Pri čítaní som mal prvý raz pocit, že mi niekto vysvetlil moje vlastné dejiny v ich správnom kontexte. Vrelo odporúčam každému.



Marcus Tullius Cicero: On the Good Life („O dobrom živote“; Penguin Classics, 1971)
V tejto zbierke nachádzame časti Cicerovho diela zaoberajúce sa tým, čo je to dobrý život. Patrí sem napr. tretia kniha O povinnostiach, esej O priateľstve a piata kniha Tuskulských rozhovorov. Cicero napriek svojmu stoicizmu vyznieva ako humanista podobného razenia, na akých sme zvyknutí z novodobých dejín. Kniha a Cicerovo dielo vôbec rozhodne patria k nadčasovým.

Bertrand Russell: Why I am not a Christian and Other Essays on Religion („Prečo nie som kresťan a iné eseje o náboženstve“; prvé vydanie 1957)
Dielo, označené kritikmi za najheretickejšiu knihu vôbec, pochádza od jedného z najvplyvnejších filozofov a humanistov 20. storočia. V tejto zbierke esejí Russell vysvetľuje svoj postoj ku kresťanstvu, jeho vnútorným nekonzistenciám, úlohe v spoločnosti i úlohe pri ospravedlňovaní krutostí. Nevyhýba sa ani otázkam vzťahu človeka a vesmíru, podstate dobrého života, morálky a tiež sexuálnej etiky. Kniha je napísaná brilantne, s nadhľadom i humorom Russellovi vlastným.

Bertrand Russell: A History of Western Philosophy („História západnej filozofie“; 1945)
Za knihu bola Russelovi udelená Nobelova cena za literatúru v r. 1950. Russell ponúka prierez najmä európskou filozofiou od jej počiatkov po začiatok 20. storočia. U každého rozoberaného filozofa nachádzame jasný výpočet jeho najdôležitejších myšlienok nasledovaný ich logickým vyvrátením. Bonusom je detailné zasadenie formovania jednotlivých filozofických smerov do kontextu historických udalostí. Vrelo odporúčam každému, kto potrebuje poznať históriu myšlienok západného sveta.

Gore Vidal: Creation („Stvorenie“; 1981)
Tento historický román je zasadený do prostredia 5. stor. pred n.l. Rozprávaný je z pohľadu fiktívneho Zarathustrovho vnuka, ktorý sa ako vyslanec Perzského dvora stretáva okrem iného s Buddhom, Konfuciom, Demokritom a neskôr i Sokratom. Autor si dal záležať na historických detailoch a jeho román je prepletený sondami do ľudskej duše i prvkami komparatívnej religionistiky.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet