Vzťah vedy a médií je vzťahom lásky a nenávisti. Niektorí vedci komunikujú s médiami nadšene, iní po niekoľkých zlých skúsenostiach na ne zanevrú, ďalším sú médiá ukradnuté. Odhadujem, že pocity rôznych novinárov sa líšia podobným spôsobom. Ako som upozorňoval v predošlom článku, generalizovať nie je dobré, no to, čo sa odohralo v prípade správy WHO o spracovanom mäse, nemožno nazvať inak než fatálnym zlyhaním slovenských mainstreamových médií. Človek by si pomyslel, že naše alternatívne sa tváriace médiá sa pokúsia z chaosu vyťažiť a o veci informovať alternatívne – azda rozumnejšie a odmeranejšie, ale očividne sú zaneprázdnené písaním ešte väčších hovadín.

Spravnehlavy.sk

In Vivo nedávno prinieslo odpoveď Dušana Valenta na článok zverejnenom na Správnych hlavách (ktorý pracovne nazvem Blbosť o kladive). Tie nelenili a spísali odpoveď na odpoveď ironicky nazvanú Propaganda testuje nášho čitateľa (ktorý pracovne budem nazývať článok).

Totiž, keď ONI publikujú hlúposti, či kritizujú iné médiá, je to sloboda slova. No keď niekto NIEKTO INÝ za to kritizuje ich, ide o propagandu, očierňovanie, pranierovanie či cenzúru. Slečinky na Správnych hlavách dokonca zašli tak ďaleko, že kritiku hystericky prirovnali k inkvizičnému upaľovaniu. Milé dámy, mám pre vás novinku: sloboda slova funguje oboma smermi. Ak niečo verejne poviete, ostatní sa majú plné právo k tomu slobodne vyjadriť. A teraz si uvoľnite korzety, lebo nasledujúca odpoveď na odpoveď na odpoveď nebude pekná.

Článok Správnych hláv začína vo veľkom štýle: spochybňuje, či niekto ako Dušan Valent vôbec existuje. Prečo? Lebo stránka nemá okrem mailu uvedený žiaden kontakt (pozn. redakcie: nemala ani bližšie informácie o redakcii a autoroch, ktoré sme neskôr doplnili)! Kriste pane, Sherlock, máme prípad! Skôr, než sa legendárny detektív pustí do záhady, mám jednu otázku: Počuli ste už niekedy o fantastickom nástroji zvanom Google? Pretože ten by vám pomohol overiť, či Dušan existuje (pozn. red.: jeden z prvých výsledkov vyhľadávača je autorov verejný Linkedin profil) a NÁHODOU NEZVEREJŇUJETE BLUD.



Hneď potom, čo článok takýto blud vypustí, začne vyplakávať, že Dušan podceňuje čitateľov, citujúc ho: „...HlavneSpravy.sk, je známa svojím nekritickým prístupom k overovaniu informácií...“ a „...Ich autor očividne spolieha na nevedomosť čitateľa a jeho neochotu alebo neschopnosť overovať si skutočnosti...“ Nuž, Správne hlavy, tým, čo ste práve predviedli, ste tie obvinenia zrovna nezmietli zo stola. Hlavne, že sa na konci dušujete, že ste na Slovensku jedno z mála médií snažiace sa prinášať informácie pravdivé do tej miery, do akej sme schopní ich overiť, a že nikdy nebudete podsúvať úmyselnú lož...

Článok ďalej tvrdí, že zverejnená Blbosť o kladive je serióznejšia, ako Dušanova odpoveď. Prečo? Pretože bol uverejnený na základe knihy, kde sa problémom autor seriózne zaoberal, ako keby knihy obsahujúce vyslovené hlúposti nevychádzali bežne.

Dušan podľa nich odpovedal informáciami z netu, ktoré si „pogooglil“. V článku pritom fňukajú, že Dušan priamo neodkázal na Blbosť o kladive a prípadným záujemcom odporučil vygoogliť si ho, podľa čoho sa zdá, ako keby bol google za nejaký neuveriteľne komplikovaný nástroj, robiaci Blbosť o kladive prístupnú iba pre pár smrteľníkov. Vyššie tiež jasne preukázali neschopnosť používať google na overenie Dušanovej existencie. Preto neviem, akým spôsobom vôbec prišli na to, že si Dušan informácie „pogooglil“. Tu však necháme Správne hlavy bokom a bližšie sa pozrieme na údajný dôkaz, ktorý tak veľmi popiera evolúciu (kreacionisti tu pritom používajú podobne chybnú argumentáciu ako košpiračné teórie, o ktorých som hovoril v prvej časti tohto článku.

Kreacionisti

Na to, aby ste dokázali, že Blbosť o kladive je, nuž... blbosť, ani nemusíte použiť google. Postačia základné znalosti geológie. Blbosť o kladive totiž uvádza, že kladivo je skamenené, rukoväť je zuhoľnatená a kladivo je obalené v pieskovci napriek tomu, že priamo nad nimi sa nachádza tento obrázok:

Kde jasne vidieť, že hlava kladiva je stále kovová, rukoväť je stále drevená a kladivo je obalené ílom. To je ako niekomu tvrdiť, že ste videli starého medveďa pri útoku na korisť a ako dôkaz predložiť obrázok mladého muflóna ako si to rozd.... teda má romantickú chvíľku s muflónicou. Navyše, na obrázku sa nachádza neskamenená schránka súčasného lastúrnika, nie nejakého dávno vyhynutého druhu, čo je podobné, ako keby ste pri kladive mali odtlačok labky mačky domácej.



Tak prečo sa kladivu prisudzuje tak vysoký vek? Lebo čarovná vetička „geológovia pieskovcu dali 140 miliónov rokov“. Neviem, či si autor myslí, že „geológovia dávajú“ horninám vek tak, len tak, ako si vymyslia, prípadne, že si horninu vopchajú medzi polky a trasú ňou, až kým sa im neskrížia oči a nevykríknu vek. V normálnej geologickej praxi sa totiž používa nástroj zvaný logika, ktorá by nedovolila niečomu, čo obsahuje dve moderne vyzerajúce veci šľahnúť vek vyše 100 miliónov rokov. Ako je potom vôbec možné, že podľa kreacionistov (a v tomto prípade konšpirátorov) vraj geológovia prisúdili kladivu tak vysoký vek? Nuž, to nie je nikomu jasné. Kvôli možnému vysvetleniu si však budeme musieť trocha „pointernetovať“.

Totiž, ani kreacionisti v tom nemajú jasno. Niektorí uvádzajú, že kladivo je nie v pieskovci, ale vo vápenci a „oficiálne“ nie je datované na 145 miliónov rokov, ale na ordovik (cca 490 – 445 miliónov rokov), silúr (cca 445 – 415 mil. rokov), prípadne na 300 miliónov rokov. Ako to teda celé je?

Stačí si otvoriť geologickú mapu Texasu a vyhľadať lokalitu nálezu kladiva (London) a začne sa rozsvecovať. V okolí mestečka vystupujú takzvané henselské pieskovce datované do severoamerického obdobia komanč (127 – 99 mil. rokov), spadajúceho do spodnej kriedy (cca 145 – 100 mil. rokov). Začína svitať? Nebojte sa, je toho viac. Východne od mestečka je vymapovaných niekoľko typov hornín vrátane vápencov datovaných do obdobia ordovik a pensylván (320 – 300 mil. rokov). A to je celé ich zázračné datovanie – našlo sa to niekde tam → vystupujú tam také a hentaké horniny → obal kladiva musí byť tvorený tými istými horninami s rovnakým vekom (ktorý ešte aj poplietli). A to sa íl s kladivom podľa nálezcu váľali v suti pri vodopáde a teda sa nenachádzali v nijakej hornine.

Pochybná logika? Vitajte v kreacionizme. Jedno sa kreacionistom a konšpirátorom ale musí uznať – odvahu. Keby som v suti našiel kus stvrdnutej hliny, z ktorej by trčal roxor, a na hline by bola otlačená mačacia labka, nenabral by som odvahu tvrdiť, že ide o praveký roxor. A už vôbec by som netvrdil, že ide o 245 miliónov rokov starý vápenec len preto, že som ho našiel niekde, kde podľa geologickej mapy vystupujú gutensteinské vápence. Pretože takýto výrok by prekročil hranice odvahy prenikajúc hlboko do teritória stupidity.



Odvaha kreacionistov však predsa len má hranice zvané realita. Keď totiž dôjde na lámanie chleba a poznatky sa majú preniesť do praxe (napríklad pri navrhovaní vrtu, hľadaní surovín, či v genetike), všetci tí šarlatánski geológovia a evoluční biológovia svoje poznatky úspešne aplikujú, zatiaľ čo kreacionisti čušia. A to aj napriek tomu, že podľa mnohých kreacionistov majú „oficiálne“ vedecké teórie (popri evolúcii niektoré vetvy kreacionizmu odmietajú aj dlhý vek Zeme, platňovú tektoniku a iné teórie) pramálo spoločné s realitou.

Čo sme sa dnes dozvedeli? Že lož je lož, bez ohľadu, či pochádza z oficiálneho alebo neoficiálneho zdroja, mainstreamového alebo alternatívneho média. Že čiara medzi odvahou a stupiditou je tenká, no Správnym hlavám nechýba ani jedno. Že kreacionisti majú dosť odvahy aj stupidity na to, aby tvrdili že biológia a geológia sa ohľadom evolúcie mýlia, no na to aby svoje „teórie“ použili pri hľadaní ropy, či pri vývoji nového lieku im už odvaha akosi chýba.

Ďakujem dotknutým za ich výroky.

-

Perexový obrázok: Panther40k

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet