04.08.2012-08:47:00   |   Dušan Valent
#Záhady a zvláštne javy
#Kozmos
#Zbúrané mýty
#Longformy

Únosy

V roku 1991 Roperov prieskum zistil, že 18% opýtaných Američanov zažilo prípady nočného prebudenia v úplnej paralýze a s pálčivým pocitom, že v miestnosti sa s nimi nachádza jedna alebo viacero zvláštnych bytostí. 13% hlásilo niekoľkohodinové medzery vo vnímaní času, a jeden z desiatich vznášanie sa bez mechanickej podpory. Hoci sa prieskum na to priamo nepýtal, jeho vykonávatelia z odpovedí dedukovali, že 2% americkej populácie uniesli mimozemšťania.

Ak sa na celú problematiku pozrieme komplexnejšie, zisťujeme, že dotyční v mnohých smeroch zažívali podobné príhody ako ich poverčivejší predkovia. Po stáročia totiž desiatky ľudí prisahali, že sa stali obeťami nočných návštev duchov či démonov. Zmenil sa jedine vzhľad návštevníkov a detaily priebehu nočných stretnutí.



Aká je po stáročia nemenná podstata týchto stretnutí? Aký je pôvod záhadných, často sexuchtivých nočných návštevníkov, ktorých návšteva nás, zdá sa, paralyzuje? Prekvapujúco, otázku zodpovedal výskum spánku a snívania. V spojení so spánkom totiž často zažívame dva typy halucinácií známe ako hypnagogické (pri zaspávaní) a hypnopompické (pri prebúdzaní sa). Oba môžu viesť k zážitkom rozmanitých vizuálnych fenoménov: počujeme neexistujúce hučanie, mrmlanie, kroky, šepot alebo až hlasný treskot, vidíme tváre (často zdeformované a hrôzostrašné), celé bytosti, svetlá alebo získavame dojem o zmene veľkosti či polohy svojho tela. Presuny medzi prvou z fáz spánku a fázou REM niekedy náš mozog zmätú. Nastať môžu hypnagogické a hypnopompické halucinácie spájané s prvou fázou spánku, sprevádzané paralýzou a sexuálnym vzrušením (typické pre stav REM). Výsledok býva niekedy hrozivý. Pocítime ťažké bremeno, ktoré nám leží na hrudníku a vtláča nás do postele. Pocítime prítomnosť jednej alebo viacerých zlých bytostí, dokonca ich môžeme skutočne vidieť. Prinajhoršom uveríme, že sme sa stali obeťami zvláštneho typu sexuálneho aktu.

Aká kultúra, taký návštevník

Nebohý americký astronóm, astrofyzik a obľúbený popularizátor vedy Carl Sagan nad UFO-ošiaľom krútil hlavou. V knihe Démonmi zmietaný svet sa pozastavil: „Prečo nejestvujú prakticky žiadne hlásenia lietajúcich tanierov spred roku 1947?“ Vtedy sa opis „lietajúcich tanierov“ po prvýkrát objavil v tlači. Aj to vznikol skomolením výpovede Kennetha Arnolda, pilota, ktorý 24. júna 1947 videl niečo zvláštne. Ale nevyzeralo to ako lietajúci tanier. V prepise rozhovoru s Edwardom R. Murrowom zo 7. apríla 1950 Arnold priznáva: „Tvrdili, že som povedal, že vyzerali ako taniere. Ja som povedal, že leteli podobne ako tanier.“


-

Sagan ďalej pokračuje: „Prečo by bytosti také pokročilé vo fyzike a strojníctve – križujúce medzihviezdne vzdialenosti, prechádzajúce stenami – boli také zaostalé v prípade biológie?“ Čuduje sa, prečo by ufóni nedokázali naše spomienky vymazať úplne, a prečo sú nástroje, ktorými v hláseniach vyšetrujú ľudí, makroskopické a tak podobné tomu, čo možno nájsť na klinike hoci aj v našom susedstve. „Prečo vôbec podstupovať starosti so sexom s ľuďmi? Prečo jednoducho neukradnú bunky vajíčka a spermií, a z genetického kódu nevytvoria toľko kópií, koľko chcú, s toľkými genetickými variáciami, ktoré by uspokojili vašu fantáziu? Už my, ľudia, hoci stále nedokážeme križovať medzihviezdny priestor ani prechádzať stenami, dokážeme klonovať bunky,“ uzatvára Sagan.



Sagan poukazuje taktiež na akúsi kultúrnu závislosť svedectiev o UFO. „Namiesto toho, aby boli univerzálne, príbehy o únosoch mimozemšťanmi sú neuspokojivo lokálne. Väčšina z nich pochádza zo Severnej Ameriky.“ Uznávaný astronóm a astrofyzik konštatuje, že sotva prekračujú medze americkej kultúry. „V iných krajinách ľudia hlásia mimozemšťanov s hmyzími hlavami, či takých, čo pripomínajú plazy, roboty, alebo majú modré oči.“ Každá z týchto skupín sa má podľa Sagana správať odlišne. Ich tvar je podľa neho poznačený neschopnosťou našej predstavivosti a zaujatím ľudskými starosťami. „Je očividné, že tu hrajú významnú úlohu kultúrne faktory.“

Falošné spomienky

Mnohé z detailov výpovedí „unesených mimozemšťanmi“ vysvetľuje fakt, že sa k ním svedkovia dopracovali až časom a aj to obvykle pomocou hypnózy. Hypnóza sa v 80. a 90. rokoch minulého storočia skutočne vo veľkom používala na obnovovanie zabudnutých či potlačených spomienok. Takto vydolované spomienky spustili v USA doslovne lov na bosorky, pretože získané informácie hovorili často o sexuálnom zneužívaní satanistickými kultmi alebo rodičmi. Zástupy ľudí kvôli nim skončili na celé roky vo väzení. Neskoršie podrobné vyšetrovania ukázali, že nevinne. Vyšlo najavo, že za povahou týchto „obnovených spomienok“ stoja vedomé aj nevedomé sugescie terapeuta a hlavne fantázia pacienta. Keďže stav hypnózy je typický vysokou citlivosťou na sugescie a búrlivým vymýšľaním si, veľmi ľahko dochádza k vytváraniu falošných spomienok. A falošné spomienky, ako mnohé psychologické výskumy ukázali, si možno vytvoriť pod vplyvom sugescie i bez hypnózy, a to do takej miery, že ich bohatosť a zložitosť ďalekosiahle predčí pôvodnú informáciu obsiahnutú v sugesciách. Ale keďže spomienky vytvorené v hypnóze nemožno odlíšiť od reálnych, súdy jej používanie pri vyšetrovaní zločinov napokon zakázali.

Napríklad psychiater George Ganaway raz sugestívnej pacientke spomenul, že z jej pamäte chýba päť hodín. Keď zmienil jasné svetlo nad hlavou, vychrlila zo seba príbeh o UFO a mimozemšťanoch. Keď Ganaway zdôraznil, že na nej experimentovali, rozpovedala mu detailný príbeh únosu. Lenže po zhliadnutí videa zo sedenia aj sama uznala, že čo videla, pripomínalo skôr akýsi sen.



Kruhy v obilí

Za dôkaz aktivity mimozemských bytostí sa často považujú kruhy v obilí. Po svete chodí mnoho samozvaných expertov, ktorí chŕlia chvály na komplikovanosť týchto útvarov, akú vraj podvodníci z druhu Homo sapiens nedokážu napodobniť. Výskumník Martin Hempstead sa s kolegami rozhodol otestovať, či „odborníci na kruhy v obilí“ naozaj dokážu rozoznať, že kruhy v obilí vznikli rukou človeka. Vytvorili teda vlastný kruh v obilí a počkali, čo naň povedia „experti“. „Boli sme si istí, že sme vytvorili nevydarený podfuk a že nikoho s ním neoklameme. Ako sme sa len mýlili!“ píše. Zmiatol také mená ako Busty Taylor alebo Terence Meaden, ktorý verejne odmietol možnosť, že by sa mohol mýliť vo svojom posudku kruhov v obilí. Pritom amatérske dielo Hempsteada považoval za vierohodné. Dokonca tvrdil, že je „100-percentne pravý“. Zdôraznil, aké veľké množstvo podvrhov už videl, a žasol nad klasickými vzorcami vrstvenia (čo je podľa „expertov“ ďalším znakom autenticity). A sám zavolal reportérov, aby sa naň prišli pozrieť. Jasnovidku, ktorá vďaka producentovi z Paramountu priletela z Paríža, ohromila energia kruhu – dostala z nich bolesti hlavy a musela odísť. V kruhu vo veľkom reagovalo aj náčinie prútikárov. Hempstead uzatvára: „Dokázali sme, že znaky, údajne nemožné napodobniť, boli v skutočnosti veľmi ľahko reprodukovateľné. Sme si preto istí, že tvrdenia expertov o tom, že dokážu odlíšiť kategóriu kruhov v obilí, ktoré nemôžu byť podvrhmi, nemajú žiadne opodstatnenie.“

Kruhy v obilí (údajne) sprevádza viacero zvláštnych fenoménov, ktoré majú (údajne) dokazovať ich pravosť. Prvým je zvýšená radiácia ako aj problémy s prístrojmi - tieto tvrdenia sa však ukazujú ako mýty, opakované výskumy nič také nepotvrdili. Druhým je ohnutie, nepolámanie obilia – lenže slovami výskumníka paranormálnych javov Joe Nickella z CSICOP: „Obilie je prirodzene zelené a ohybné – takže nie je žiadnou záhadou, že stonky pritlačené dole nie sú zlomené.“ Taktiež možno naraziť na zmienky o biofyzikálnych anomáliách. Sú citované ako „vedecké“ dôkazy pravosti, no v skutočnosti predstavujú veľmi pochybné výsledky viac ako pochybného, skresleného, závadzajúceho výskumného postupu a selektívneho výberu „vhodných“ výsledkov. V poslednom rade sa núka zdanlivo presvedčivý argument, a to komplikovanosť kruhov v obilí. Ibaže len to, že si nevieme predstaviť, ako niekto niečo vykonal, neznamená, že máme dočinenia s paranormálnym javov. Napokon, viacerí tvorcovia kruhov sa k svojim dielam neskôr priznali a ukázali, že aj komplikované útvary možno s trochou šikovnosti a praxe vytvoriť prekvapujúco rýchlo. Napríklad úžasne komplikovaný výtvor nazvaný „The Galaxy“ okomentoval jeden z tvorcov kruhov, John Lundberg, takto: „Ak útvar vytvoril človek, rátajúc čas na vstup a odchod z poľa, jeho vytvorenie by trvalo okolo štyroch hodín.“

Viete, čo vidíte?


Miesto najprominentnejšej osobnosti populárnej vedy, uvoľnené nebohým Carlom Saganom, v posledných rokov prevzal ďalší astronóm a astrofyzik, Neil deGrasse Tyson. Tak ako jeho predchodca, aj on sa snaží kontrovať UFO-ošiaľu racionalitou. „Ľudia zbadajú na oblohe záblesky svetiel. Nerozumejú tomu. Nevedia, čo to je. A povedia, že je to UFO!“ vysvetľuje a podotýka, že písmeno „U“ v skratke UFO znamená „neidentifikovaný“. No svedkovia napriek tomu uvažujú obvykle spôsobom: „Neviem si to vysvetliť. Neviem, čo to je. Musia to byť mimozemšťania, čo prišli z ďalekého kozmu na návštevu z inej planéty.“ Populárny vedec nad tým len krúti hlavou. „Nuž, akonáhle neviete, čo to je, ste v bode, keď by vaša úvaha mala skončiť. Nemôžete potom povedať, že to musí byť toto alebo tamto. Áno? To je argument z neznalosti.“



Tyson upozorňuje, že existuje široká škála sebaklamov a nepresnosti vnímania, ktoré si v bežnom živote neuvedomujeme, ale psychológovia ich dobre poznajú. „Očité svedectvo je tým najmenej hodnotným dôkazom,“ zdôrazňuje a dodáva: „Jestvujú ľudia, ktorí sa na oblohu pozerajú stále. Ako napríklad komunita amatérskych astronómov. Ja sám som bol amatérsky astronóm. Keď vyjdeme z budovy, pozeráme sa hore. Je jedno kde sme, pozeráme hore. Videnia UFO nie sú medzi amatérskymi astronómami považované za vierohodnejšie, než sú v očiach verejnosti. Práve naopak.“ Otázku, prečo je to tak, zodpovedá veľmi lakonicky: „Preto, lebo sakra vieme, na čo sa pozeráme! Študujeme tieto veci!“

Chabé dôkazy

Tyson ponúka veľmi praktickú radu, ako meniť neidentifikované lietajúce objekty na identifikované: „Naštudujte si čosi o pozorovaní oblohy, o atmosférických fenoménoch a chybách v myslení a poznávaní.“ Skutočne. To, čo sa radí do katégorie UFO obvykle predstavuje len nezvyčajné lietadlá, bežné lietadlá s nezvyčajným osvetlením, výškové balóny, luminiscenčný hmyz, planéty videné v nezvyčajných atmosférických podmienkach, optické klamy, fatamorgány, guľové blesky, meteory, satelity, ochranné kužele (napr. kozmických lodí), odpojené vyhorené stupne nosných rakiet vracajúce sa do atmosféry, či šošovkovité oblaky. Ukazuje sa tiež, že radary môžu zdanlivo ukazovať zvláštne javy bez toho, aby niečo také skutočne existovalo: neraz sa stalo, že UFO zachytené radarom bolo dôsledkom „anomálneho šírenia“ rádiových vĺn ohnutými trajektóriami kvôli atmosférickej teplotnej inverzii.


V neposlednom rade zostala praktická úvaha. Ak by civilizácia tak vyspelá, že dokáže cestovať galaxiami, nechcela, aby sme o jej návštevách vedeli, zrejme by sme o nich naozaj netušili. Keby naopak chcela, aby sme o nej vedeli, alebo by jej to bolo jedno, presvedčivých (nie úplne pochybných) dôkazov by sme už dávno nazbierali nemalé množstvo. Pravda, máme k dispozícii veľké množstvo fotiek. Spravidla je však jasné, že ide o podvrhy. (Neil deGrasse Tyson poznamenáva: „Fotoshop má dnes hádam špeciálne tlačidlo na vkladanie lietajúcich tanierov!“) A tie, ktoré experti na fotomanipuláciu uznali ako pravé, sú podozrivo podobné tým, aké možno napodobniť (ako ukázal napríklad šéfredaktor magazínu Skeptic Michael Shermer) veľmi jednoduchými plastovými modelmi.



Uzatvorme však článok slovami Carla Sagana: „Údajné dôkazy sa ukazujú chabé – väčšina z nich pripadá na ľudskú dôverčivosť, podvody, halucinácie, nepochopenie prírodných javov, zbožné želania a obavy prestrojené za dôkazy, a, samozrejme, túžbu po pozornosti, sláve a peniazoch.“


-



Zdroje:

French, Ch.: The Mosaic of Memory. In Grossman, W.M., French, Ch. C., (eds.) „Why Statues Weep“, The Philosophy Press, 2010.
Gilovich, T.: How We Know What Isn't So: The Fallibility of Human Reason in Everyday Life. Free Press 1993.
Grassi, F. a kol.: Balls of Light: The Questionable Science of Crop Circles. Journal of Scientific Exploration, Vol. 19, No. 2, pp. 159–170, 2005
Hempstead, M.: The Summer of ´91. In: Crossman, W.M., French C.C., (eds.),Why Statues Weep, The Philosophy Press, 2010, str. 44
Lilienfeld S. a kol.: 50 největších mýtů populární psychologie. Universum, 2011.
Sagan, C.: The Demon-Haunted World: Science As a Candle in the Dark. Ballantine Books, 1995.
Wiseman, R.: Paranormality: Why We See What is not There. Macmillan, 2011.

Externé odkazy:

ANCIENT ALIENS! obrázky obľúbenej mémy, ktora je výbornou satirou na ošiaľ okolo problematiky mimozemských návštevníkov a UFO.
Nickell, J.: Levengood’s Crop-Circle Plant Research
Isteník, P.: Bohatý mimozemšťan, dobrotivý ET

Obrázky:

pictureisunrelated.com
memebase.com

Pozri tiež

» Ilúzia spomienky

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail