24.09.2014-10:02:00   |   Dušan Valent
#Pravek
#Kuriozity

Drobný trup

Pred 65 miliónmi rokov sa po otvorených priestranstvách dnešnej Severnej Ameriky zakrádala štíhla, takmer kostnatá silueta dlhokrkého velikána. Dnes ho paleontológovia nazývajú Quetzalcoatlus.



Mimoriadne predĺžený štvrtý prst predných končatín sa mu dvíhal do výšky ako anténa. Vyrastala z neho kožená blana a tiahla sa až k predkoleniam. Kreatúra spôsobom života, ako aj útlym, sotva trištvrtemetrovým trupom, pripomínala bociana. Po potrave však snorila štvornožky. Postačilo jej zohnúť trojmetrový krk len trochu a obrovský zobák dvaapolmetrovej hlavy cvakol tesne pri zemi. Slizké, chlpaté, šupinaté, operené, na tom nezáležalo, chniapala po všetkom, čo sa hýbalo.


-



Z bežných pojmov by ju azda najlepšie vystihlo slovo drak. Keď sa vztýčila, oči mala v rovnakej výške ako dnešné žirafy. Ale na rozdiel od žiráf, Quetzalcoatlus lietal, vlastne plachtil. Roztiahnutá kožená blana tvorila ohromné krídla s rozpätím takmer 11 metrov.

Bratranci dinosaurov


-

Pterosaury, nazývané aj "vtákojaštery", napriek tomuto vžitému názvu evolučne nepredchádzali vtákom. Mali však blízko k ich skutočným predkom, dinosaurom. Vládcom druhohornej pevniny boli títo vládcovia druhohonej oblohy dokonca bližší príbuzní ako krokodíly. A kým mnohých dinosaurov pokrývalo srsti podobné "protoperie", či dokonca skutočné perie, z kože pterosaurov rástli srsti podobné tzv. pycnovlákna, ktoré môžu, ale aj nemusia byť s primitívnym perím dinosaurov identické.

Krásavci oblohy

Na sklonku druhohôr prežívalo iba niekoľko obrovských pterosaurov, no obdobie pred asi 105 až 115 miliónmi rokov možno považovať za zlatý vek tých najparádnejších foriem. Rody Tupuxuara, Tupandactylus a Thalassodromeus, ktoré v tomto čase obývali územie dnešnej Južnej Ameriky, síce mali v pomere k telu menšie hlavy, než ich prerastení nasledovníci, no vyrastali z nich veľké, sploštené hrebene tvorené ako kosťou, tak mäkkým tkanivom. Išlo zrejme o okrasy, za života nositeľa pestro sfarbené.




-



Hoci títo pterosaurí krásavci zďaleka nedosahovali rozmery rodu Qeuetzalcoatlus, nešlo o drobcov. Dospelé jedince všetkých troch rodov s rozpätím krídel okolo päť metrov tromfli najväčšie dnešné lietajúce vtáky - albatrosy a kondory, ktorých maximálne rozpätie krídel dosahuje tri a pol metra.



Mimoriadne čudesný kostený hrebeň sa nachádzal aj na hlave severoamerického rodu Nyctosaurus spred asi 85 miliónov rokov. Tvorila ho iba kosť. Rástol smerom dohora a pripomínal tenké písmeno „V“ vyrastajúce z akejsi stonky. Jeho dĺžka bola úctyhodná, rovnala sa dĺžke zvyšku tela. Mimochodom, ide o jediný známy druh pterosaura, ktorý stratil prsty na krídlach. Nyctosaurus patril medzi menšie pterosaury, rozpätie jeho krídel dosahovalo iba okolo dvoch metrov.


-



Filtrátor


-

Všetky doposiaľ zmienené pterosaury sa vyznačovali bezzubým zobákom. Juhoamerický Pterodaustro spred asi 105 miliónov rokov bol v tomto smere ich opakom. Z predĺženej sánky mu vyrastalo vyše dvesto dlhých, vláknitých zubov, vytvárajúcich akési cedidlo, do ktorého zrejme zachytával potravu, ako napríklad malé plytkovodné kôrovce. Bola to teda akási pterosauria obdoba dnešných plameniakov. Aj jeho rozpätie krídel dosahovalo podobné hodnoty ako u plameniakov, a to okolo 2 až 2,5 m.


-


Rozmanitosť lebiek pterosaurov.


-

Všetky ilustrácie - Mark Witton. Navštívte jeho blog TU, alebo kúpte si jeho knihu o pterosauroch TU.
Fotografie lebiek: Holder de Rocha,
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail