30.01.2012-19:59:00   |   Jana Chupáčová
Fascinovaný prírodnými zákonmi a silou univerza napísal a vyslovil myšlienky, ktoré sa vryli do pamäti mnohých jemu blízkych i vzdialených.

Ako Einstein chápal pojem „Boh“, priblíži úryvok z článku „Religion and Science“, New York Times Magazine.

Človek, ktorý si je úplne vedomý univerzálnej platnosti zákona príčiny a dôsledku, sa nemôže len tak pre zábavu venovať myšlienke, že existuje nejaká bytosť, ktorá zasahuje do behu udalostí... Načo mu je viera v strach? Rovnako málo znamená viera v sociálne a morálne záležitosti. Boh, ktorý odmeňuje a trestá, je pre mňa nepochopiteľný z prostého dôvodu, veď ľudské skutky sú podmienené vonkajšími a vnútornými potrebami. Preto nemôže mať človek pred Bohom o nič väčšiu zodpovednosť za svoje konanie, než je zodpovednosť neživého predmetu za svoje pohyby, ktorými prechádza.





Etické správanie človeka by malo byť účinne založené na súcite, vzdelaní, sociálnych väzbách a potrebách, nie je treba žiadny náboženský základ. To by bol totiž človek na zlej ceste, keby ho mal obmedzovať strach z trestu a nádej, že bude po smrti odmenený...



V ďalšej publikácií „Saturday Evening Post“ uviedol:

Všetko je určené... určené silami, ktoré vôbec nemôžeme ovládať. Platí to pre hmyz, pre hviezdy. Ľudia, rastliny či vesmírny prach – všetci tancujeme podľa tajomného nápevu, ktorý k nám z diaľky dolieha od neznámeho autora.




-

Albert Einstein popisuje formu akéhosi vesmírneho vedomia, ktoré ho ovláda a je nad myšlienku zosobneného Boha - predstavuje uctievanie krás a harmónie fyziky:

Ale existuje tretí stupeň náboženského zážitku..., hoci ho málokedy nachádzame v čistej podobe. Nazvem ho kozmické náboženské vnímanie. Je veľmi obtiažne vysvetliť ho niekomu, kto je celkom bez neho, predovšetkým preto, že neexistuje žiaden antropomorfný koncept Boha, ktorý by mu zodpovedal. Jednotlivec cíti ničotnosť ľudských túžob či zámerov a vznešenosť a úžasnosť poriadku, ktorý sa ukazuje ako v prírode, tak vo svete myslenia. Individuálna existencia naňho robí dojem nejakej väznice a on chce zažiť vesmír ako jeden dôležitý celok. Začiatky kozmického náboženského vnímania sa v ranom štádiu vývoja ukazujú už v mnohých Žalmoch kráľa Dávida a v niektorých prorokoch. V budhizme, ako sme sa dozvedeli predovšetkým zo skvelých písomností Schopenhauera, sa vyskytuje ako omnoho silnejší element. Je veľmi ťažké objasniť tento pocit vesmírneho vedomia niekomu, komu celkom chýba. Všetci náboženskí géniovia každého veku sa vyznačovali týmto druhom náboženského vnímania, ktorý nepozná Boha, ako ho ľudia chápu vo svojich predstavách. Preto neexistuje cirkev, ktorej základné učenie by z neho vychádzalo. Z môjho pohľadu je najdôležitejšou úlohou umenia a vedy tento pocit prebudiť a živiť v tých, ktorý sú voči nemu vnímaví.



Svoje myšlienky sa snažil šíriť po celom svete (nemôžeme tvrdiť, že sa mu to nepodarilo). Otázka vedy a viery je doteraz pre mnohých nerozlúštiteľná, resp. nepochopená do miery racionality. Einstein svoje krédo odovzdal aj „Nemeckej lige pre ľudské práva“:



Nedokážem si predstaviť vieru v Boha, ktorý odmeňuje a trestá objekty svojho stvorenia, ktorého ciele sú modelované až po tých našich - skrátka Boha, ktorý je len obyčajným odrazom ľudskej krehkosti. Mne stačí kontemplovať tajomstvo vedomého života, ktoré je navždy zachované vo večnosti vesmíru, rozjímať o geniálnom usporiadaní vesmíru, ktorý vnímame len hmlisto a s pokorou sa snažiť pochopiť čo i len nepatrný zlomok inteligencie, ktorá sa prejavuje v prírodnom ráde.



Svoje názory zapájal nielen do verejných publikácií a prejavov, ale prinášal ich predovšetkým do svojej práce, o čom svedčí krátky citát:

„Veda bez viery je falošná, viera bez vedy je slepá.“

(čo pripomína akúsi slovnú hračku s Kantovým: Pojem bez predstavy je prázdny, predstava bez pojmu je slepá.)


Samozrejme, bol vystavený mnohým otázkam, ktoré mu okrem verejnosti položili aj jeho zvedaví študenti. Na list adresovaný Einsteinovi s otázkou „Čo je Boh ?“ od jedného zo študentov z Iovy okrem iného odpísal:

Pokiaľ veríme, že existuje bytosť, ktorú nevnímame zmyslami... ešte neznamená, že budeme chápať usporiadanie sveta, ktorý vnímame.




A nakoniec, čo zanechal v osobnostiach vtedajšej doby?

Paul Arthur Schlipp ho citoval v práci „Albert Einstein, filozof a vedec“

...a tak som sa dostal k hlbokej zbožnosti. Keď som mal 12 rokov, došlo k zlomu. Vďaka čítaniu vedeckých kníh som veľmi skoro dospel k presvedčeniu, že v príbehoch Biblie je mnoho nepravdivého. Z tejto skutočnosti vzišla podozrievavosť voči akejkoľvek autorite... postoj, ktorého som sa nikdy nemohol zbaviť.



Tam niekde v diaľke bol ten obrovský svet, ktorý existuje nezávisle od nás ľudí a ktorý pred nami stojí ako veľká a večná hádanka, čo i len z časti prístupná nášmu mysleniu a skúmaniu. Rozjímanie o tomto svete lákalo ako oslobodenie a skoro som pochopil, že mnoho z ľudí, ktorých som sa učil ctiť a obdivovať, našli vnútornú slobodu a bezpečie v zasvätenej oddanosti tomuto cieľu.





Či už to bola práca, súkromný život, médiá... Einstein dokázal nielen nadchnúť svojim pohľadom na záležitosti fyziky, ale aj snahou odpovedať na otázky, ktoré dostávame každý večer pri pohľade na oblohu plnú hviezd. Túžba ho priviedla veľmi vysoko. Aj keď mal hlavu v oblakoch, nohy stále na zemi. „A tí, ktorí nie sú tak vysokí ako on, tí si musia vybrať,“ povedal o ňom Richard Feynman.

-

Zdroj: Caprice, A.: To nejlepší z Einsteina. Pragma, 2001.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail