Keď som sa prednedávnom rozprával s rodičmi, uvedomil som si, že časť problému môže byť v niečom, čo by mňa ako človeka poznačeného vysokoškolským štúdiom biológie nikdy nenapadlo. Väčšina populácie evidentne vôbec netuší, aký je rozdiel medzi baktériami a vírusmi.

Ak medzi takýchto ľudí patríte aj vy, netreba sa hanbiť. Zmeniť vám to zaberie len pár minút.



Tak ako moji rodičia, aj vy určite viete, že baktérie aj vírusy, sú nejaké malé, voľným okom neviditeľné „potvory“, ktoré nás môžu napadnúť a spôsobiť, že budeme chorí. Niektorí si možno spomeniete, že baktérie môžeme pozorovať s obyčajným svetelným mikroskopom (s použitým imerzie). Vírusy by sme týmto spôsobom neuvideli. Ak sa na ne chceme pozrieť, musíme použiť elektrónový mikroskop, z čoho vyplýva, že sú podstatne menšie.

Priepastné odlišnosti vo veľkosti* však nepredstavujú ten najväčší rozdiel. Zatiaľ čo baktérie sú plnohodnotné organizmy schopné samostatne prijímať živiny, produkovať nové proteíny a hlavne samostatne sa množiť, o vírusoch dodnes prebieha diskusia, či ich vôbec môžeme označiť za živé.

Vírusy totiž nie sú nič viac ako voľne plávajúce úseky genetickej informácie. Obaľuje ich (alebo aj nie) proteínový kapsid, v niektorých prípadoch aj membrána. Nielenže nedokážu prijímať živiny či produkovať nové proteíny alebo sa aktívne pohybovať (sú len voľne unášané), nedokážu sa ani len svojpomocne rozmnožovať. Keď sa však dostanú do blízkosti vhodnej hostiteľskej bunky (bakteriálnej, živočíšnej, rastlinnej alebo inej - v závislosti na druhu), dokážu do nej preniknúť a „donútiť“ vykonávať všetku prácu za ne, okrem iného aj vytvárať ich kópie. V niektorých prípadoch dovtedy, dokiaľ bunka „nepraskne“ a oni sa neuvoľnia do okolia.

Tieto základné fakty by mali slúžiť ako základ k pochopeniu toho, prečo antibiotiká nefungujú na vírusy. Na dokončenie skladačky však treba zobrať do úvahy ešte jeden poznatok, konkrétne, že antibiotiká fungujú na baktérie tak, že im blokujú schopnosť syntetizovať proteíny, bránia im množiť sa alebo inak narúšajú pochody potrebné pre ich bežný život. U vírusov však niečo také nie je možné práve preto, že to za nich robia (naše) bunky. Je preto dúfam jasné, že pri boji s vírusmi treba použiť inú stratégiu ako siahať po antibiotikách.

Snímok z elektrónového mikroskopu zobrazujúci vírusy napádajúce bunku baktérie. Áno, aj baktérie môžu byť obeťou vírusov (bakteriofágov). Dokonca sa vírusy napádajúce baktérie považujú za najrozšírenejší typ organizmu vôbec.


-

Poznámky:
*Vírusy ojedinele môžu dosiahnuť rozmery menších baktérií, napr. Pithovirus alebo Pandoravirus


Obrázky: public domain, Graham Beards

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet