Medzi nami sa však nájdu i takí, ktorí veria, že kamene dokážu liečiť. Tí sa obhajujú napríklad takýmito tvrdeniami: “Treba ale povedať, že ak v týchto kameňoch skutočne je nejaká pozitívna sila, zrejme nikdy nebude merateľná a nebude ju možné dokázať.”

Mám taký pocit, že autor Cisárových nových šiat zrejme zo svojho príbehu vynechal jednu kľúčovú pasáž, v ktorej po hanebnom odchode nahoriťatého cisára na námestí ostalo pár ľudí, ktorí sa NAPRIEK VŠETKÉMU, ČO SA STALO, stále nadchýnali nad krásnymi farbami a bohatou vzorkou cisárovich šiat. Aspoň tak nejako mi znie tvrdenie o účinkoch, ktoré nikdy nebudú merateľné ani dokázateľné, ale sú tam. Verte nám. Prosím.



Čo sa mi na tomto type tvrdení páči najviac je to, že vlastne popierajú liečivé účinky kameňov. Zamyslite sa nad tým - na to, aby ste preukázali existenciu nejakej sily, ju predsa nemusíte priamo zmerať a dokázať. Stačí preukázať a zmerať jej prejavy alebo účinky. Nuž a ak je nejaká sila nedokázateľná a nemerateľná, vydáva to o jej účinkoch nelichotivé svedectvo.

Ale aby sme len nechodili kol-dokola horúcej kaše, poďme si do nej pekne zaboriť ňufáčik. A začnime pekne od stredu.

Názov - celé zle

Liečenie kameňmi sa obyčajne označuje ako petroterapia prípadne litoterapia, lenže ani jeden názov neznamená, čo by znamenať mal. Latinským petro- a gréckym lito- sa totiž označujú kamene (respektíve horniny), ktoré sa však v drvivej väčšine “terapií” nepoužívajú. (I keď niektorí liečitelia “liečia” fosíliami, či kameňmi vybranými “podľa intuície”.) V kameňoterapii sa totiž najčastejšie využívajú minerály a mineraloidy, ktoré v praxi tvoria iba “stavebné komponenty” hornín.

Tieto slová sú pre vás možno trocha zmätočné. Aký je v tom všetkom vôbec rozdiel? V čom sa jeden kameň líši od iného? Pomôžem si najobyčajnejším príkladom - žulou. To je hornina, ktorej hlavnými komponentmi sú tri minerály: kremeň, živec a sľuda. Ich chemické zloženie sa na rozdiel od žuly dá vyjadriť (RELATÍVNE) jednoduchým chemickým vzorcom (napríklad SiO2 u kremeňa). Jednotlivé zrnká minerálov v hornine môžete obyčajne vidieť iba pod mikroskopom, no u niektorých typov hornín aj pod lupou, prípadne sú viditeľné voľným okom.

Veľké výrastlice minerálov v mikrosyenogranite (autor: Lysippos via wikipédia).

Ako ste si možno na obrázku všimli, minerály majú tendenciu formovať sa do pravidelných tvarov. Za ideálnych podmienok môžu vzniknúť obzvlášť pravidelné, veľké a oku lahodiace minerály, tie však tvoria iba maličký zlomok všetkých minerálov. Oveľa častejšie sa minerály vyskytujú v podobe na sebe natrieskaných, sotva viditeľných “pozliepanín”, ktoré môžete (ne)vidieť v každom šutri, ktorý zdvihnete pri okraji cesty.



Pre ľudí, ktorí sa však obyčajne stýkajú iba s minerálmi viditeľnými voľným okom, teda tými, ktoré mali podmienky na to, aby mohli “vyrásť do krásy”, tu mám jednoduchú definíciu. Ak je to jagavé, farebné, pekné, a vytvára to pravidelné kryštály, je to pravdepodobne minerál. Ak to kryštály nemá, no stále je to “páčivé”, je to pravdepodobne mineraloid. Ak je to pekné iba vtedy, keď je to narezané a naleštené, je to pravdepodobne hornina. A ak to pekné nie je nikdy, je to geológ, pravdepodobne ja. Redakcia sa ma dodnes snaží presvedčiť, že zázraky neexistujú, ale ako potom vysvetlíte že som ženatý, ha? Ha!? Šach-Mať!

Ale teraz stáť! Táto geologická odbočka bola príjemná, bohužiaľ sa však budeme musieť vrátiť späť do krajiny plnej úsmevov, slniečka, energie, čakier a podobných ko…

Žiadna veda!

...nín. Chcel som povedať konín, nemusíte ma, vy patkáni redakčácki, hneď prekrikovať za to, že…

Žiadna veda!

Dobre, dobre, dobre, pokračujem, neodbáčam, držím sa témy. Čo sa vedy týka, za zmienku stoja najmä dve štúdie pod vedením doktora Christophera Frencha. Výsledky prvej z nich boli prezentované v roku 1999. Výskumníci v nej zistili, že pri “aplikácii” liečivých kameňov ľudia pociťovali celý rad účinkov, od hrejivých pocitov a mravčenia v ruke, ktorou kamene držali, ale aj ezoterickejšie účinky, ako hlbšie sústredenie a lepší tok energie.

Problém však spočíval v tom, že polovica účastníkov experimentu v ruke držala atrapy z plastu a nie skutočné kryštály.

Neskôr vykonaná štúdia, vylepšená o dvojité zaslepenie (či ide o skutočný kryštál alebo napodobeninu nevedeli ani samotní výskumníci, aby nemohli nejakým spôsobom ovplyvniť experiment), priniesla rovnaké výsledky. Experimenty s “liečivými kameňmi” preukázali, že ich domnelé účinky možno pripísať placebo efektu.



To, že som si ako taký pařez vyhľadával štúdie, ale vôbec nezaváži. Skôr či neskôr by sa ozvala nejaká větev, ktorá by bohorovne tvrdila, že tie štúdie účinky nezistili, lebo boli urobené zle kvôli dôvodu XY. Po dlhšej diskusii by sa nakoniec zjavil nejaký konář, ktorý by to zaklincovala niečím ako Hlavné je, že sa vďaka tomu dobre cítim. Na čo by som mu odpovedal niečo ako Hej, daj si to vytesať na náhrobok - Cítil sa dobre - a daj sa prosím pochovať vedľa toho, čo - Mal prednosť v jazde -. A zas by ma niekto vinil, že som spôsobil trollovací shitstorm. Na to, aby ste liečivých kamenárov vyviedli z miery, totiž nepotrebujete podobné štúdie (aj keď určite pomôžu). Úplne postačia iní liečiví kamenári. A štipka zdravého rozumu.

Tisícročiami overené metódy

Prvým argumentom, o ktorý sa liečikameni radi opierajú, je odvolávanie sa na prastaré civilizácie, ktoré vraj už od nepamäti kameňmi liečili. Niektoré tvrdenia kameňoterapistov o využívaní liečivých kameňov prastarými civilizáciámi sú ale dosť pochybné. Ako sami veľmi korektne uvádzajú, niektorí obyvatelia prastarého sveta nosili drahé kamene, čo je ale len veľmi ťažko dôkaz toho, že ich považovali za liečivé.

Na čo sa až pričasto zabúda je i to, že niektoré úkony a predmety mali v prastarých civilizáciách viac rituálny než praktický význam. Pokojne sa stavím o všetkých desať prstov na pravej nohe, že o pár stoviek rokov sa nájde niekto, kto bude liečiť pomocou prikladania stetoskopov na čakry.

Pre mňa osobne najzaujímavejšie však je, že vždy, keď sa hovorí o prastarých civilizáciách, tak sa vyzdvihujú hlavne tie múdre veci, ktoré dokázali, zatiaľ čo ohľadom takých kiksov ako otroctvo alebo ľudské obete sa tak nejak taktne pomlčí.

(Ne)správny druh šarlatánstva

Ak by ste urobili to, čo ja (nerobte to) a ponorili sa do stránok o liečivých kameňoch (vážne to nerobte), zistili by ste (ja som to už za vás zistil, fakt to nemusíte robiť), že väčšina liečivých kamenárov sa nezhoduje. Absolútne. V. Ničom. Podľa jedných niektorý šuter nelieči choroby, iba pred nimi chráni, druhí tvrdia presný opak, lebo dnešnú plynatosť máte zo zablokovanej tretej ritnej čakry, ktorú vám kamene vyčistia.

A ak vám kameň náhodou nefunguje? Nuž, to buď bude tým, že v liečebnú silu kameňov prislabo veríte, alebo ste kameň nedali správnym spôsobom nabiť. A správny spôsob nabíjania je nechať ho ležať na slnku/na splne/umyť pod tečúcou vodou/nechať ležať na inom kameni. Tým však zoznam ani zďaleka nekončí. Moji osobní favoriti sú: zakopať do zeme (aspoň toro má nejakú logiku), dať na miesto bez života (Antarktída? obežná dráha?) a úplne najsamlepší spôsob je si nabíjanie iba vizuálne predstavovať (pre lenivcov).



Človek by si pri toľkých všakovakých spôsoboch nabíjania až pomyslel, že si to tí kamenári vycuciavajú z prsta.

Zdravý rozum

Zamyslite sa nad celou situáciou z pohľadu kameňov. (A nie, mudrlanti, tým nechcem povedať, aby ste prestali rozmýšľať.) Ich vek sa tiahne na mnohé milióny rokov a ich bydlisko sa tiahne celou hĺbkou Zeme, nie je obmedzené len na tenkú a pre ne v podstate bezvýznamnú (pri)povrchovú časť Zeme. Niektoré kamene svoje predlhé životy prežijú bez toho, aby sa vôbec dostali na zemský povrch. Prečo by sa u nich mali objaviť schopnosti liečiť bytosti, ktoré na chvíľu žijú na povrchu ich bydliska? Nestačí snáď, že nám prenajali toto úžasné miesto a vytvárajú nám tu vcelku útulné podmienky? Dokážete vy nejako usmerňovať mystickú energiu machov žijúcich na vašej streche?

Mimochodom, a prečo by nás mali ovplyvňovať iba tie “pekné” minerály? Denne sa stretávate so stovkami, ak nie tisíckami voľným okom neviditeľných minerálov, napríklad s drobnými minerálmi v betóne či v horninách pod vašimi nohami a niektoré z nich sú staršie a vzácnejšie, než čokoľvek, čo by ste mohli pozorovať voľným okom. Prečo na nás nemajú žiaden vplyv?

A prečo sa v “terapii” nepoužívajú aj žlčníkové a obličkové kamene? Nie je snáď zázrak, že sa tieto kamene zrodili v ľudskom tele? A ako je na tom zdravie ľudí, ktorí sa pri svojej práci denne stýkajú s kameňmi, ako sú napríklad baníci, kamenári či geológovia? Dobre, uznávam, zdravie poslednej menovanej skupiny viac súvisí s alkoholom ako s kameňmi, ale aj tak - nemali by geologóvia žiť dlhšie, než iné typy alkoholikov?

Dobrí šarlatáni?

Napriek všetkému musím uznať, že hojiskalkovia nie sú ten najhorší typ šarlatánov. Na ich stránkach pomerne bežne nájdete slovko môže, takže namiesto vyslovených lží šíria skôr polopravdy. A čo sa im fakt musí uznať je, že vo väčšine prípadov neodporúčajú prestať s konvenčnou liečbou, takže z vás len ťahajú peniaze, namiesto toho, aby ohrozovali váš život. Teda okrem tých expertov, ktorí odporúčajú deťom s rastúcimi zubami vešať na krk jantár. Toto odporúčanie neberte do úvahy, obzvlášť ak sa s deťmi nechcete nudiť. Deväť z desiatich rodičov sa totiž zhoduje, že aj s urevaným dieťaťom je nepomerne väčšia zábava, než s uškrteným dieťaťom.



-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

-

Literatúra

French, C. C., & Williams, L. (1999). Crystal clear: Paranormal powers, placebo, or priming? Sixth European Congress of Psychology, Rome, 4-9 July 1999.

French, C. C., O’Donnell, H., & Williams, L. (2001). Hypnotic susceptibility, paranormal belief and reports of ‘crystal power’. British Psychological Society Centenary Annual Conference, Glasgow, 28-31 March 2001. (Abstrakt publikovaný v Proceedings of the British Psychological Society, 9(2), 186).

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet