Oheň je dobrý sluha. Našim dávnym predkom poskytoval teplo, svetlo, ochranu pred predátormi a možnosť tepelnej úpravy potravy. Najstaršie hodnoverné doklady o kontrolovanom používaní ohňa človekom siahajú minimálne jeden milión rokov do minulosti. Ich pôvodcom bol človek vzpriamený (Homo erectus).



Až donedávna sme boli presvedčení, že cieľavedomé využívanie ohňa je unikátna schopnosť človeka. Náš arogantný antropocentrizmus – zväčša plynúci zo starovekých dogiem o výnimočnom postavení človeka v rámci Stvorenia – nás často vedie k falošným záverom o vlastnej nadradenosti a k podceňovaniu ostatných výhonkov na Strome života.

Tých „unikátnych“ vlastností ľudského druhu zostáva čoraz menej. Najnovšie sme prišli o záľubu v „pyrománii“. Vyfúkli nám ju operené dinosaury od protinožcov.

Ohnivé dravce Austrálie

Vlastne sme na nič nové neprišli. Je pravdepodobné, že austrálski domorodí aborigéni vedeli o dravých vtákov roznášajúcich ohnivú skazu celých 40 tisíc rokov! Ale pekne poporiadku.

Tím austrálskych vedcov publikoval v uplynulých dňoch štúdiu, v ktorej zhrnul doklady o vtákoch rozširujúcich oheň vo forme početných pozorovaní od neaborigénskych svedkov a mnohých zmienok v domorodom folklóre.

Tri druhy dravcov, ľudovo príznačne známe pod spoločným menom „ohnivé dravce“ (z angl. firehawks) – haja tmavá, sokol pustovkovitý a haja hvízdavá – boli opakovane pozorované strážcami prírody v severnej Austrálii, ako uchopia horiace konáre a zhadzujú ich na okolitú vegetáciu.

Vtáčí “podpaľači” z Austrálie – zľava doprava haja tmavá (Milvus migrans), sokol pustovkovitý (Falco berigora) a haja hvízdavá (Haliastur sphenurus). Haja tmavá sa vyskytuje aj na území Slovenska.

Pre mnohé vtáky sú prírodné požiare vítanou hostinou. Hmyzožravé a dravé vtáky číhajú v bezprostrednej blízkosti plameňov na vyplašenú a unikajúcu korisť. Nikto ale nečakal, že by vtáky samotné mohli oheň úmyselne šíriť ďalej.



Podľa všetkého práve toto austrálske dravce robia – zakladaním nových ohnísk požiaru rozširujú plochu horiacej vegetácie, čím zvyšujú počet zvierat unikajúcich ohnivej skaze. Dokonca sa zdá, že toto správanie je hromadné a koordinované.

Predstavte si to – stovky dravých vtákov, ktoré hromadne spolupracujú na zakladaní požiarov s cieľom vyštvania koristi.

Žiaľ, zatiaľ neexistuje foto- či videodokumentácia fenoménu. Videozáznam zachytávajúci vtáky v "akcii" je však len otázkou času.

Je prakticky isté, že tento fenomén nie je žiadnou novinkou – dravé vtáky teda zrejme využívali oheň milióny rokov predtým, než s tým v štvrtohorách začali ľudia. Keďže z evolučného hľadiska možno vtáky považovať za podskupinu teropódnych dinosaurov, pokojne môžete povedať, že dinosaury vynašli oheň milióny rokov pred človekom bez toho, aby vás odtiahli odborníci v bielych plášťoch.

-

Zdroje:
Berna F, Goldberg P, Horwitz LK, Brink J, Holt S, Bamford M, Chazan M (2012) Microstratigraphic evidence of in situ fire site in the Acheulean strata of Wonderwerk Cave, Northern Cape province, South Africa. Proceedings of the National Academy of Sciences 109(20): E1215-E1220.
Bonta M, Gosford R, Eussen D, Ferguson N, Loveless E, Witwer M (2017) Intentional fire-spreading by raptors in Northern Australia. Journal of Ethnobiology 37(4): 700-718.

Obrázky: CSIRO, Lip Kee, Marc Dalmulder, Patrick_K59

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet