Je ťažké vybrať z množstva možností, ktoré sa nám dnes núkajú. Vieme však, že odpoveď závisí predovšetkým od relatívnej sily dvoch hráčov – gravitácie a sily, ktorá zrýchľuje rozpínanie vesmíru.

Víťaz – gravitácia

Preskúmajme budúcnosť, v ktorej by zvíťazila gravitácia. Rozpínanie by sa v istom momente zastavilo a zmenilo na zmršťovanie. Namiesto pozorovania galaxií vzďaľujúcich sa od nás, ktoré majú spektrá posunuté k červenému koncu, by sme videli približovanie spojené s modrým posunom. Teplota vesmíru by rástla a zrážky jednotlivých kozmických objektov by boli rutinnou záležitosťou. Celý vesmír by teda skončil v tzv. „Big Crunchi“ čo v podstate predstavuje Veľký tresk s opačným priebehom, resp. Veľký krach.



Otázka ale znie: Čo by sa dialo potom? Bol by Veľký krach niečím, čo rozpúta opätovný Veľký tresk, z ktorého znova a znova bude vznikať vesmír až donekonečna?

Práve táto kozmická „recyklácia“ nám umožňuje obísť predpoklad okamihu stvorenia, v ktorom sa začal čas – a na tejto myšlienke je niečo upokojujúce.

Nanešťastie, súčasné teórie naznačujú, že Big Crunch nikdy nenastane; vo vesmíre je jednoducho príliš málo hmoty (dokonca vrátane tmavej hmoty) na obrátenie expanzie. Gravitácia nie je dostatočne silná. Prítomnosť druhého hráča, kozmologickej konštanty, situáciu len zhoršuje a zdá sa, že vesmír bude navždy expandovať trvale rastúcou rýchlosťou.

Večná expanzia

Dlho po tom, čo Slnko vychladne, hviezdy budú ďalej svietiť, pričom vzdialenosti medzi kopami galaxií sa budú zväčšovať. Uvažuje sa, že gravitácia zostane dosť silná na to, aby pohromade udržala členy týchto kôp, avšak sila kozmologického odpudzovania bude mať za následok stále sa zväčšujúcu priepasť medzi nimi. Galaxie potemnejú, hviezdy postupne povybuchujú, zanechajúc po sebe chladnúce pozostatky. Okrem toho sa bude zvyšovať počet čiernych dier. S ubúdajúcou hmotou dostupnou na tvorbu hviezd dôjde najprv k postupnému a potom k zrýchľujúcemu sa zostupu do temnoty.

Po cca 10²⁰ rokoch, čo je desať miliárdkrát dlhšie než súčasný vek vesmíru, bude vesmírna scéna skutočne ponurá: mŕtve hviezdy, duchovia planét, obrovské čierne diery a roztrúsené fotóny spolu s elementárnymi časticami. Možno vesmír nebude úplne „mŕtvy“ ale kozmická hra sa bude blížiť k definitívnemu koncu.

Nič netrvá večne

Nie, dokonca ani čierne diery nemusia byť večné. Vákuum je v akejkoľvek časti priestoru vyplnené tzv. virtuálnymi časticami, ktoré majú takú krátku životnosť, že sa zvyčajne nemôžu premeniť na obyčajnú hmotu. Objavujú sa v pároch častica – antičastica, ktoré sú identické v každom ohľade až na to, že nesú opačný náboj. Páry navzájom rýchlo anihilujú.



Predpokladajme, že sa častica a jej antičastica objavia tesne nad horizontom udalostí čiernej diery. Pripomeňme, že horizont udalostí označuje oblasť, zvnútra ktorej niet úniku. Predtým, ako tento pár anihiluje, čo by sa normálne stalo, môže byť jeden člen páru vtiahnutý pod horizont udalostí, zatiaľ čo druhý je odvrhnutý opačným smerom. Pre zachovanie celkovej energie musí mať ten člen páru častica-antičastica, ktorý čierna diera pohltí, negatívnu energiu (vzhľadom na pozorovateľa mimo čiernej diery). Týmto procesom čierna diera stráca hmotu. Pozorovateľovi mimo nej by situácia pripadala, ako keby čierna diera emitovala časticu spod horizontu, takže v skutočnosti sa jej hmotnosť znížila o hodnotu zodpovedajúcu energii emitovanej častice. Polomer horizontu sa tiež zmenší a tento dej sa môže opakovať znovu a znovu. Ako čierna diera vyžaruje toto tzv. Hawkingovo žiarenie, stáva sa stále menšou, až sa nakoniec vyparí v poslednom výbuchu žiarenia.

„Veľké roztrhanie“

Rozdiel môže byť sotva badateľný. Veci sa môžu vyvíjať rýchlejšie, ale čoskoro zostanú len izolované kopy galaxií, ktoré doteraz vždy držala pohromade iba gravitácia. Tá je najsilnejšia, keď sú objekty blízko seba – na malých škálach - zatiaľ čo urýchľujúca sila rastie so zväčšujúcou sa vzdialenosťou. Časom však bude rastúca sila kozmologického odpudzovania dominovať na čoraz menších škálach. Najprv budú roztrhané kopy galaxií, o nejaký čas jednotlivé galaxie rozosielajúc hviezdy (alebo zvyšky, ktoré zostali) všetkými smermi. Môže nastať ešte väčšia dráma? Áno, „Big Rip“ alebo „Veľké roztrhanie“.

Keďže expanzia vesmíru pokračuje čoraz rýchlejšie, bude napokon roztrhaná aj látka tvoriaca samotné hviezdy či všetky planéty, ktoré prežili.. zostane len more atómov. Ani toto však nie je koniec. Atómy samotné sa môžu v dôsledku zrýchľujúcej sa expanzie priestoru rozpadnúť. Dokonca ani sily, ktoré držia pohromade atómové jadrá, nebudú schopné dlhšie odolávať odpudivej sile a vesmír sa premení na more žiarenia a častíc, stav podobný situácii tesne po Veľkom tresku, ale takmer nekonečne redší.

Znie to možno príliš katastroficky, no z iného pohľadu i geniálne. Fakt, že vesmír – zdanlivo taký dokonalý – raz skončí v absolútnom chaose, je záležitosť, ktorá určite nenechá nikoho chladným voči nádhere, ktorá nás obklopuje a ktorej sme súčasťou.



Do akej miery nás môže veda posunúť, je otázne. Jediné, čo nám zostáva, je spoliehať sa na silu intelektu, ktorá sa azda rozvinie do podoby, v ktorej by sme boli schopní získať odlišný, a možno nie taký zdrvujúci, pohľad na možný prichádzajúci koniec.

-

Obrázky:
wikipedia
dailymail.co.uk
http://the-mysterious-universe.blogspot.sk

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet