Aby sme skutočne pochopili stavbu ľudského tela v dospelosti, potrebujeme vedieť, ako sa telo vyvíja nielen pred narodením, ale aj po narodení. Zoberme si teda virtuálny skalpel a nazrime, čím sa telo novorodenca líši od tela dospelého človeka.

Lebka novorodenca

Najvýraznejším znakom lebky novorodenca je jej malá absolútna veľkosť. Relatívne rozsiahlejšia je však mozgová časť lebky - neurocranium. Príčinou je mozog, ktorý rastie veľmi intenzívne – už v 6 roku života dosahuje neurocranium 90 % svojej konečnej veľkosti. Vonkajší reliéf neurokránia je na novorodeneckej lebke pomerne hladký. Všetky drsnatiny a hrbolky, nachádzajúce sa prevažne na báze lebky, sa vytvárajú až v súvislosti s rozvojom krčného svalstva.



Zvláštnosťou lebky novorodenca sú väzivové blany – fontanely, ktoré spájajú kosti neurokránia. Sú z hľadiska rastu nesmierne dôležité, pretože sú tak pružné, že dokážu splniť nároky rýchlo sa zväčšujúceho mozgu. Ten rastie rýchlejšie ako kosti, ktoré ho kryjú.

Fontanely plnia dôležitú úlohu už počas pôrodu. Voľný typ spojenia lebečných kostí im umožňuje podsunúť sa pod seba pri priechode pôrodnými cestami, ktoré sú za normálnych okolností príliš úzke pre hlavu novorodenca.

Rast mozgu neovplyvňuje iba rast neurokránia, ale aj čeľustí. Tie sa pod vplyvom expanzie mozgu vysúvajú smerom dopredu.

Obr. 1. Tvárová časť – viscerocranium je znázornená ružovou farbou, mozgová časť – neurocranium je znázornená sivou farbou.

Tvárová časť lebky, viscerocranium, je naopak relatívne menšia. Jej kosti vytvárajú kapsuly okolo začiatkov tráviacej a dýchacej sústavy, ktorých štruktúry predstavujú akúsi funkčnú matrix, teda tkanivo stimulujúce rast (v tomto prípade) viscerokránia.



Princíp vplyvu funkčnej matrix možno dobre ilustrovať na príklade oka. Oko je uložené v očnici, ktorú tvoria kosti neurokránia aj viscerokránia. Zároveň predstavuje funkčnú matrix, pretože stimuluje okolité kosti k tomu, aby sa zväčšovali. U detí, ktorým oko chýba, sa napríklad musí používať očná protéza – bez stimulácie by sa totiž očnica správne nezväčšovala. Protéza sa musí navyše často meniť za väčšiu, aby sa stimul nezmenšoval. Mimochodom, hypotéza funkčnej matrix ostro kontrastuje s rozšíreným presvedčením, že rast je riadený prevažne geneticky.

Dôležitú funkčnú matrix tvárovej časti lebky predstavuje žuvací aparát, ktorý má významný vplyv na celkový vzhľad tváre. Rast čeľustí je totiž podmienený prerezávaním zubov (v tomto prípade predstavujú funkčnú matrix zuby) a biomechanickými silami pôsobiacimi v mieste úponov žuvacích svalov. Z tohto dôvodu je dolná čeľusť novorodenca, ktorý ešte neprijíma tuhú potravu, nízka, podobne ako u ľudí, ktorí stratili chrup.

V neposlednom rade je malá relatívna veľkosť viscerokránia zapríčinená aj nerozvinutými prínosovými dutinami, ktoré sú naznačené len ako výklenky.

V prípade neurokránia je funkčnou matrix mozog.

Obr. 2. Naľavo lebka dospelého človeka v porovnaní s lebkou novorodenca. Napravo pohľad na lebku novorodenca.

Obličky novorodenca

Obličky novorodenca sú na rozdiel od dospelého človeka jasne laločnaté. Počas embryonálneho vývinu sa totiž zakladajú ako viacero lalokov, ktoré ústia do jedného spoločného vývodu. Tieto laloky však počas vývinu zrastajú a po narodení sa povrch obličky postupne vyhladzuje.

Napriek tomu, že laločnatosť obličiek mizne medzi 2. - 4. rokom života, si obličky niektorých ľudí zachovávajú čiastočný laločnatý vzhľad po celý život. U niektorých zvierat, napríklad u tuleňov, delfínov, polárnych medveďov a turov, zostávajú obličky laločnaté po celý život.

Obr. 3. Obličky novorodenca.

Miecha novorodenca

Až do tretieho mesiaca vnútromaternicového vývinu je miecha rovnako dlhá ako chrbtica a vyplňuje miechový kanál v celej jeho dĺžke. Od tretieho mesiaca však chrbtica rastie rýchlejšie než miecha a jednotlivé segmenty miechy prestávajú zodpovedať svojím príslušným stavcom.



U novorodenca miecha končí v oblasti tretieho bedrového stavca, u dospelého sa jej koniec posúva o jeden až dva stavce vyššie. Nervy však odstupujú z miechy v nezmenenom poradí, a preto krčné miechové nervy odstupujú relatívne kolmo, zatiaľ čo smerom nadol sa ich sklon zvyšuje. To má za následok, že bedrové a krížové nervy vystupujú z miechového kanálu až po skončení samotnej miechy a vytvárajú zväzok, ktorý anatómovia príznačne nazvali cauda equina – konský chvost.

Tento zväzok využívajú pri svojej práci lekári, a to pri lumbálnej punkcii – napichnutí miechového kanálu v oblasti bedier za účelom odberu mozgovomiechového moku. Nehrozí zasiahnutie a následné poškodenie miechy, pretože v tejto oblasti sa nachádza už iba cauda equina.

Obr 4. Zmeny v polohe miechy počas vývinu.

Obr. 5. Naľavo miecha novorodenca pri pohľade zozadu. Napravo cauda equina.

Skraty krvného obehu plodu

U plodu sú vytvorené skraty, ktoré zabezpečujú, že prúdenie krvi je prispôsobené neprítomnosti dýchania pľúcami. Ide o špeciálne spojenia v podobe dvoch ciev a jedného otvoru, ktorými prúdiaca krv obchádza niektoré časti krvného obehu. Keďže výmena dýchacích plynov prebieha počas vnútromaternicového vývinu cez placentu, pľúca plodu sú kolabované a preteká nimi len minimum krvi.

Prvým skratom plodu je ductus venosus obchádzajúci pečeň. Je to vlastne cieva, ktorá spája pupočníkovú žilu s dolnou dutou žilou. Týmto spojom okysličená krv z väčšej časti obchádza pečeň a vteká do dolnej dutej žily. Pečeň je počas vývinu dôležitá, pretože v nej dochádza k tvorbe krviniek, avšak krv musí zostať nasýtená kyslíkom pre mozog a ďalšie orgány.



Druhým skratom plodu je oválny otvor foramen ovale, čo je skrat obchádzajúci pľúcny obeh. Nachádza sa na medzipredsieňovej prepážke, teda medzi ľavou a pravou predsieňou srdca. Tento spoj zabezpečuje, že väčšina okysličenej krvi neputuje do nefunkčných pľúc, ale dostáva sa k mozgu a orgánom.

Posledným, tretím skratom, je ductus arteriosus, čo je skrat obchádzajúci pľúcny obeh a oblúk aorty. Opäť ide vlastne o cievu, ktorá spája pľúcny kmeň so začiatkom zostupnej aorty.
Do srdca ústi horná dutá žila, ktorá privádza odkysličenú krv z hlavy, krku a horných končatín. Netečie ale do pľúc (keďže sú kolabované), ale cez ductus arterosus vteká do zostupnej aorty, až za odstupmi ciev pre mozog. To zabezpečuje, že odkysličená krv z pravej komory sa takmer vôbec nemieša s okysličenou krvou prichádzajúcou z pupočníkovej žily pre mozog.

Čo sa deje s ductus venosus, foramen ovale a ductus arteriosus po narodení? Všetky tri sa uzatvárajú. Ductus venosus a ductus arteriosus sa menia na väzivové pruhy, zatiaľ čo oválny otvor zanecháva na medzipredsieňovej prepážke oválnu jamu. U 20 - 25 % ľudí však nedôjde k úplnému uzatvoreniu oválneho otvoru a dochádza k miešaniu krvi z predsiení. Takýto skrat však nespôsobuje žiadne zdravotné problémy, teda pokiaľ nie je príliš veľký.

(podrobnejší opis krvného obehu plodu nájdete v dodatku)

Detská žľaza

Thymus, po slovensky detská žľaza, je žľaza funkčne patriaca k imunitnému systému. Je umiestnený za hrudnou kosťou pred žilami vstupujúcimi do srdca a u novorodenca váži asi 12 - 15 g. Počas vývinu sa zakladá v oblasti embryonálneho hltanu ako orgán vznikajúci z tzv. žiabrových vychlípok. Až neskôr zostupuje nadol k srdcu. Na ceste svojej migrácie môžu v krčnej oblasti pretrvávať zhluky tkanív, ktoré migráciu nedokončili.



Hlavnou funkciou žľazy je tvorba špecifického typu bielych krviniek – T-lymfocytov, ktoré tvoria až 90 % jeho hmotnosti. T-lymfocyty sú významnou súčasťou imunitnej pamäte. Dieťa ale žiadnu imunitnú pamäť nemá. Hoci je vybavené potrebnými imunitnými mechanizmami, nikdy sa nestretlo s antigénmi. Preto ako prvý imunitný orgán zahajuje svoju činnosť práve týmus, ktorý v detskom veku intenzívne produkuje T-lymfocyty, ktoré osídľujú ďalšie imunitné orgány. Z toho dôvodu je v detskom veku relatívne rozsiahly – siaha až na krk ku štítnej žľaze.

Vlastného tkaniva začína v týmuse ubúdať už po 3. roku života, výrazne tomu dochádza však až v puberte. Napriek tomu sú aj v senilnom veku patrné zvyšky žľazového tkaniva v tukovom väzive.

Obr: 6. Thymus a jeho vzťah k okolitým orgánom.

-

Dodatok: Krvný obeh plodu

Pri debatách s ľuďmi sa stretávam s názorom, že krv matky a dieťaťa sa počas tehotenstva miesi. Ak by to bola pravda, tak by na svete neexistoval človek s krvnou skupinou rozdielnou od svojej matky. Tak ako funguje krvný obeh plodu naozaj?

Kyslík, živiny, ale napríklad i niektoré lieky prestupujú stenou ciev matky do placentárnych ciev plodu. Z krvného riečiska placenty sa okysličená krv dostáva pupočníkovou žilou do tela plodu. Krv je nasýtená kyslíkom približne na 80 % a smeruje k pečeni.



Pečeň je počas vývinu dôležitý orgán, pretože v nej dochádza k tvorbe krviniek, avšak krv musí zostať nasýtená kyslíkom pre mozog a ďalšie orgány. Preto je u plodu vytvorený skrat, ductus venosus, ktorým okysličená krv obchádza pečeň a vteká priamo do dolnej dutej žily. Ductus venosus prijíma aj málo okysličenú krv z čreva, čím sa mierne znižuje saturácia kyslíkom. Navyše, dolná dutá žila dostáva odkysličenú krv z dolnej polovice tela plodu, čo ešte viac znižuje saturáciu kyslíka, približne na 67 %.

Z dolnej dutej žily smeruje krv do pravej predsiene srdca. Keďže však pľúca ešte nefungujú, táto krv putuje z pravej predsiene priamo do ľavej predsiene cez takzvaný oválny otvor, pričom obchádza pravú komoru. Oválny otvor sa nachádza priamo oproti vyústeniu dolnej dutej žily, na medzipredsieňovej prepážke, čím je prúd krvi nasmerovaný priamo do ľavej predsiene. Z ľavej predsiene táto krv prechádza do ľavej komory a z tej je vypudená do aorty.

K mozgu sa tak dostane krv saturovaná kyslíkom asi na 62 %, a to cievami odstupujúcimi z oblúka aorty. Do srdca ale ústi i horná dutá žila, ktorá privádza odkysličenú krv z hlavy, krku a horných končatín. Jej prúd nie je nasmerovaný cez oválny otvor, takže sa takmer s krvou z dolnej dutej žily nemiesi, a tým sa saturácia kyslíka v krvi pre mozog výrazne neznižuje. Krv z hornej dutej žily pokračuje do pravej predsiene, potom do pravej komory a do pľúcnicového kmeňa, ale väčšina nepokračuje do nefunkčných pľúc, ale preteká cez ductus arteriosus, skrat medzi pľúcnicovým kmeňom a aortou, priamo do zostupnej časti aorty. Tým táto odkysličená krv obchádza oblúk aorty, z ktorého vystupujú cievy pre mozog. Aortou sa krv nakoniec dostane až k párovým pupočníkovým tepnám, ktoré zásobujú kyslíkom hornú polovicu močového mechúra a odvádzajú krv naspäť do placenty, kde opäť dochádza k okysličeniu. Zaujímavé pritom je, že pupočníkové tepny nezanikajú úplne, ale časť zásobujúca močový mechúr pretrváva po celý život. Po narodení prekonáva krvný obeh novorodenca funkčnú prestavbu. Tá súvisí predovšetkým so zapojením pľúcneho krvného obehu a prerušením pupočníka. Funkčná prestavba zahŕňa uzatvorenie skratov a je v súvislosti s nimi aj popísaná.

-

Obr. 7. Krvný obeh plodu. Šípky označujú smer toku krvi. Červenou farbou je znázornená krv okysličená, modrou odkysličená a fialovou zmiešaná. 1 - cievy placenty, 2 - pupočníková žila (s okysličenou krvou), 3 - dolná dutá žila, 4 – pečeň, 5 - ductus venosus, 6 - dolná dutá žila, 7 - pravá komora, 8 - krv pretekajúca cez oválny otvor, 9 - pravá predsieň, 10 – pľúca, 11 - pľúcna žila, 12 - pľúcna tepna, 13 - horná dutá žila, 14 - ľavá predsieň, 15 - oblúk aorty, 16 - ductus arteriosus, 17 - pľúcnicový kmeň, 18 - ľavá komora, 19 - zostupná aorta, 20 - vrátnicová žila, 21 – črevo, 22 - pupočníkové tepny

-

Obr. 8. Krvný obeh po narodení. Šípky označujú smer toku krvi.
1 - oblý väz pečene (pozostatok po pupočníkovej žile), 2 - vrátnicová žila, 3 – pečeň, 4 - pečeňová žila, 5 - dolná dutá žila, 6 - uzatvorený oválny otvor, 7 - pravá predsieň, 8 - horná dutá žila, 9 – pľúca, 10 - pľúcna tepna, 11 - pľúcna žila, 12 - oblúk aorty, 13 – ligamentum arteriosum (pozostatok po ductusarteriosus), 14 - pľúcnicový kmeň, 15 - ľavá komora, 16 - zostupná aorta, 17 - horná mechúrová tepna, 18 - pupočníkový väz (pozostatok po pupočníkovej tepne)

Zdroje:
Čihák, R., 2001: Anatomie 1. 2. vyd., Praha, Grada.
Čihák, R., 2002: Anatomie 2. 2. vyd., Praha, Grada
Čihák, R., 2004: Anatomie 3. 2. vyd., Praha, Grada
Hudák, R., Kachlík D. a kolektív, 2013: MemorixAnatomie. 2. vyd., Praha, Triton.
Kapeller K., 2001: Embryológia človeka. 2. vyd., Martin, Osveta
Sadler T., W., 2010: Langmanova lékařská embryologie. Preklad 10. vyd., Praha, Grada
http://www.slovnik.memorix.cz/
http://en.shram.kiev.ua/health/anatomy/page_13.shtml
https://el.lf1.cuni.cz/bakls07

Pozri tiež

» Vývojom zabudnuté svaly: Aký je ich pôvod a koľkým z nás chýbajú?
» Prečo sa rodia ľudia bez tváre? Ohromný význam buniek neurálnej lišty
» Organizuje naše telo. A vedie ku kyklopom a rakovine
» Podivuhodné premeny cievnej sústavy človeka: Tepny nôh a panvy

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet