Fenomén spontánnej remisie definovali doktori Everson a Cole v roku 1960 ako čiastočné alebo úplné zmiznutie nádoru bez akejkoľvek terapie alebo s terapiou, ktorá bola nedostatočná na vykázanie výsledného efektu. Prvý relatívne dobre zdokumentovaný prípad pochádza z prelomu 13. a 14. storočia. Istý Peregrine Lazioli trpel kostným nádorom na nohe, ktorý bol tak rozmerný, že spôsobil až povrchové poškodenie a otvorenú ranu, ktorá sa následne infikovala. Jedinou možnosťou bola amputácia nohy. Lenže po určitej dobe od infekcie sa nádor začal zmenšovať až napokon úplne zmizol.



Podobné prípady sú zriedkavé, ale od začiatku 20. storočia, keď sa rakovina začala diagnostikovať presnejšie, sa každý rok vyskytne niekoľko. Vzhľadom na množstvo novodiagnostikovaných prípadov rakoviny ročne (10 000 000), sa výskyt spontánnych remisií odhaduje na 1:100 000 až 1:1 000 000 (ročne je to zhruba 100 až 200 prípadov; uvedené odhady však skresľuje skutočnosť, že keď k nim dochádza počas liečby, takýto ústup ochorenia automaticky pripisujeme liečbe, pozn. red.).

Spontánna remisia bola zdokumentovaná u mnohých typov nádorov, pozorujeme však výrazné rozdiely v tom, ako často k nej dochádza. Nebola zaznamenaná u žiadneho prípadu rakoviny prostaty, hrubého čreva alebo pľúc a minimálne množstvo prípadov sa podarilo zaznamenať u rakoviny pŕs, pričom tieto typy rakovín patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce. Naopak, najviac prípadov spontánnych remisií sa podarilo zdokumentovať u lymfómov a leukémií (rakovina bielych krviniek), neuroblastómov (detský nádor nervovej sústavy), retinoblastómov (špecifický nádor sietnice oka), melanómov (zhubná forma rakoviny kože) a nádorov obličiek.

Remisie majú svoje príčiny

Aj keď sa tieto prípady označujú ako spontánna remisia, nie je to úplne presný názov. Predmetnú remisiu niečo vyvolalo. Vyskytla sa príčina, no nie je jasné, aká. Výskumníci predložili viacero vedeckých hypotéz, prečo k spontánnym remisiám dochádza, pričom najväčšie množstvo prípadov je spájané s nejakou formou reaktivácie imunitného systému.



Toto si všimol aj istý Dr. Coley, chirurg z New Yorku, ktorý začal experimentovať s jednoduchou formou imunoterapie. Po analýze dostupných lekárskych publikácií a sérii experimentov vyvinul tzv. Coleyho toxín – kombináciu mŕtvych baktérií Streptococcus pyogenes a Serratia marcescens. Daný koktail opakovane vpichoval priamo do nádorov. Robil tak dostatočne dlhý čas, pričom sa snažil vyvolať systémovú aj lokálnu imunologickú reakciu – horúčku a zápal. Táto forma liečby prinášala určité úspechy, avšak variabilita imunitnej odpovede bola príliš veľká, takže metóda nebola spoľahlivá. S nástupom moderných a štandardizovaných postupov liečby rakoviny (rádioterapia, chemoterapia) sa tento liečebný postup prestal používať.

Podobný prístup sa ale uplatňuje aj v súčasnosti a poskytuje nádej napríklad pacientom trpiacim špecifickým typom mozgového nádoru zvaného glioblastóm. Tento typ nádoru je extrémne agresívny. Ľudia, ktorých postihne, prežívajú 6 - 15 mesiacov od diagnózy, pričom účinná liečba zatiaľ neexistuje. Avšak vedeckému týmu na Duke University v Severnej Karolíne sa podarilo zvrátiť rast tohto nádoru podobným spôsobom ako to robil Dr. Coley. Priamo do nádoru vpichli modifikovaný poliovírus (pôvodca detskej obrny) a takto dokázali vyvolať odpoveď imunitného systému, ktorý začal likvidovať nádorové bunky.

Dôležitá úloha imunitného systému

Vyššie uvedené naznačuje, že imunitný systém má dôležitú úlohu v prevencii a boji proti rakovine. Existuje dokonca hypotéza tzv. imunitného dozoru, podľa ktorej v ľudskom tele každý deň vznikajú rakovinové bunky, no náš imunitný systém ich dokáže rozpoznať a efektívne zabíjať.

Ako je teda možné, že rakovina existuje? Jedným z hlavných znakov rakoviny je, že dokáže uniknúť imunitnému dozoru. Aktivácia imunitnej odpovede je veľmi komplikovaný proces, ktorý je výsledkom vyváženia aktivačných a inhibičných signálov (obrázok). Rakovinové bunky vystavujú na svojom povrchu bielkoviny, ktoré majú zmenenú štruktúru, pretože gény, ktoré ich kódujú, sú zmutované, a teda imunitný systém ich rozozná ako cudzie – to predstavuje aktivačné signály. Avšak tie isté rakovinové bunky na svojom povrchu taktiež vystavujú inhibičné bielkoviny, ktoré spôsobia, že bunky imunitného systému upadnú do akéhosi „stand by“ alebo spiaceho módu.

Súhrnné znázornenie aktivačných a inhibičných interakcií medzi rakovinovou a imunitnou bunkou.

Nezamieňajte si imunoterapiu s preparátmi šarlatánov

V posledných rokoch sa teda vedci snažia identifikovať spôsoby, ako prebudiť „spiace“ bunky imunitného systému, aby začali zabíjať rakovinové bunky. Súhrnne sa tento prístup nazýva imunoterapia, pretože liečivá, ktoré sa podávajú pacientom, nepôsobia priamo na nádorové bunky, ale skôr na bunky imunitného systému – aktivujú ich. Jeden typ rakoviny, pri ktorom bola táto liečba schválená a prináša sľubné výsledky, je melanóm, u ktorého sú popísané prípady vyvolanej spontánnej remisie. To podporuje hypotézu o reaktivácii imunitného systému pri remisiách.



Extrémne dôležité je zdôrazniť, že imunoterapia nemá nič spoločné s proklamovaným posilnením imunitného systému pomocou rôznych suplementov bez potvrdeného účinku. Imunoterapia pôsobí špecificky len na určité percento imunitných buniek (lymfocyty/biele krvinky – odborne „TIL – tumor infiltrating lymphocytes“ – voľne preložené ako lymfocyty, ktoré sú v tesnom kontakte s nádorovými bunkami) a aktivuje ich. Tieto účinky sú experimentálne potvrdené či už na bunkových kultúrach, laboratórnych zvieratách alebo v klinických štúdiách. Naopak, účinky doplnkov výživy na posilnenie imunitného systému sa fyziologicky rovnajú účinku tabletky z cukru (placebu), pričom ak by aj uspeli, posilnenie imunitného systému by viedlo k zápalom, autoimunitným ochoreniam alebo alergiám. Viac k téme doplnkov výživy a posilňovania imunitného systému si môžete prečítať v samostatnom článku.

„Náhradné príčiny“ remisií

Z vyššie uvedeného vyplýva, že existujú prípady „zázračného“ vyliečenia sa z rakoviny. Príčiny týchto uzdravení nie sú zďaleka celkom objasnené, no pri niektorých prípadoch indície poukazujú na možnosť, že príčinou mohla byť aktivácia imunitného systému silnou infekciou. Žiaľ, ľudia si často chybne zamieňajú časovú následnosť s príčinnou súvislosťou, a tak môžu tvrdiť, že ich neobvyklé (zdanlivo „zázračné“) uzdravenie bolo spôsobené nejakým špeciálnym suplementom, čajíkom, zásahom vyššej moci a podobne, na čo sa pred remisiou obrátili.

Pozitívne myslenie a rakovina

Špecifickým prípadom je tvrdenie, že pozitívne myslenie môže vyliečiť rakovinu bez akejkoľvek medikácie. Toto presvedčenie pravdepodobne vzniklo z výskumov, ktoré zistili, že stres vplýva na imunitný systém. Meta-analýza štúdií zaoberajúcich sa vplyvom stresu na imunitný systém naozaj potvrdila, že chronický stres znižuje akcieschopnosť a funkčnosť imunitného systému, a teda podľa hypotézy imunitného dozoru spomenutej v predchádzajúcom texte, chronický stres by mohol byť rizikovým faktorom pri vzniku nádorových ochorení. Avšak výskumy nepreukázali súvislosť stresu a vzniku nádorových ochorení. Na druhej strane však experimenty na zvieratách a tiež klinické štúdie naznačili úlohu stresu v šírení rakoviny v tele, ak už je primárny nádor vytvorený (pozoruhodné je, že tento vplyv na samotnú dĺžku prežitia zrejme nie je výrazný - výskumy nezistili výraznejší vplyv psychologických faktorov na dĺžku prežitia u pacientov s rakovinou, pozn. red.)

Môže však pozitívne myslenie prostredníctvom nejakej psychologickej intervencie skutočne ovplyvniť imunitný systém? Objavilo sa niekoľko štúdií, ktoré skúmali vplyv psychologických intervencií špecializovaných na redukciu stresu a tvrdili, že túto skutočnosť zistili. Podľa veľkého prehľadu štúdií na tému vplyvu tzv. pozitívnej psychológie na rakovinu od Jamesa C. Coynea a Howarda Tennena sú však tieto výskumy nekvalitné a ich zistenia nepresvedčivé - zistili prinajlepšom odozvu niektorých parametrov imunitnej odpovede. Coyne a Tennen pripomínajú, že celkový obraz vedeckej literatúry, zhodnotený meta-štúdiou aj systematickým prehľadom výskumov, vplyv „pozitívnej“ psychológie na imunitný systém nepotvrdili. To súhlasí so zisteniami, že psychoterapia u pacientov s rakovinou nevedie k dlhšiemu prežívaniu (napr. tu alebo tu).



Dôležité je tiež uvedomiť si, že stres predstavuje adaptačnú reakciu na zmenu podmienok, takže ho zďaleka nevyvolávajú len psychologické faktory. Vlastne samotný koncept psychologického stresu zostáva ťažko definovateľný. Už nepredstavuje boj o prežitie ako v praveku. Výskumníci ho definujú ako akékoľvek okolnosti, ktoré väčšina ľudí vníma ako stresujúce, či už krátkodobé (rozprávanie na verejnosti), alebo aj dlhodobé (strata blízkej osoby alebo vysoké pracovné tempo). Psychologický stres pôsobí na imunitný systém fyziologicky hneď dvoma cestami. Stresové signály sa z mozgu prenášajú nervovými vláknami do primárnych (kostná dreň, týmus) alebo sekundárnych (slezina, lymfatický systém) imunitných orgánov, a tak ovplyvňujú imunitné bunky. Je tu tiež hormonálny systém. Ten vylučuje hormóny ako adrenalín alebo kortizol, ktoré tiež vplývajú na imunitný systém.

Môžeme teda pozitívnym myslením zvrátiť priebeh ochorenia tak, ako to tvrdia niektoré pochybné zdroje? Stručná odpoveď znie NIE. Nezávisle na tom, či postihnutá osoba myslí alebo nemyslí pozitívne, pokiaľ rakovina nebude liečená, choroba bude postupovať. Výskumy len naznačujú, že chronický stres urýchľuje rast primárneho nádoru a zvyšuje pravdepodobnosť tvorby metastáz. Navyše, je tu aj dopad stresu na správanie - stres môže viesť k osvojeniu si nezdravých návykov ako je fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu alebo prejedanie sa, ktoré v konečnom dôsledku môžu znižovať účinnosť terapie.

-

Autor sa venuje výskumu rakoviny na Yale University.

-

Ďalšie použité a odporúčané zdroje:
Jessy T. Immunity over inability: The spontaneous regression of cancer. J Nat Sci Biol Med. 2011 Jan-Jun; 2(1): 43–49.
Cole WH. Efforts to Explain Spontaneous Regression of Cancer. Journal of Surgical Oncology 17:201-209 (1981)
Hobohm U. Fever therapy revisited. British Journal of Cancer. 92:421-425 (2005)
Salman T. Spontaneous tumor regression. Journal of Oncological Science 2:1-4 (2016)
Segerstrom SC & Miller GE. Psychological Stress and the Human Immune System: A Meta-Analysis Study of 30 Years of Inquiry. Psychol Bull. 130(4): 601–630. (2004)
Moreno-Smith M et al., Impact of stress on cancer metastasis Future Oncol. 6(12): 1863–1881. (2010)
Khalil DN et al. The future of cancer treatment: immunomodulation, CARs and combination immunotherapy. Nat Rev Clin Oncol. 13(6):394 (2016)
Seton-Rogers S. Immunotherapy: Powerful combinations. Nat Rev Cancer.16(12):757 (2016)

https://en.wikipedia.org/wiki/Spontaneous_remission
http://www.chicagotribune.com/lifestyles/health/breastcancer/ct-cancer-remission-met--20140914-story.html
https://www.mesotheliomahelp.org/2016/05/polio-virus-treatment-success-in-brain-cancer-trial-70373/
https://www.mdanderson.org/publications/focused-on-health/december-2014/how-stress-affects-cancer-risk.html
http://www.apa.org/research/action/immune.aspx
https://www.cancer.gov/about-cancer/coping/feelings/stress-fact-sheet

Perexový obrázok: používateľ wikimédie Destroyer of furries

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet