Faktom je, že nešlo o obyčajný „z prstu vycucaný hoax“. Skutočne bola publikovaná štúdia, ktorá popisovala význam ACE2-receptorov na povrchu buniek pre vstup vírusu SARS-CoV-2. Keďže ide o receptory, na ktoré spomínanými liekmi priamo vplývame, objavili sa názory, že by nevysadenie liečby mohlo zhoršovať priebeh ochorenia COVID-19.
Pomerne veľká časť európskej populácie užíva tieto lieky, vzniká teda otázka: mali by sme ich radšej vysadiť?
O ktoré lieky na vysoký krvný tlak ide?
Existuje široká paleta liekov na vysoký krvný tlak. Medzi najčastejšie predpisované patria lieky zo skupiny ACE inhibítorov a AT1 inhibítorov (niekedy nazývané aj sartany). Ich liečebný účinok je veľmi elegantný. Naviažu sa na tzv. ACE-receptory buniek, čím zablokujú biochemické reakcie regulujúce krvný tlak v tepnách. To vedie k poklesu krvného tlaku. (1) Zároveň zlepšujú prognózu pacientov so srdcovým zlyhávaním a patria medzi lieky prvej voľby v jeho liečbe. (2, 3)
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií sa na Slovensku za rok 2018 vydalo takmer 7,5 milióna balení ACE inhibítorov, pričom kardiovaskulárne lieky všeobecne zaujali prvenstvo medzi liekmi vydanými na recept a hradenými z verejného zdravotníctva. (4) Tieto čísla zodpovedajú epidemiologickým údajom o prevalencii kardiovaskulárnych ochorení. Podľa tlačovej správy Národného centra zdravotníckych informácií pribudne na Slovensku ročne približne 30 000 novo diagnostikovaných pacientov s vysokým krvným tlakom. (5) A to ešte nespomíname ostatné kardiovaskulárne ochorenia, ako sú srdcové zlyhávanie, ischemická choroba srdca a podobne.
COVID-19 a ACE2 receptory
V štúdii publikovanej v odbornom časopise Nature Reviews Cardiology autori popísali význam receptoru ACE2 pre vstup vírusu SARS-CoV-2 do bunky. (Aby sa mohol replikovať, vírus musí preniknúť do bunky, v tzv. medzibunkovom priestore sa totiž nedokáže množiť.) Receptory ACE2 sa nachádzajú na povrchu buniek v pľúcach a v srdci. Autori píšu, že ACE2 receptory sa nachádzajú vo zvýšenej miere na povrchu bunkách u pacientov, ktorí užívajú lieky zo skupiny ACE-inhibítorov a AT1 inhibítory. Keďže pacienti so známym srdcovým zlyhávaním zvládajú priebeh ochorenia COVID-19 horšie, autori uvažujú, že podávanie spomínaných liekov predstavuje rizikový faktor pre pacientov s COVID-19. (6)
Keď si uvedomíme, koľko pacientov dané lieky užíva, človek sa až zľakne, keď si prečíta tieto slová autorov. Na druhej strane, autori nepíšu nijaké konkrétne závery. Naopak, spomínajú, že presné mechanizmy poškodenia tkanív nie sú známe a iba upozorňujú, že je potrebné dbať na zvýšenú pozornosť pri liečbe pacientov s ochorením srdca.
Tieto závery boli nekriticky prevzaté niektorými diskutérmi na internete, dokonca aj niektorými lekármi propagujúcimi zdravý životný štýl na youtube a začali sa objavovať názory, že je potrebné predmetné lieky vysadiť. Veď pre istotu...
Aby toho nebolo málo, spomínali sa aj iné lieky, ktorých užívanie zvyšuje množstvo ACE2 receptorov na povrchu bunkách – ibuprofén alebo glitazóny (lieky na cukrovku). (7)
Oficiálne stanoviská a riziká dezinformácie
Lekárske spoločnosti po celom svete upozorňujú, že informácie o potenciálnom vplyve liekov používaných na liečbu krvného tlaku a iných kardiovaskulárnych ochorení, na priebeh ochorenia COVID-19 sú špekulácie bez klinických a vedeckých dôkazov.
Deutsche Hochdruckliga (nemecká odborná skupina pre hypertenziu) poukazuje na protektívny efekt liekov ovplyvňujúcich ACE receptory pri ťažkom ochorení pľúc a neodporúča vysadenie liečby len na základe nepodložených úvah. (8) Rovnaké odporúčania uvádza aj Európska spoločnosť pre hypertenziu (ESH). Súčasné dáta o údajnej škodlivosti sú opakovane označované ako nedostatočné. (9)
Poviete si, ok, aj keď je to iba neoverená hypotéza skúmaná na potkanoch, prečo pre istotu nevysadiť ACE inhibítory a AT1 inhibítory?
Pre istotu...
Práve v tom tkvie nebezpečenstvo šírenia dezinformácie o nebezpečnosti liekov na krvný tlak. Ich hromadné vysadenie by viedlo k množstvu kardiálne dekompenzovaných pacientov, ktorí by predstavovali obrovskú záťaž pre zdravotnícky systém. Zrazu by sa v nemocnici objavilo niekoľkonásobne viac pacientov s akútnym srdcovým zlyhaním, s akútnym infarktom myokardu, s vysokými krvnými tlakmi a s komplikáciami, ktoré sú s nimi spojené. V čase obmedzenej dostupnosti štandardnej zdravotnej starostlivosti by to malo fatálne následky pre množstvo kardiovaskulárnych pacientov.
Záver
Odborné spoločnosti neodporúčajú vysadenie kardiovaskulárnych liekov s cieľom zlepšiť prognózu pacientov COVID-19, ani ako prevenciu pred nakazením sa. Naopak, pri ich vysadení hrozí zhoršenie kardiovaskulárneho stavu pacientov a nadmerné zaťaženie zdravotníckeho systému v čase pandémie, čo by prakticky naisto viedlo k zbytočným úmrtiam.
Doterajšie poznatky o COVID-19 a ACE2 receptoroch sa ďalej skúmajú a už teraz sa hovorí o liečbe v podobne protilátok proti ACE2, ktoré by zabraňovali vstup vírusu do buniek.
-
Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.
Zdroje:
1. Heran BS, Wong MMY, Heran IK, Wright JM. Blood pressure lowering efficacy of angiotensin converting enzyme (ACE) inhibitors for primary hypertension. Cochrane Database of Systematic Reviews 2008, Issue 4. Art. No.: CD003823. DOI: 10.1002/14651858.CD003823.pub2.
2. Fu M, Zhou J, Sun A, Zhang S, Zhang C, Zou Y, Ge J. Efficacy of ACE inhibitors in chronic heart failure with preserved ejection fraction--a meta analysis of 7 prospective clinical studies. Int J Cardiol. 2012 Feb 23;155(1):33-8. doi: 10.1016/j.ijcard.2011.01.081. Epub 2011 Apr 11.
3. Angiotensin Converting Enzyme Inhibitors in Cardiovascular Disease (Expert Consensus Document on) https://www.escardio.org/Guidelines/Clinical-Practice-Guidelines/Angiotensin-Converting-Enzyme-Inhibitors-in-Cardiovascular-Disease-Expert-Conse
4. Spotreba humánnych liekov v SR. Národné centrum zdravotníckych informácií. http://www.nczisk.sk/Statisticke_vystupy/Tematicke_statisticke_vystupy/TOP-50-liekov/Pages/Spotreba-humannych-liekov-v-slovenskej-republike.aspx
5. Tlačová správa NCZISK z dňa 16.5. 2018. http://www.nczisk.sk/Documents/aktuality/tlacove_spravy/2018/TS_HP_16052018.pdf
6. Zheng, Y., Ma, Y., Zhang, J. et al. COVID-19 and the cardiovascular system. Nat Rev Cardiol (2020). https://doi.org/10.1038/s41569-020-0360-5
7. Are patients with hypertension and diabetes mellitus at increased risk for COVID-19 infection? Published OnlineMarch 11, 2020 https://doi.org/10.1016/S2213-2600(20)30116-8
8. COVID-19: Zweifel am erhöhten Risiko für einen komplizierten Verlauf durch Antihypertensiva. 16. März 2020. https://www.aerzteblatt.de/nachrichten/111070/COVID-19-Zweifel-am-erhoehten-Risiko-fuer-einen-komplizierten-Verlauf-durch-Antihypertensiva
9. Vaduganathan M, Vardeny O, Michel T, McMurray J J, Pfeffer M A, Solomon S. Renin–Angiotensin–Aldosterone System Inhibitors in Patients with Covid-19. NEJM. March 30, 2020
DOI: 10.1056/NEJMsr2005760
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok