Nekonečný vesmír

„Len dve veci sú nekonečné. Vesmír a ľudská hlúposť. Pri tej prvej si však nie som celkom istý,“ vyhlásil svojho času geniálny Albert Einstein. Ľudskou hlúposťou sa zaoberať nebudeme, posvietime si na vesmír. Je naozaj nekonečný? Čo by sa stalo, ak by ste zázračnou rýchlosťou prešli naprieč celým známym vesmírom a pokračovali ďalej – narazili by ste na koniec priestoru, vrátili by ste sa na počiatočné miesto, alebo by ste putovali donekonečna? Pozorovania vedcov sú v súlade s kozmom, ktorý sa rozprestiera do nekonečných vzdialeností, a aj s takým, ktorý je konečný.



Uvažujme o nekonečnom priestore. Z pohľadu pozemšťana je všetko vzdialené za tzv. kozmických horizontom – hranicou pozorovateľného vesmíru od nás celkom izolované. Príčinou je, že nič nemôže za normálnych okolností prekonať rýchlosť svetla, ani informácia, taktiež prenášaná časticami. Vek nášho vesmíru je 13,7 miliardy rokov, ale v rozpínajúcom sa vesmíre sa objekt, ktorý vyžiari slnečné žiarenie, aj po tomto vyžiarení naďalej vzďaľuje. Preto sú najvzdialenejšie pozorovateľné objekty od Zeme vzdialené viac ako 13,7 miliardy svetelných rokov. Ich celková vzdialenosť môže predstavovať až ohromných 41 miliárd svetelných rokov. Priemer nášho kozmického horizontu je tak 82 miliárd svetelných rokov. Obvykle sa tento kozmický horizont považuje za ohraničenie nášho vesmíru. Čo je za ním?

Za kozmickým horizontom

Mnohí kozmológovia usudzujú, že Veľký tresk vytvoril nielen nekonečný priestor, ale zároveň nekonečné množstvo hmoty. Ak obmedzíme pojem vesmír na náš kozmický horizont, môžeme to, čo sa nachádza za ním, označiť za nekonečné množstvo vesmírov s veľkosťou nášho kozmického horizontu. Vyplýva z toho jedna veľmi zásadná dedukcia. Počet častíc, ktoré tvoria hmotu nášho vesmíru, je síce mimoriadne vysoký, ale konečný. Existuje totiž limit v počte častíc na jednotku plochy. Ak sa prekročí, vznikne čierna diera. Konečné množstvo častíc má vždy len konečné množstvo možných kombinácií. Zopakujte presné usporiadanie častíc, aké mňa, vás alebo kohokoľvek iného tvorí v tejto chvíli niekde inde, a dostanete viac ako dokonalého dvojníka. Dosiahnete existenciu dvoch celkom totožných bytostí. Každé rozhodnutie, ktoré ste kedy vykonali, sa rovná nejakej konkrétnej zmene v usporiadaní častíc: ak ste povedali áno, častice vo vašom mozgu, perách a hlasivkách tak urobili cez jeden vzorec aktivity, ak ste povedali nie, vykonali to iným vzorcom činnosti.

Navštívte svojich dvojníkov

Touto možno trochu ťažkopádnou argumentáciou smerujeme k znepokojivému záveru: v nekonečnom množstve vesmírov sa akékoľvek usporiadanie konečného množstva častíc vyskytne znova. „Ak je počet možných usporiadaní častíc, ktoré sú nám známe, duplikovaný v inom vesmírnom fliačku, ako je ten náš – v ďalšom kozmickom horizonte – tento fliačik bude vyzerať a mať vo všetkých smeroch rovnaké vlastnosti ako ten náš,“ píše profesor Brian Greene, známy teoretický fyzik. „To znamená, že ak je vesmír nekonečný, nie ste v ňom osamote v akejkoľvek reakcii, akú práve zažívate, ohľadom tohto pohľadu na realitu. Vo vesmíre je mnoho perfektných kópií vás, ktoré cítia presne to isté, čo vy. A nemožno odlíšiť, ktorá z nich je skutočne vami. Všetky tieto verzie sú fyzicky a tak aj duševne identické.“

Akékoľvek usporiadanie konečného množstva častíc sa teda vyskytne znova. A nie raz, ani stokrát. Nekonečnekrát. Stámilióny alternatívnych histórií vesmíru, stámilióny alternatívnych histórii, v ktorých dinosaury nikdy nevymreli a ľudia nikdy nevznikli. Stámilióny vašich dvojníkov, mojich dvojníkov... dvojníkov každého, všetkého. Niekedy trochu iných, inokedy celkom identických. Inými slovami, môžeme pokojne vyhlásiť, že veľmi dobre vieme, kto žije v paralelných vesmíroch nekonečného supervesmíru. Každý. Akákoľvek možná bytosť. Pretože do nekonečna sa zmestí úplne, úplne všetko.



„Väčšina z nás nečaká, že svety sa budú opakovať. Väčšina z nás neočakáva, že by stretla verzie seba, svojich priateľov, svojich rodín. Ale keby sme dokázali cestovať dostatočne ďaleko, práve toto všetko by sme postretli,“ píše profesor Brian Greene, známy teoretický fyzik. A ďalej upozorňuje, že v priemere by sme našli identickú kópiu nášho vesmíru v jednom z 10¹⁰¹²² paralelných vesmírov nekonečného priestoru.

-

Obrázky: Andrew Colvin

Príspevok je úryvkom z článku „Paralelné vesmíry“, ktorý vyšiel v r. 2011 v magazíne GoldMan, december-január, str. 98-102.

Zdroj:
Greene, B.: The Hidden Reality: Parallel Universes and the Deep Laws of the Cosmos. Knopf, 2011.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet