Za tých niekoľko mesiacov sa situácia zmenila a máme viacero hlásení ochorenia COVID-19 u detí. UNICEF síce pripúšťa, že deti nie sú tvárou prebiehajúcej pandémie, napriek tomu sú ňou postihnuté, a to bez ohľadu na vek. Riziko pre deti nevyplýva len z medicínskych dôsledkov, ale aj zo spoločensko-ekonomických. Na stránkach UNICEF sa doslova píše: „Ide o medzinárodnú krízu a pre niektoré deti budú dôsledky celoživotné.“ (1)

Pozrime sa najprv na zdravotné dopady infekcie COVID-19 u detí. Súčasné epidemiologické údaje ukazujú, že v prevažnej väčšine prípadov prebieha ochorenie bezpríznakovo alebo iba s miernymi symptómami. K závažnému priebehu dochádza vzácne.


Odkedy vypukla pandémia, nazbieralo sa nespočetné množstvo štúdií, kazuistík a nových poznatkov o COVID-19 – kvôli (z časových dôvodov) zníženým nárokom na publikovanie v odborných časopisoch je kvalita výskumných prác občas kolísavá. Vedomosti o klinickom priebehu, komplikáciách či terapii infekcie u detí sú stále malé.

Ako sa učia medici už na prvej prednáške z pediatrie: dieťa nie je „malý dospelý“ a nemôžeme u neho automaticky aplikovať poznatky z medicíny dospelých.

Deti sa líšia rýchlosťou srdcovej frekvencie, rozdelením vody v tele a metabolickými procesmi. Niektoré lieky, ako napríklad známa kyselina acetylsalicylová (aspirín), ktorú podáme dospelým bez väčších obáv, je u detí do istého veku kontraindikovaná z dôvodu rizika vážneho poškodenia pečene a mozgu pri odlišnej metabolizácii lieku – stav nazývame Reyov syndróm. A takýchto drobných detailov nájdeme mnoho.

Podľa údajov z Číny, odkiaľ pochádzajú práce s veľkými počtami pacientov, predstavovali deti pod 10 rokov iba približne 1 % nakazených (2, 3). Väčšie analýzy z Talianska a USA ukazujú podobné výsledky – osoby s vekom do 18 rokov predstavujú asi 1-2 % nakazených. (4, 5) U Nemcov predstavujú deti do 10 rokov asi 2,6 %, vo veku 10 až 19 rokov 4,9 %. (6)
Úmrtia sú ešte vzácnejšie – napr. v Nemecku boli zo všetkých úmrtí na COVID-19 „iba“ tri prípady u detí.

V súčasnosti stále nemáme štandardizovanú liečbu COVID-19 u detí. Zaujímavosťou je, že deti nakazených rodičov ochorejú zriedkavejšie. (7)

Prečo sa líši počet nakazených dospelých a detí?

To je otázka, nad ktorou si hneď na začiatku pandémie lámalo hlavu viacero zdravotníkov. V princípe existujú dve hypotézy. Podľa prvej sú vlastnosti ACE2-receptorov na povrchu buniek v dýchacích cestách závislé od veku. Spomínané receptory zohrávajú dôležitú úlohu pri vstupe vírusu SARS-CoV-2 do buniek, a tým pádom pri rozvoji infekcie.


Druhá hypotéza spomína rozdielnosti imunitného systému u detí a dospelých. B-lymfocyty sú frakcia bielych krviniek, ktoré sú schopné produkovať protilátky – nielen proti vírusu SARS-CoV-2, ale proti širokému spektru infekčných ochorení. Je to jedna z možností imunity, ako chrániť naše telo pred infekciou. Práve u detí sa nachádza viac B-lymfocytov, ktoré (na rozdiel od dospelých) produkujú aj protilátky inej kvality.

Vírus SARS-CoV-2 nie je prvý vírus, ktorý reaguje odlišne u dospelých a u detí. Napríklad známy RSV (respiračný syncyciálny vírus) predstavuje pre deti veľké nebezpečenstvo z dôvodu možného rozvoja tzv. obštrukčnej bronchiolitídy, ktorá často znamená hospitalizáciu na JISke a riziko smrti dieťaťa. U dospelých RSV nevyvolá zväčša žiadne závažné ochorenie.

Súčasné štúdie ukazujú, že tzv. vírusová nálož, čo je diskutovaný faktor odlišného klinického priebehu COVID-19 u dospelých, sa u detí nelíši. Príčinu teda zrejme hľadať v našich telách a ich funkciách. (8)

Nemedicínske aspekty

Prečo bije UNICEF na poplach? Ako je spomenuté vyššie, problém pandémie nie je čisto medicínsky. Viacero ľudí zo spoločensko-ekonomických dôvodov zápasí s vážnymi existenčnými problémami, psychológovia hlásia zvýšený počet depresívnych stavov. Podľa UNICEF reálne hrozí, že kvôli pandémii sa do konca roka 2020 zvýši počet detí žijúcich v chudobe až o 117 miliónov. (9)

188 krajín hlási uzavretie škôl, čo sa dotýka viac ako 1,6 miliardy detí a mladistvých. Potenciálne teda hrozí aj nedostatočné vzdelanie mladej generácie. Väčšina krajín síce zaviedla výučbu na diaľku, ale stále zostáva veľa rozvojových krajín, kde situácia nie je ružová. Preťažené zdravotnícke systémy môžu viesť aj k nedostatku vakcín u detí. Už v roku 2019 nebolo očkovaných takmer 14 miliónov detí. Keď si uvedomíme, že vakcíny ročne zachránia 2-3 milióny životov, predpokladaný nárast z kapacitných dôvodov neočkovaných detí by mohol mať nepríjemné následky.

Suma sumárum: Áno, je pravda, že väčšina prípadov COVID-19 prebehne len s miernymi príznakmi. Je pravda, že deti nie sú rizikovou skupinou. Súčasná pandémia však skrýva množstvo možných rizík a môže mať ďalekosiahle následky na kvalitu života aj u tzv. nerizikových skupín. Netreba sa báť, ale majme rešpekt.

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

Zdroje:

1. https://data.unicef.org/topic/covid-19-and-children/
2. Wu Z, et al.: Characteristics of and Impor-tant Lessons From the Coronavirus Disease 2019 (COVID-19) Outbreak in China. JAMA 2020; 323 (13): 1239–42. doi: 10.1001/ja ma.2020.2648
3. Novel Coronavirus Pneumonia Emergency Response Epidemiology T: [The epidemio-logical characteristics of an outbreak of 2019 novel coronavirus diseases (CO-VID-19) in China]. Zhonghua Liu Xing Bing Xue Za Zhi 2020, 41: 145–51. doi: 10.3760/cma.j.issn.0254–6450.2020. 02.003
4. Livingston E, at al.: Coronavirus Disease 2019 (COVID-19) in Italy. JAMA 2020; 323 (14): 1335. doi: 10.1001/jama.2020.4344
5. Bielke S, et al.: Coronavirus Disease 2019 in Children – United States, February 12–April 2, 2020. MMWR 2020; 69 (14): 422–6.
6. Robert Koch-Institut: Täglicher Lagebericht des RKI zur Coronavirus-Krankheit-2019 (COVID-19) [COVID-19-Dashboard], Stand: 08. Juli 2020. https://www.rki.de/DE/Content/InfAZ/N/Neuartiges_Coronavirus/Situa-tionsberichte/2020-07-08-de.pdf?__blob=publicationFile (last accessed on 8 July 2020).
7. Debatin KM, et al.: Prevalence of COVID-19 in children in Baden-Württemberg – Prelimi-nary study report. https://www.klinikum.uni-heidelberg.de/fileadmin/pressestelle/Kinderstudie/Prevalence_of_COVID-19_in_Ba-Wu__.pdf (last accessed on 9 July 2020)
8. Zylka-Menhorn V. Grunert D. Kinder reagieren auf Viren anders als Erwachsene. Deutsches Ärzteblatt. Jg. 117. Heft 29-30: 1233-1238.
9. https://data.unicef.org/resources/children-in-monetary-poor-households-and-covid-19/

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet