Ohohohoho. A je to tu. Ďalší z pološialených vedcov sa chystá kydať na film len preto, že
dinosaury na plátne budú mať oproti skutočnosti o pätnásť percent viac zakrivené zuby, o štyri centimetre dlhšie papule a nesprávny odtieň škvrny nad pravou nozdrou. Ako sa režiséri filmu, v ktorom ľudia naklonujú milióny rokov staré príšery, len opovažujú do sveta vypúšťať takéto vedecké nepresnosti!?
O realizmus ani o vedeckú presnosť mi však vôbec nejde. Pointa leží úplne inde.
Umelci majú pri tvorbe svojich diel plné právo na ignorovanie vedeckých poznatkov aj reality. Samozrejme, všetko má svoju mieru – pri anatomickej kresbe očakávame väčšiu mieru realizmu, než pri dadaistickom diele. A hoci som hrdý dinosaurí zanietenec, nerealistické dinosaurie umenie mi vôbec nevadí:
-
Toto je jeden z mojich najobľúbenejších kúskov "dinosaurieho umenia". Nežartujem.
-
Čo je na tomto obrázku (autor: SameerPrehistorica, deviantart) tak strašne nerealistické? Dinosaury na obrázku: tyranosaura a stegosaura od seba delí 83 miliónov rokov. To je dlhší časový úsek než ten, ktorý delí tyranosaura od človeka – 65 miliónov rokov. Obrázok nižšie je teda oveľa realistickejší. Vážne.
-
Ruku na srdce – Jurský park nie je práve film, ktorý by si niekto pustil kvôli realistickému zobrazeniu života dinosaurov. Jurský park sa nikdy na nič také ani nehral. Napriek tomu keď Colin Trevorrow oznámil, že sa v ďalšom pokračovaní nebude vyskytovať žiadne dinosaurie perie, som sa cítil frustrovane.
Počkať, počkať, počkať. Perie? Dinosaury a perie? Čo má perie spoločné s dinosaurami? Odpoveď môžete paradoxne nájsť v dialógu z Jurského parku:
„Vážne! Dinosaury majú skutočne viac spoločného s vtákmi, než s dnešnými plazmi. Pozrite sa na túto kosť, otáča sa dozadu ako u vtákov. A pozrite sa celú kostru, je dutá ako u vtákov. A tiež slovo raptor znamená dravý vták.“
Jurský park bol v mainstreamových médiách priekopníkom myšlienky o podobnosti dinosaurov a vtákov. V časoch, keď prvý film prichádzal do kín, boli dinosaury často vnímané ako pomalé, hlúpe a ťažkopádne plazy. Film však išiel proti zažitým predstavám a dinosaury „povtáčil“ – dinosaury na plátne boli aktívne, svižné a inteligentné tvory. Toto posolstvo sa nesie celým filmom – záber na skupinu letiacich pelikánov v poslednej scéne prvého filmu tam nie je len tak pre srandu králikov. Na tom, že si dnes priemerný človek pod slovom dinosaurus predstaví tvora, ktorý pripomína skôr šupinatého vtáka, než pomalú, prerastenú jaštericu, má Jurský park nemalú zásluhu.
Dokonca aj mnohé nevedecké fantázie, ktoré film obsahoval, boli odvodené od vtákov. Niektoré z nich boli doslova prorockými – v roku 2001, kedy sa o prítomnosti peria u Velociraptora ešte len špekulovalo, mali Velociraptory v Jurskom parku 3 na hlavách akési brčkovité perá.
Od Jurského parku 3 však uplynulo trinásť rokov a za tento čas došlo ohľadom dinosaurov k prekvapivému objavu – dinosaury nevymreli. Sú tu aj dnes poletujúc všade okolo nás. Hranica medzi dinosaurami a vtákmi sa rozmazala tak, že už sa nehovorí o príbuzenstve vtákov a dinosaurov – dinosaury sú vtákmi. A tým sa oblúkom vraciame k periu. To pokrývalo značnú časť tela u veľkého množstva dravých dinosaurov, vrátane ikonického velociraptora. Najnovšie nálezy dokonca naznačujú, že väčšina dinosaurov mala telá čiastočne pokryté akýmisi chĺpkami a štetinami. Tak ako pred prvým Jurským parkom, mainstreamový pohľad na dinosaury je opäť zastaralý.
-
Vedecky presná rekonštrukcia dinosaura Kulindadromeus zabaikalicus. Smrteľne vážne (autor: Tom Parker).
Keď bolo po rokoch oznámené ďalšie pokračovanie Jurského parku, série ktorá sa stala známou búraním zastaralých predstáv o dinosauroch, dinomaniaci šaleli. Tvorcom nič nebránilo meniť výzor dinosaurov podľa ľubovôle – výzor dinosaurov sa medzi jednotlivými časťami menil bežne. Navyše, ako bolo v prvom filme vysvetlené, mnohé sekvencie DNA dinosaurov chýbali a tak boli doplnené žabou DNA – prítomnosť peria u dinosaurov mohla byť ľahko vysvetlená dokonalejším klonovaním. Napriek tomu neuvidíme žiadne perie, ešte aj brká na hlavách velociraptorov zmizli. Film nebude zažité predstavy búrať, ale ich upevňovať. Pretože: „Nechceme narušovať klasický a vžitý obraz dinosaurov.“
-
Klasický obraz dinosaurov z 19. storočia. Tvorcovia Jurského sveta sa rovno mohli inšpirovať najklasickejšou a najviac vžitou predstavou o dinosauroch.
Sklamanie mnohých dinomaniakov bolo samozrejme sprevádzané nadšením rôznych laikov, z ktorých niektorí argumentovali tvrdeniami, ktorých stupidita bola v skutku dychberúca. Len v krátkosti:
Ľudia by sa smiali na milučko vyzerajúcich huňatých dinosauroch.
Opýtaj sa tých, ktorým sa po stretnutí s huňatým mackom zmenila farba nohavíc do príjemného odtieňa kaki, prečo sa nesmiali.
Ľudia by sa smiali na niečom, čo vyzerá ako prerastená morka.
Prečo je potom lev – teda prerastená mačka, považovaný za kráľa zvierat? Navyše, hneď v prvých minútach Jurského parku sa vyskytuje táto scéna:
„Nevyzerá nijako hrôzostrašne. Je to len... prerastená morka.“
„Morka...? No dobre. Skús si predstaviť seba v dobe kriedy. Zazrel si túto morku, keď si vstúpil na čistinu. Pohybuje sa ako vták. Pri chôdzi kýva hlavou nahor a nadol. Ty stojíš, ani sa nehneš, pretože si myslíš, že vidí len to čo sa pohybuje, ako Tyranosaurus. Dúfaš, že unikneš jeho pozornosti, lenže Velociraptor ťa vidí. Dívaš sa naňho. On sa díva na teba. A potom to príde. Nie spredu, ale z bokov - zaútočia na teba dva raptory, o ktorých si ani nevedel. Pretože Velociraptory lovia vo svorkách, ich akcie sú presne koordinované a vždy ich je dosť. Ten prvý po tebe sekne pätnásť centimetrov dlhým pazúrom, ostrým ako britva. Nejde ti po krčnej tepne ako napríklad lev. Proste po tebe sekne. Takto. Najpravdepodobnejšie ťa zasiahne do brucha a z teba vypadnú vnútornosti. Bohužiaľ, ešte žiješ, keď ťa začne žrať. Dúfam, že k nemu už cítiš viac rešpektu.“
Ľudia by sa smiali opereným dinosaurom, perie je smiešne.
Aha. Takže štáty, ktoré ako svoj symbol vybrali orla, napriek tomu že má perie, kvôli jeho ladným dlhým nohám a krásnym modrým očiam? A prečo sú potom smiešne, operené vrany symbolom zla a smrti?
Velociraptory v Jurskom parku boli strašidelné napriek tomu (a možno práve vďaka tomu), že vydávali vysoké a škrekľavé zvuky a pohybovali sa ako vtáky. Ale perie je už z nejakého záhadného dôvodu priveľa. Povedzme však, že autori filmu by skutočne nemali dostatok kreativity a fantázie na vytvorenie strašidelného opereného dinosaura alebo nechcú príliš meniť dinosaury alebo sa boja negatívnej reakcie publika. Prečo by sa však na obrazovke aspoň na chvíľu nemohol mihnúť niektorý z krpatých operených dinosaurov, napríklad Anchiornis alebo Microraptor? Lebo medveď. Séria, ktorá roky propagovala fakt, že dinosaury sú viac vtákmi než plazmi, si jednoducho nemôže dovoliť na filmovom plátne ukázať ani jedného opereného dinosaura.
-
Microraptor gui známy aj ako štvorkrídly dinosaurus. Je to oficiálne: Zatiaľ čo ste nedávali pozor, dinosaury sa stihli úplne zblázniť (autor: Andrea Cau).
Netvrdím, že neprítomnosť peria u dinosaurov automaticky robí z ďalšieho pokračovania Jurského parku najhorší film v histórii ľudstva. V každom prípade však film premeškal fantastickú príležitosť: jedným šmahom mohol priniesť niečo nové, neokukané a originálne a zároveň predstaviť verejnosti dinosaury v úplne inom svetle, tak ako to kedysi urobil prvý Jurský park. Namiesto toho je filmom, ktorý v očiach verejnosti upevní zastaralý obraz o dinosauroch, čím sa zároveň vyprdol na jedno z hlavných posolstiev predošlých troch častí. Úloha pomaly a postupne predstavovať dinosaury v novom svetle tak pripadne na vedcov, popularizátorov vedy, dokumentaristov a dinosaurích nadšencov. A ktovie, možnože sa niektorým z nich podarí do hláv ľudí nenápadne prepašovať aspoň zopár obrázkov „nových“ dinosaurov vďaka tomu, že ofrflú Jurský svet...
-
Nejde len o perie. Pri zobrazovaní dinosaurov Jurský svet zámerne zmasakroval prakticky všetko, čo dalo. V pozícii poradcu mu pritom bol k dispozícii paleontológ Jack Horner.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok