V priebehu posledných dekád lekári a výskumníci hľadali svätý grál pomerov makroživín vedúci k strate telesného tuku. Počas tohto hľadania sa stala predmetom detailného štúdia aj takzvaná ketogénna diéta, pretože je to zaujímavý nástroj, ktorý umožňuje „hacknúť“ jeden aspekt našej fyziológie.

Je tento hack niečo, čo prináša ďalšie výhody týkajúce sa straty hmotnosti?



Pozrieme sa, čo hovorí výskum a povieme si o praktickom využití ketogénnych diét.

Skôr, ako začneme, budem úprimný o mojom osobnom stanovisku. Otvorene uvediem svoj osobný názor, aby ste mohli posúdiť moju mieru zaujatosti a mohli brať môj článok do príslušnej miery s rezervou.

Nemám nič proti ketogénnej diéte.

Považujem ju za nástroj, ktorý možno v niektorých kontextoch použiť úspešne a v iných neúspešne.

A teraz veda.

Čo je ketogénna diéta?

Úplná, hlboká, detailná diskusia, čo presne je ketogénna diéta, je mimo možnosti tohto článku. No základné porozumenie je nevyhnutné a pre tých z vás, pre ktorých je tento koncept nový, dovoľte mi aspoň veľmi stručne.

Ketóza je stav metabolizmu, ktorý nastáva, keď telo prijíma tak málo sacharidov, že sa musí spoliehať takmer výhradne na oxidáciu [odbúravanie] mastných kyselín a metabolizmus ketolátok na to, aby produkovalo ATP [zdroj energie].



Vo svojom tele máte tkanivá, ktoré dokážu vcelku dobre využívať ako sacharidy tak tuky (napríklad svaly)*. Taktiež máte tkanivá, ktoré dokážu výborne využívať glukózu, ale nevedia dobre fungovať na metabolizme mastných kyselín (napríklad mozog). Toto je jedna z príčin, prečo je regulovanie hladiny glukózy v krvi tak dôležité (tých príčin je viacero, ale neodbočujme od témy).

Keď si nedopĺňate glukózu stravou (zdrojmi, ako sú sacharidy v jedle) a vášmu telu začnú dochádzať jej zásoby (napríklad glykogén vo svaloch a pečeni), váš organizmus si musí nájsť iný spôsob, ako poháňať tkanivá, ako je mozog. To dosiahne uvoľnovaním takzvaných ketolátok pre náš mozog a iné tkanivá, ktoré nevyužívajú tuk ako zdroj energie.

Ketogénna diéta nám umožňuje prežiť bez príjmu jedla na dlhý čas. Ak sa na ketózu pozrieme z biochemického a fyziologického hľadiska, dalo by sa argumentovať, že stav ketózy je vlastne mechanizmom či stratégiou prežitia. Myslím, že je v skutku vhodné naň nazerať ako na adaptáciu na prežitie, a to vyvoláva niektoré zaujímavé otázky. To však neznamená, že nevyhnutne ide o zlú vec.

Navyše, a k téme tohto článku, ketogénna diéta nám umožňuje žiť dlhú dobu s prakticky nulovým príjmom sacharidov. Vďaka tomu môžeme žiť s hladinou inzulínu, ktorá je oveľa nižšia, než je normálne.

CICO vs hormóny

Skutočná pointa ketogénnej diéty závisí od konkrétnej hypotézy o príčine obezity a hlavnom hnacom mechanizme ukladania tuku.

V súčasnosti existujú dva populárne názorové prúdy, ktoré sa považujú za priamo konfliktné. Prvý je model kalórie dnu, kalórie von (calories-in-calories-out, CICO). Druhý je hormónový model (známy aj ako sacharidovo-inuzulínový model).

Teória regulácie tukovej hmoty CICO je založená na prvom zákone termodynamiky a nakladá s telom ako s bombovým kalorimetrom. V podstate tvrdí, že telesná hmotnosť, a teda aj telesný tuk, predstavujú rovnicu „to, čo zjete“ verzus „to, čo spálite“.

Hormónová teória regulácie tukovej hmoty (známa aj ako sacharidovo-inzulínová teória obezity) tvrdí, že určujúcim faktorom tukovej hmoty nie sú kalórie, ale vaše hormóny.



Zhrňme si obe tieto teórie jednou vetou:

CICO: Kalória je kalória, nezáleží akého typu, pretože všetky sú ekvivalentné.

Hormónová teória: Hromadenie tuku je dôsledkom konzumácie sacharidov, čo vedie k zvýšenej hladine inzulínu, kvôli čomu sa metabolizmus dostáva do módu ukladania tuku a nie jeho oxidácie.

Testovanie hypotéz

Oba tieto modely vedú k testovateľným predpovediam, čo je charakteristická známka vedy.

Myslím, že najvhodnejšie je požičať si slová od niekoho oveľa múdrejšieho a oveľa skúsenejšieho v tejto problematike, dr. Kevina Halla: „Logickým dôsledkom sacharidovo-inzulínového modelu je zníženie podielu sacharidov v strave oproti tuku, bez zmeny podielu bielkovín alebo celkového kalorického príjmu, čím sa zníži vylučovanie inzulínu, zvýši sa mobilizácia tuku z adipózneho [tukového] tkaniva a zvýši oxidácia voľne cirkulujúcich mastných kyselín. Predpokladá sa teda, že zmenené metabolické a endokrinné podmienky utíšia stav vnútorného bunkového vyhladovania, čoho dôsledkom je znížený pocit hladu, zvýšená strata telesného tuku a zvýšený energetický výdaj tela. Naproti tomu konvenčnejší model tvrdí, že kalória je kalóriou, čo znamená, že izokalorické [kalorickou hodnou si zodpovedajúce] zámeny v zastúpení sacharidov a tuku v strave výrazne neovplyvnia energetický výdaj alebo telesný tuk.“

V podstate, ak má hormónová teória pravdu, redukcia sacharidov a navýšenie tuku poskytne väčšiu výhodu pre stratu tuku; ak má pravdu model CICO, potom v tom nebude rozdiel.

A dalo by sa povedať, že hormónový model je základom ketogénnej diéty.

Dáta

Hoci má výskum ketogénnych diét vskutku bohatú históriu (budeme o tom hovoriť nižšie), len nedávno sa začali objavovať dostatočne kontrolované štúdie nato, aby poskytli dostatok „tvrdých dát“ na zodpovedanie tejto otázky.



Najnovšie, ktoré skúmali úlohu ketogénnych diét, sú dve štúdie vykonané dr. Kevinom Hallom 1, 2.

Začnime s prvou štúdiou.

Výskum 1.
Išlo v podstate o krížový výskum, v ktorom ľudia prijímali buď reštriktívnu sacharidovú diétu alebo reštriktívnu tukovú diétu v priebehu 6 dní po 5 dňoch po východzej (baseline) diéty.

Autori zistili, že zníženie príjmu sacharidov viedlo k zvýšenej oxidácii mastných kyselín a zníženiu oxidácie sacharidov. No zníženie príjmu tuku viedlo ku čiastočne výraznejšej strate telesného tuku oproti skupine, ktorá obmedzovala prísun sacharidov.

Najdôležitejšie zistenie tejto štúdie bolo, že zvýšenie oxidácie mastných kyselín (jedna z nameraných hodnôt, ktorá sa považuje za prínos ketogénnych diét) nevyhnutne neznamená výraznejší úbytok telesného tuku, ale v skutočnosti to môže byť presne naopak.

Výskum 2
Táto štúdia predstavuje jeden z najlepšie kontrolovaných, navrhnutých a najlepšie prevedených výskumov týkajúcich sa stravovania, ktoré boli doposiaľ vykonané.



Metabolické jednotky [oddelenia špecializované na problémy metabolizmu], kalorimetria (na meranie bazálneho metabolizmu), DEXA [meranie hustoty kostí], dvojnásobne značenie vody, použitie viacerých miest a viacerých výskumníkov, dobre urobená štatistika... toto je Cadillac medzi výskumami stravovania.

V skratke, „Sedemnásť mužov s nadváhou alebo obezitou bolo prijatých na metabolické jednotky, kde konzumovali na sacharidy bohatú východziu (baseline) diétu (BD) počas 4 týždňov, nasledovali 4 týždne izokalorickej KD [ketogénnej diéty], ktorá mala rovnaké zastúpenie proteínov.“

V tomto výskume účastníci schudli približne 0,8 kg (z toho 0,5 kg spadalo na telesný tuk) v priebehu 15 dní vysokosacharidovej východzej diéty. Ketogénna diéta viedla k rapídnemu zníženiu hmotnosti o 1,6 kg, ku ktorému došlo kvôli úbytku vody, keďže v priebehu 15 dní na ketogénnej diéte došlo k strate len 0,2 kg tuku.

Takže počas tejto štúdie účastníci stratili približne pol kila tuku v priebehu 15 dní na strave bohatšej na sacharidy, kým ketogénna diéta viedla ani nie k štvrťkilovému úbytku tuku. Toto všetko sa odohralo napriek nižším hladinám inzulínu a vyšším hladinám ketolátok počas trvania ketogénnej fázy. To tiež naznačuje, že ketogénna diéta v tomto časovom horizonte neposkytuje metabolickú výhodu pre chudnutie.

Praktické využitie

Ketogénna diéta je nástroj

Zopakujem moje stanovisko z úvodu článku. Nemám nič proti ketogénnej diéte. Je to nástroj, ktorý možno úspešne použiť v niektorých kontextoch. Nemá zmysel neznášať nutričný nástroj.

Možno ju použiť vhodne alebo nevhodne. Ak ste lekár, poznajte rámec a okolnosti, v ktorých by ste mali a nemali tento nástroj používať.

Ketogénna diéta môže viesť k úbytku telesného tuku

Budem celkom objektívny. Existuje veľa štúdií, ktoré ukazujú, že ketogénne diétu vedú k úbytku hmotnosti.

Ale zopakujem, ÁNO, môžete schudnúť na ketogénnej diéte. Ale o to tu nejde.

Ketogénna diéta neposkytuje užitočnú metabolickú výhodu

Ako sme uviedli vyššie, ketogénna diéta môže viesť k strate telesného tuku. Skutočná otázka je, či poskytuje veľkú alebo aspoň užitočnú výhodu oproti iných úpravám straty, ktorých cieľom je úbytok hmotnosti.

Na základe dostupných dát som presvedčený, že odpoveď je nie.

Ketogénna diéta ako lekárska terapia

Z dostupných prameňov vyplýva, že ketogénna diéta bola pôvodne používaná ako terapeutická metóda na inak ťažko kontrolovateľné záchvaty u pediatrických pacientov. Metabolizmus mozgu je odlišný od metabolizmu iných orgánov a zdá sa, že v prípade mnohých neurologických problémov ketónový metabolizmus v mozgu poskytuje terapeutickú výhodu.

Navyše, niektoré pilotné štúdie naznačujú pozitívne účinky ketogénnej diéty u pacientov s mozgovými nádormi (konkrétne typom glioblastoma multiforme).

Tieto štúdie je potrebné interpretovať v rámci potrebného kontextu, pretože rakovina je genotypovo, fenotypovo a metalobicky rôznorodý typ ochorenia. A existujú dáta, ktoré ukazujú, že niektoré typy nádorov na ketónovom metabolizme prežijú a dokonca prosperujú (1, 2, 3). Je však potrebné ešte vykonať veľa laboratórnych a klinických výskumov, než lekári začnú predpisovať ketogénne diéty ľuďom s rakovinou.

Záver

Ketogénna diéta predstavuje nutričný nástroj, ktorý možno použiť na dosiahnutie kalorického deficitu u ľudí, ktorým takýto stravovací rozpis vyhovuje a dokážu sa ho držať.

Podľa všetkého nemá žiadne zázračné charakteristiky, ale pre stratu tuku ju možno efektívne použiť v konkrétnych kontextoch, pokiaľ je jej výsledkom vyššia miera dodržiavania životosprávy.

Považujte ju za nástroj a používajte v správnych situáciách!

-

*Potrebujeme prestať používať frázy typu „Mozog/srdce uprednostňuje ketolátky pred glukózou alebo mastnými kyselinami.“ Vaše bunky nič neuprednostňujú. Bunkový metabolizmus je podmienený chémiou, zasadený do biologického prostredia (z čoho vyplýva celá biochémia). Chémia nič neuprednostňuje, napreduje „dopredu“ na základe špecifických podmienok a istých vlastností (pamätajte, z fyziky vyplýva chémia, z chémie biológia a z biológie fyziológia).

Brad Dieter, PhD, Washingtonská štátna univerzita & Univerzita v Idahu
Brad získal doktorát z fyziológie a venuje sa výskumu v oblasti bunkových mechanizmov vplyvu stravy a cvičenia na chronické ochorenia ako obezita, cukrovka a ochorenia srdca.

Prevzaté s povolením autora
zdroj: http://sciencedrivennutrition.com/the-ketogenic-diet/

Poznámka redakcie: Áno, sú ľudia, ktorí najlepšie schudli pri mimoriadne nízkosacharidových diétach. A dokonca existujú aj niektoré výskumy, ktoré naznačujú, že sú takéto diéty účinnejšie, ako tie s vyšším zastúpením sacharidov. Pointou je, že takéto výskumy nekontrolovali zastúpenie bielkovín.

Napríklad Soenen s kolegami testoval štyri diéty s odlišným obsahom bielkovín a sacharidov, ale rovnakým energickým obsahom. Výskum trval rok, pričom nízkosacharidová skupina v priebehu prvých troch mesiacov prijímala len 5 % kalórií zo sacharidov, počas zvyšných deviatich to bolo 25 %. Autori výsledky komentovali v práci nasledovne: „Výskum nevyvrátiteľne ukázal, že napriek úspechom so všetkými štyrmi diétami, je faktorom podporujúcim vyšší úspech relatívne vyššie zastúpenie bielkovín, a nie relatívne nižšie zastúpenie sacharidov.“

Špeciálne poďakovanie redakcie: Petra Lörincziová

Pozri tiež

» Takto nás klamú: Démonizovanie sacharidov, pšenice a cukru
» Steven Novella: Nezdravá posadnutosť zdravou stravou
» Glykemický index potravín nie je kľúčom k úspešnému chudnutiu. Črevná mikroflóra áno
» Skutočne sa oplatí stravovať „sugarfree“? Pravda o cukre
» Raw: Mýty a fakty o surovej verzus varenej strave
» Vyraďte diéty, ktoré vyraďujú celé skupiny potravín
» Prerušované hladovanie: Účinnejšia cesta k chudnutiu a zdraviu?

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet