Skepticizmus* má zlú reputáciu. Skeptikov často považujú za nevrlých ľudí, ktorí automaticky neveria nikomu a ničomu. Ale ako forenzný vedec vám môžem potvrdiť, že skepticizmus je veľmi cenný prístup v bežných situáciách – predovšetkým vo svete, v ktorom sú ľudia neustále bombardovaní informáciami.



Každý deň narážame na údajné „zázračné lieky“ alebo „zázračné diéty“. Konšpiračné teórie a „mestské legendy“ prekvitajú. Dozvedáme sa, že superpotraviny dokážu zmeniť náš život. Uisťujú nás, že prístroje v našej domácnosti sú dokonale bezpečné. Tieto tvrdenia sprevádza niečo, čo sa tvári ako „dôkaz“. Ale ako často kriticky zhodnotíme tieto dôkazy?

Som vyštudovaný forenzný patológ a vyučujem tento predmet na Juhoafrickej univerzite. Niektoré z vecí, ktoré sa naši študenti naučia, možno využiť aj nato, aby ste si poradili, keď budete čeliť fantastickým tvrdeniam, ktoré vyskakujú z regálov lekární, facebookových stránok alebo z predajní potravín.

Ako myslia forenzní vedci

Keď väčšina vedcov narazí na tvrdenie, ktoré znie príliš dobre, aby mohlo byť pravdivé, odvetia: „To je pekné – poďme to potvrdiť!“ [k čomu v praxi dochádza, hoci skutočne vedeckejšie by bolo povedať: „Poďme to otestovať!“, pozn. red.] Lenže forenzní vedci odvetia: „To je pekné – poďme to vyvrátiť!“ Takto sme naučení uvažovať.



Súčasťou našej práce je pýtanie sa mnohých otázok a zohľadňovanie všetkých dostupných dát. Dvaja slávni skeptici, ktorí vo svojej práci využívali myslenie na spôsob forenzného vedca, Michael Shermer a Carl Sagan, zostavili zoznam základných otázok, ktoré pomôžu odhaliť vierohodnosť ľubovoľného fantastického tvrdenia. Sagan bol svetovo známy profesor astronómie a riaditeľ Laboratória planetárnych štúdií na Cornellovej univerzite. Bol taktiež konzultant a poradca NASA. Shermer je vedecký publicista, historik vedy a vydavateľ magazínu Skeptic.

Aký vierohodný je zdroj tvrdenia?

Ako často zdroj predkladá podobné tvrdenia?

Boli tvrdenia overené iným zdrojom?

Zapadá tvrdenie do toho, čo vieme o fungovaní sveta?

Pokúsil sa niekto tvrdenie vyvrátiť, alebo sa hľadali len dôkazy, ktoré ho podporujú?

Súhlasí prevažná väčšina dôkazov s predloženými závermi, alebo z nich vyplýva iný záver?

Využíva predkladateľ tvrdenia uznávané pravidlá triezveho uvažovania a zaužívane nástroje výskumu, alebo sa ich zriekol v prospech iných, ktoré vedú k želanému záveru?

Poskytuje predkladateľ tvrdenia vysvetlenie pozorovaných fenoménov alebo len odmieta vysvetlenie, ktoré už existuje?

Ak predkladateľ tvrdenia uprednostňuje nové vysvetlenie, dokáže toto vysvetlenie uspokojivo vysvetliť rovnaký počet fenoménov, ako to pôvodné?

Vedú u predkladateľa tvrdenie k záverom osobné presvedčenia a osobná zaujatosť, alebo je to naopak?

Skepticizmus v akcii

Tento typ otázok som zažil, keď som sa zúčastnil súdneho procesu v Británii. Muž zrazil autom ženu. Vyvinula sa jej hlbokožilová trombóza – krvná zrazenina – v nohách, ktorá sa následne presúvala až skončila v pľúcach, pričom spôsobila pľúcnu embóliu. Žena umrela.



Na vypočúvaní sa šoféra pýtali, prečo si myslí, že ženu zrazil. Vysvetlil, že ho oslepilo slnečné svetlo a nevidel ju. Zúčastnení forenzní vedci jeho slová dôsledne overili. Potvrdili, že slnko v danom čase roka svieti oslepujúco na danej križovatke, a to konkrétne o 16:00 – čo bol čas, keď došlo k nehode. Všetky otázky, ktoré zozbierali Sagan a Shermer, boli použité a podarilo sa zozbierať obrovské množstvo dát.

Policajný sudca napokon nariadil, aby sa neďaleko križovatky umiestnil veľký bilbord, ktorý by o 16:00 vodičom tienil.

K šoférovým tvrdeniam sa pristupovalo skepticky a boli dôsledne preverené. A riešenie bolo navrhnuté tak, aby zabránilo podobnej nehode v budúcnosti. Toto je jedna z najhodnotnejších stránok forenzného, skeptického uvažovania. Pokiaľ dôsledne analyzujete tvrdenia a konfrontujete ich s dostupnými dôkazmi, máte možnosť informovaného rozhodovania, ktoré šetrí čas, peniaze – a dokonca životy – v budúcnosti. Toto je prístup, ktorý spoločnosť potrebuje.

Posilnenie ľudí

Tento spôsob uvažovania možno použiť v mnohých situáciách. V mnohých rozvojových krajinách horáky Primus spôsobujú stovky úmrtí a množstvo zranení, a to takmer každú zimu. Predstavte si, keby krajiny, ktorých sa to týka, použili tu popísaný forenzný, skeptický prístup. Dokázali by oveľa lepšie zhodnotiť, ktoré horáky sú bezpečné a ktoré nie, a vyžadovali by nápravu u výrobcov. Neboli by odkázané nato, aby sa spoliehali na tvrdenia výrobcov a predajcov.

Forenzné myslenie a zdravý skepticizmus môžu pomôcť nám všetkým, aby sme kráčali životom oveľa pozornejšie – a bezpečnejšie.

-



Poznámka redakcie:
*myslí sa vedecký skepticizmus. Kým filozofický skepticizmus spochybňuje schopnosť získať akékoľvek poznanie týkajúce sa povahy sveta, vedecký skepticizmus stavia na kritickom myslení a princípoch vedeckého výskumu, na základe ktorých hodnotí rôzne testovateľné tvrdenia – najčastejšie také, ktoré sa týkajú pseudovedy alebo údajných paranormálnych javov.

Príspevok pôvodne vyšiel na portáli The Conversation

Pozri tiež

» Filozof: Nie, nemáš nárok na svoj názor
» Ako škodí viera v iracionálne nezmysly? Filozofi a vedci odpovedajú
» Psychológ: Prečo nás internet nerobí múdrejšími – a ako s tým bojovať

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet