Veru, o alkohole sa dá básniť možno rovnako vášnivo a oddane ako o láske. Nech sú však Geišbergove slová akokoľvek krásne, vzťah k alkoholu v podobe chronického alkoholizmu telu škodí. O účinkoch na pečeň vedia už pomaly aj malé deti. Aké nástrahy číhajú pri užívaní alkoholu na srdce?

Dovolenkové srdce

Náhly príjem veľkého množstva alkoholu môže vyvolať nepravidelnú činnosť srdca aj u úplne zdravých ľudí. Keďže sa pozoroval hlavne po prehýrenej noci, stav dostal meno holiday heart syndrome (1).



Búšenie srdca, teda subjektívny nepravidelný pocit srdcovej činnosti, je väčšinou iba dočasným prejavom účinku alkoholu. Ak však arytmia trvá niekoľko hodín až dní, môže viesť k srdcovému zlyhaniu (2). V takom prípade sa pristupuje aj elektrickej kardioverzii, teda elektrickému výboju pomocou elektródy, čím sa pokúsime „zresetovať“ srdcovú aktivitu a obnoviť normálny rytmus.

Najčastejšie sa objavuje typ arytmie, ktorý nazývame fibrilácia predsiení, keď sa srdcové predsiene sťahujú nekoordinovane, chaoticky. V súčasnosti hovoríme už o epidémii fibrilácie predsiení. Ide o najčastejšiu klinicky významnú arytmiu, ktorá významne prispieva k počtu hospitalizácií a celkovej chorobnosti. Vyskytuje sa skôr u ľudí vo vyššom veku a hoci prevažná väčšina nevzniká ako dôsledok holiday heart syndrómu, chronický alkoholizmus sa považuje za rizikový faktor jej vzniku. (3)

Fibrilácia predsiení predstavuje riziko rozvoja krvnej zrazeniny v srdci, ktorá sa hýbe chaoticky, a môže byť vyplavená do tela, kde uzavrie tepnu na periférii. Ak sa uzavrie tepna v mozgu, prejaví sa to ako cievna mozgová príhoda – ľudovo porážka – ak uzavrie napr. tepnu na dolnej končatine, vzniká akútna ischémia s hroziacou nekrózou a potrebou amputácie.



Vôbec nejde o raritné komplikácie. Napríklad v USA je fibrilácia predsiení príčinou viac ako 15 % cievnych mozgových príhod a viac ako 36 % príhod u osôb nad 80 rokov. (4) Prevažná väčšina pacientov s touto arytmiou preto musí doživotne užívať lieky na riedenie krvi. Riziko vzniku krvnej zrazeniny vzniká už po 48 hodinách trvania arytmie.

Silný akoholik, slabé srdce

Chronický alkoholizmus pôsobí na srdce toxicky a môže viesť k srdcovému zlyhaniu. Pacienti so zlyhaným srdcom v dôsledku pitia alkoholu typicky majú zväčšené srdce s enormne rozšírenými dutinami. Choroba sa volá dilatačná kardiomyopatia a predstavuje najčastejšiu príčinu transplantácií srdca. Na obranu pacientov zaradených do zoznamu čakateľov na srdce je potrebné povedať, že dilatačná kardiomyopatia má aj iné príčiny, preto nie každý z nich je alkoholik.

Súvis alkoholu a srdcového zlyhania je známy už dlho. V 19. storočí sa napríklad v Nemecku používal pojem „srdce mníchovského pivára“ – v tej dobe bola spotreba piva v Mníchova vyššia než v ostatných mestách.

Uvádza sa, že riziková hranica pre rozvoj kardiomyopatie je príjem 80 gramov alkoholu denne v priebehu 5 rokov. (5) Na porovnanie, fľaša vína s obsahom 12,5 % alkoholu obsahuje 10 gramov alkoholu na 100 mililitrov. (6) V našich končinách teda vôbec nie je problém túto hranicu dosiahnuť a skúsenosti kardiológov, ktorí vidia mladých pacientov v dezolátnom stave s opuchnutými nohami a dušnosťou pri minimálnej námahe, hovoria za seba.

Francúzsky paradox

Určite si poviete, no dobre, ale veď sa vraví, že denný príjem malej dávky alkoholu prospieva. Ako to teda je v skutočnosti? Je to iba mýtus?

Vysoký príjem nasýtených tukov si spájame so srdcovocievnymi ochoreniami. Staršie štúdie tvrdia, že Francúzi, hoci majú vysoký príjem tukov, majú nižšiu chorobnosť na srdcovocievne ochorenia v porovnaní s inými krajinami Európy. Epidemiologické štúdie naznačujú, že pravidelný prísun alkoholu (v množstve 20-30 g/deň) znižuje riziko ischemickej choroby srdca, hlavného lídra srdcového zlyhania v našich končinách. Alkohol zrejme ovplyvňuje zhlukovanie krvných doštičiek, čo je dôležitý faktor rozvoja aterosklerózy a následne zúženia tepien. (7)



Vedú sa diskusie o tom, či ide o vedecký fakt, alebo o nesprávnu interpretáciu zistenej korelácie. Niektorí vedci spochybnili priaznivý účinok vína na srdce a poukázali na chyby v skúmaní svojich predchodcov. (8) O otázke, že v v prípade pravdivosti francúzskeho paradoxu by vysoký príjem tukov nepredstavoval významný rizikový faktor, sa uvažovalo až to viedlo k pochybnostiam o význame ich príjmu na vznik ischemickej choroby srdca (9). Na druhej strane máme jednoznačné dôkazy o efektivite liečby vysokej hladiny cholesterolu na srdce (10). Zatiaľ teda podľa všetkého platí známy Sokratov výrok: „Viem, že nič neviem.“

Zrejme vás nijaký lekár nebude odrádzať od jedného pohára vína denne, no jeho skutočný účinok na srdce je však kontroverzný.

-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

-

Zdroje:
1 - Ettinger PO, Wu CF, De La Cruz C, Weisse AB, Ahmed SS, Regan TJ (May 1978). "Arrhythmias and the "Holiday Heart": alcohol-associated cardiac rhythm disorders". Am. Heart J. 95 (5): 555–62. doi:10.1016/0002-8703(78)90296-X. PMID 636996.
2 - Carey, Mary G., et al. "Holiday heart syndrome." Am J Crit Care 23.2 (2014): 171-172.
3 – Fogoros N. R. et al. What is holiday heart syndrome? 2017. dostupné na:
https://www.verywell.com/holiday-heart-alcohol-and-atrial-fibrillation-1745775
4 – Reiffel JA. Atrial fibrillation and stroke: epidemiology. Am J Med. 2014 Apr;127(4):e15-6. doi: 10.1016/j.amjmed.2013.06.002. dostupné na: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24655742
5 - Haissaguerre M, Fleury B, Gueguen A, Bonnet J, Lorente P, Nakache JP, Broustet JP, Dallochio M, Besse P. [Mortality of dilated myocardiopathies as a function of continuation of alcohol drinking. Multivariate analysis concerning 236 patients]. Presse Med. 1989 Apr 8; 18(14):711-4. dostupné na:
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/2524748
6 - https://www.wineinmoderation.eu/en/articles/How-many-grams-of-alcohol-in-wine.154/
7 – Renaud S, de Lorgeril M. Wine, alcohol, platelets, and the French paradox for coronary heart disease. Lancet. 1992 Jun 20;339(8808):1523-6. dostupné na: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/1351198
8 - Law, M.; Wald, N. (1999). "Why heart disease mortality is low in France: the time lag explanation". British Medical Journal. 318 (7196): 1471–1480. doi:10.1136/bmj.318.7196.1471.
9 - Andrew Mente; Lawrence de Koning; Harry S. Shannon; Sonia S. Anand (2009). "A Systematic Review of the Evidence Supporting a Causal Link Between Dietary Factors and Coronary Heart Disease". Arch Intern Med. 169 (7): 659–669. doi:10.1001/archinternmed.2009.38. PMID 19364995.
10 – Kiranbir Josan et al. The efficacy and safety of intensive statin therapy: a meta-analysis of randomized trials. CMAJ. 2008 Feb 26; 178(5): 576–584.
doi:  10.1503/cmaj.070675

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet