Skryté príbuzenstvo

Keď uvidíte dospelého plášťovca, sotva uveríte, že ide o blízkeho príbuzného stavovcov, spolu s ktorými patrí medzi chordáty. A predsa. Príbuzenstvo prezrádza prítomnosť chrbtovej struny, žiabrových štrbín a nervovej struny pozdĺž hornej časti tela. Po všetkých týchto vyspelých znakoch však u dospelých jedincov nenájdete ani stopy. Vyznačujú sa nimi iba ich žubrienkam podobné larvy. Lenže larvy plášťovcov nežijú dlho, pretože sa nedokážu kŕmiť. Krátko po vyliahnutí prekonajú drastickú zmenu: prisadnú hlavou dole a zbavia sa všetkých pokročilých znakov – okrem iného si „zožerú mozog“. Napokon, viac ho potrebovať nebudú. Hodil sa iba pri hľadaní vhodného miesta na prisadnutie.

Transformácia, ktorou telo plášťovcov prechádza, je skutočne drastická. Zo žubrienkam podobného tvora sa stáva vodou naplnený vak, v podstate žalúdok obklopený ochranným plášťom (odtiaľ názov). Tento vak má dva rúrovité otvory – sifóny, ktorými plášťovce nasávajú alebo vypudzujú vodu. Nájdete ich na mieste, kde sa predtým nachádzali žiabrové štrbiny.

Niektoré plášťovce žijú osamelo, iné vytvárajú kolónie s podobným typom vysokej organizácie ako vidíme u machoviek (viď nižšie). Napriek blízkemu príbuzenstvu so stavovcami sa totiž pohlavne rozmnožuje iba niekoľko druhov, iné sa množia nepohlavne, a to pučaním.

Podobne ako koraly, mnohé tropické druhy hostia vo svojich tkanivách symbiotické fotosyntetizujúce mikroorganizmy - sinice a využívajú produkty ich metabolizmu. Toto je dôležitá podobnosť s rastlinami, pretože rastliny vznikli podobnou, ibaže trvalou asimiláciou siníc u veľkých jadrových mikroorganizmov. Zo siníc sa napokon vyvinuli organely buniek zvané chloroplasty*. Plášťovce pripomínajú rastliny aj tým, že v plášti, ktorý pokrýva ich telo, obsahujú celulózu, hlavnú stavebnú látku rastlinných buniek.

„Konečník“ v „ústach“

Nie je ťažké pochopiť, prečo dávni prírodovedci považovali koraly (perexový obrázok) za rastliny. Sú to v podstate nehybné živé stavby z uhličitanu vápenatého. Navyše to, čo vídame na fotografiách a obvykle považujeme za jednotlivé koraly, nie sú jedince, ale celé kolónie drobných, geneticky identických bytostí. Tieto patria do príbuzenstva medúz, ktoré vo vývine prechádzajú koralom podobnou polypovou fázou. Pre koraly je táto fáza zároveň poslednou. Množia sa nepohlavne – konkrétny spôsob, ktorým „pučia“ z rodičovských koralov určuje tvar koralových „hláv“. Podobne ako niekoré plášťovce, aj mnohé tropické koraly využívajú symbiózu so zelenými riasami. Riasy získavajú z respirácie koralov oxid uhličitý, kým koral získava z týchto fotosyntetizujúcich organizmov energiu. Táto spolupráca má obrovský význam, umožňuje koralom bujnieť aj v oblastiach s teplými vodami, chudobnými na živiny.

Mimochodom, nervový systém týchto tvorov je taký primitívny, že pri podráždení podnet smeruje k všetkým nervovým bunkám po celom tele – predstavte si, že poklepete po kúsku želatíny, ktorá sa vzápätí celá roztrasie. Tvory majú navyše iba jediný otvor, ktorý slúži ako ústa a zároveň ako konečník.

Mnohobunkovce na druhú

Podobný spôsob aj formu života vidíme u machoviek. Tieto niekoľko milimetrov veľké vodné živočíchy tvarom tela pripomínajú červy alebo poháriky. Kvôli malým rozmerom sú mimoriadne jednoducho stavané: majú jedinú nervovú uzlinu, no obehová, dýchacia aj vylučovacia sústava chýba. V moriach ich spevňuje uhličitan vápenatý, vďaka čomu niekedy pripomínajú koraly. Patria však do príbuzenstva ramenonožcov (zvieratá podobné lastúrnikom)**.



Machovky sú obvykle obojpohlavné, no sladkovodné druhy sa rozmnožujú pučaním z nahromadení identických jedincov. U morských druhov sa v rámci kolónií dokonca objavujú špecializovaní jedinci, prepojení telovými dutinami. Už medzi jedincami kolónie koralov existujú podobné vzťahy ako medzi nešpecializovanými bunkami najprimitívnejších živočíchov (hubiek***), machovky zachádzajú ešte ďalej. Vytvárajú kolónie, ktoré organizujú fungovanie svojich jedincov podobne ako mnohobunkový organizmus organizuje fungovanie jednotlivých svojich buniek. Bežný mnohobunkový organizmus funguje vďaka špecializovaným bunkám, superorganizmus machoviek funguje vďaka špecializovaným jedincom.

-

Poznámky:
* Chloroplasty dodnes vykazujú mnoho podobností so sinicami. Majú kruhový chromozóm ako baktérie, ribozómy podobné prvojadrovcom a aj ich proteíny aktívne pri fotosyntéze pripomínajú proteíny siníc. Tak ako mitochondrie, ktoré mimochodom taktiež vznikli endosymbiotickým zlúčením dvoch organizmov, chloroplasty si stále zachovávajú vlastnú DNA, a tá, čo nie je prekvapujúce, pripomína práve DNA siníc.
** Obe skupiny spája prítomnosť charakteristického obrveného orgánu v tvare podkovy, cylindra alebo kotúča - lofofóru. Lofofór vznikol z jednoduchého okruhu bŕv v okolí úst a používa sa na filtrovanie potravy.
*** Hubky sú o málo zložitejšie ako nahromedenie rovnakých buniek. Nemajú žiadne vnútorné orgány ani špecializované bunky. Jediný typ rozrôznenia, ktorý u nich pozorujeme, predstavuje vytvorenie dvoch bunečných vrstiev. Inak sa každá jedna bunka venuje všetkým procesom. Znamená to, že v tele hubky nenájdete obehovú ani nervovú sústavu.



-

Príspevok je úryvkom z článku Extrémni usadlíci, ktorý vyšiel v decembrovom čísle magazínu GoldMAN.

Perexový obrázok: užívaeľ wikimédie Kazvorpal
Zvyšné obrázky: public domain

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet