Tieto dôvody viedli niektoré organizácie i jednotlivcov k záveru, že vylúčenie živočíšnej zložky potravy a prechod na vegánsky spôsob stravovania by mohli výrazne znížiť výrobné náklady ako aj uhlíkovú stopu v agrikultúrnej sfére.

Ukazuje sa však, že úplná transformácia klasického, „zmiešaného“ poľnohospodárstva na také, ktoré by bolo založené výhradne na rastlinnej báze, by mohla mať aj „menej pozitívne“ následky.

Zníženie emisií? Áno, ale...

Dvojica amerických vedcov nedávno publikovala štúdiu, ktorej obsahom bola simulácia a model toho, čo by sa stalo, ak by celá populácia Spojených štátov amerických prestúpila na vegánsku stravu. Chceli zistiť, aké následky by malo úplné vylúčenie živočíšnej výroby a konverzia pôdy využívanej v živočíšnej výrobe na pestovanie plodín určených výhradne pre konzumáciu ľuďmi.



Z ich záverov vyplýva, že celková výroba potravín by sa v porovnaní s doterajším modelom navýšila o 23 %. Zjavným následkom by bolo navýšenie objemu poľnohospodárskeho odpadu – nekonzumovateľných rastlinných častí, ktorými sú v súčasnosti prikrmované hospodárske zvieratá. Odstránenie tohto odpadu spaľovaním by uvoľnilo do atmosféry 2 milióny ton uhlíka.

Taktiež by sa zvýšilo množstvo použitého hnojiva. S vylúčením živočíšnej výroby by úplne odpadla možnosť hnojenia pomocou hnoja produkovaného zvieratami, čo by muselo byť kompenzované umelými náhradami. Zvýšená produkcia hnojív by pridala ďalších 23 miliónov ton uhlíka ročne.

Napriek tomu by vegánske poľnohospodárstvo znížilo množstvo agrikultúrnych emisií zo súčasných 623 miliónov na 446 miliónov za rok. To nie je vôbec zlé, celkový objem skleníkových plynov vyprodukovaných Spojenými štátmi by to však znížilo len o 2,6 percenta.

...problém je v nutričnej hodnote

Poľnohospodárstvo založené výhradne na rastlinnom základe však má jeden zásadný háčik – hoci celkový objem a energetická hodnota jedla by sa zvýšili, populácii by chýbali v strave niektoré esenciálne živiny, vrátane vápnika, vitamínov A a B12, a niektorých kľúčových mastných kyselín. Podľa niektorých odborníkov by však tieto nedostatky bolo možné vyriešiť reštrukturalizáciou v podiele pôdy využívanej k pestovaniu plodín. Zvýšenie podielu ovocia a zeleniny v pomyselnom koláčovom grafe rastlinnej výroby by mohlo čiastočne kompenzovať nutričný deficit vyvolaný absenciou živočíšnej zložky v strave.



Aby sme to zhrnuli, odstránenie živočíšnej výroby by malo za následok zvýšenie celkovej produkcie, nadbytok energetickej hodnoty a zníženie emisií skleníkových plynov. Na druhej strane by tento model viedol k dlhodobo neudržateľnému nedostatku niektorých esenciálnych nutričných zložiek v populácii, ktorý by musel byť kompenzovaný doplnkami výživy.

-

Zdroje:
White RR, Hall MB (2017) Nutritional and greenhouse gas impacts of removing animals from US agriculture. Proceedings of the National Academy of Sciences. In press.
http://www.sciencemag.org/news/2017/11/what-would-happen-if-all-americans-went-vegan

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet