Nehostinný Mesiac
Mesiac je zhruba štvornásobne menší ako Zem. Gravitácia na jeho povrchu je šesťkrát slabšia a atmosféra tak riedka, že by sa dala porovnávať s umelo vytvoreným vákuom v laboratóriu: 10
13-násobne redšia ako vzdušný obal našej planéty. Neobsahuje žiaden kyslík, iba hélium, neón, vodík a argón. Zanedbateľne slabá je tiež magnetosféra, ktorá chráni pred vysokoenergetickými časticami zo Slnka. (1)
Neexistujú žiadne dôkazy, že sa na Mesiaci niekedy vyskytovala tekutá voda. Teplota na povrchu výrazne kolíše v závislosti od osvetlenia Slnkom. Počas dňa môže dosahovať 130 °C, v noci klesá na -170 °C. Človek by na Mesiaci bez ochranných prostriedkov neprežil dlhšie ako 15 sekúnd.
-
Obr.1 Mesiac nie je vhodným miestom pre život. (Zdroj: NASA)
Terraforming Mesiaca = koniec slnečnej sústavy
Prečo sa vôbec niekto zaoberá otázkou terraformingu Mesiaca? Jednoducho preto, že zo všetkých objektov slnečnej sústavy je k Zemi najbližšie. Náklady na dopravu by tak boli výrazne nižšie ako v prípade Venuše alebo Marsu. To je jediná výhoda.
Aby sa Mesiac niekedy podobal Zemi, bolo by potrebné prekonať natoľko náročné prekážky, že väčšina vedcov túto ideu pokladá za nereálnu.
Mesačná gravitácia je príliš slabá na udržanie atmosféry, akú má Zem. Navyše, ak človek dlhodobo prebýva v natoľko slabom gravitačnom poli, aké má Mesiac, odrazí sa to na jeho zdraví rednutím kostí alebo zníženou tvorbou červených krviniek. Problém slabej gravitácie možno vyriešiť jedným spôsobom – dovezením ďalšej hmoty. Veľkého množstva hmoty. Aby vzniklo teleso s totožným gravitačným poľom ako má Zem, ľudia by museli rozbiť Mars, Merkúr a niekoľko menších objektov z hlavného pásu asteroidov! Tiež by bolo vhodné použiť kométy z Oortovho oblaku, ktoré by zabezpečili vodu.
Nahromadením novej hmoty by sa Mesiac, rovnako ako novovznikajúce planéty, výrazne zahrial. Čiže následne by musel vychladnúť na prijateľnú teplotu. To by trvalo zhruba 100 miliónov rokov.
Pred 100 miliónmi rokov po Zemi behali dinosaury a najvyspelejšie cicavce neboli inteligentnejšie ako dnešné vačice. Čo sa stane za ďalších 100 miliónov rokov je veľmi ťažké predpovedať. Ak ľudia dovtedy prežijú, určite kolonizujú iné planéty, ak nie celú Galaxiu.
-
Obr.2 Mesiac po dovezení veľkého množstva hmoty by pripomínal novovznikajúcu planétu. (Zdroj: NASA)
No aj keby sa ľudia rozhodli takýmto spôsobom pretvoriť Mesiac, pravdepodobne by neprežili. Zem by totiž bombardovali asteroidy z procesu formovania nového Mesiaca. Takto výrazné premiestnenie hmoty by navyše narušilo gravitačnú rovnováhu planét v slnečnej sústave. Niektoré by možno spadli do Slnka alebo opustili sústavu.
Lunárne základne – odrazový mostík do hlbokého vesmíru
Terraformovanie Mesiaca by malo katastrofálne následky. Naopak, jeho osídlenie pomocou základní by prinieslo mnoho výhod. Preto sa touto problematikou seriózne zaoberajú popredné vesmírne agentúry ako NASA a ESA.
Horlivo diskutovanou otázkou posledných rokov je ťažba kovov a iných surovín na Mesiaci. Predovšetkým vzácnych zemín, ktoré sa hojne využívajú v elektronike. (2) Ďalšou vzácnou surovinou v budúcnosti môže byť hélium-3, nazývané aj tralfium a vhodné ako palivo pre
fúzne reaktory, ktoré energiu produkujú efektívnejšie a ekologickejšie ako súčasné štiepne reaktory. Tralfium sa na Zemi sa takmer vôbec nevyskytuje.
Z mesačných hornín možno taktiež chemickými reakciami získavať vodu.
Vďaka ťažbe priamo na Mesiaci sa výrazne znížia náklady na prevádzkovanie lunárnych základní, pretože nebude potrebné všetky suroviny dovážať zo Zeme. Naopak, základne by dokonca mohli niektoré suroviny importovať na Zem.
Ľudstvu by poskytli odrazový mostík na vesmírne výpravy na Mars a k vzdialenejším telesám. Keďže Mesiac má zhruba 6-násobne slabšiu gravitáciu ako Zem, vesmírna loď by pri štarte spotrebovala výrazne menej paliva. Navyše, aj samotné palivo by sa vyrábalo priamo na Mesiaci.
Aby sa zabránilo vzniku ochorení dôsledkom slabej gravitácie, kolonisti by museli žiť v rotujúcich základniach. Odstredivá sila vznikajúca pri rotácii by kompenzovala chýbajúcu zložku gravitácie. Základne by tiež museli byť pokryté ochrannými vrstvami blokujúcimi nebezpečné kozmické žiarenie.
-
Obr.3 Umelecká predstava mesačnej základne. (Zdroj: NASA)
Objekty vonkajšej slnečnej sústavy
Planéty za Marsom nemajú pevný povrch, preto ich nemožno pretvoriť na objekty podobné Zemi. Ďalšou možnosťou sú trpasličie planéty za Neptúnom, prípadne mesiace Jupitera a Saturna. Terraforming týchto telies by sa potýkal s rovnakými problémami ako v prípade Mesiaca. Ich ďalšou nevýhodou je veľká vzdialenosť od Slnka spôsobujúca nízke povrchové teploty.
Vedci teda aj v tomto prípade uvažujú len o kolonizácii prostredníctvom základní. Hlavným kandidátom je Jupiterov mesiac Europa. Pozorovania totiž ukazujú, že pod hrubou vrstvou povrchového ľadu ukrýva oceán tekutej vody, ktorý môže hostiť živé organizmy. (Tejto téme sa viacej venujeme v
tomto článku.)
-
Obr.4 Pod ľadovou škrupinou mesiaca Europa sa ukrýva tekutý oceán. (Zdroj: NASA)
Základne by sa mohli nachádzať priamo v oceáne. Vďaka tomu by boli dobre chránené pred nebezpečným žiarením z Jupitera a inými vonkajšími vplyvmi.
Na druhej strane, vybudovať základne pod ľadovou škrupinou, ktorej hrúbka môže dosahovať až 25 kilometrov, určite nebude ľahké. Problémy môžu spôsobovať aj prípadné mimozemské mikroorganizmy v tamojšej vode. Keďže sa s nimi človek nikdy nestretol, nebude mať žiadnu imunitu proti miestnym „vírusom a baktériám“. A naopak, mikroorganizmy dovlečené zo Zeme môžu napáchať výrazné škody v miestnom biotope.
Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.
Poznámky
1. Vedci predpokladajú, že ešte pred 3 miliardami rokov mal Mesiac 1,5-násobne hustejšiu atmosféru ako sa dnešný Mars. Vznikla vulkanickou činnosťou. Pred 3,5 miliardami rokov mal tiež oveľa silnejšie magnetické pole vyše 110 mikrotesla, čo je viac ako dvojnásobok súčasnej magnetosféry Zeme. Magnetosféra pravdepodobne zanikla po ochladení vnútra Mesiaca. Jej zánik významne prispel k strate atmosféry.
2. Výrazný monopol v produkcii vzácnych zemín drží Čina. Kontroluje totiž až 90 % zásob. Aj preto iné svetové veľmoci majú výrazný záujem o ťažbu týchto surovín na Mesiaci.
Zdroje:
https://www.nasa.gov/mission_pages/LADEE/news/lunar-atmosphere.html
https://www.livescience.com/62453-gooey-magma-ocean-inside-moon.html
https://www.forbes.com/sites/quora/2018/08/07/would-it-be-possible-to-terraform-the-moon/#514fff3953a6
https://sk.wikipedia.org/wiki/Mesiac
https://www.universetoday.com/143010/how-do-we-colonize-the-moon/
https://www.universetoday.com/20494/moon-mining1/
https://en.wikipedia.org/wiki/Colonization_of_Europa
Titulný obrázok: pixabay.com
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok