Obrovskí už v začiatkoch

Ako sme videli v predchádzajúcom článku, dinosaury zo skupiny tzv. sauropódov boli najväčšími suchozemskými zvieratami všetkých čias. Ako sme zmienili v prechádzajúcom článku, už ich prvotné druhy spred približne 210-220 miliónov rokov dorastali do telesných rozmerov, akými by predčili súčasné slony africké (taký Isanosaurus meral 17 m a vážil vyše 12 ton), a pod túto úroveň klesla počas nasledovných takmer 150 miliónov rokov existencie iba hŕstka z nich.



Na opačnej strany evolučnej „priepasti“ máme polmetrové štíhle zvieratá ako napr. argentínskeho marasucha spred asi 240 miliónov rokov. Na pohľad pripomínajú jaštericu s mimoriadne predĺženými zadnými končatinami a podlhovastou zubatou tlamou, aká prezrádza lovca malej koristi. Čo ich od jašteríc výrazne odlišuje sú však chytavé „ruky“ a končatiny umiestnené priamo pod telom, nie trčiace do strán.

Je pozoruhodné, ako podobne vyzerali v rovnakom čase žijúci prapredkovia krokodílov. Nie je to ale prekvapivé. Z evolučného vývoja vyplýva, že prvotní zástupcovia príbuzných skupín (krokodíly boli sesterskou vývojovou vetvou ku dinosaurom a ich najbližším príbuzným) budú vzájomne podobní. Príčina? Od ich predka, ktorého obe skupiny zdieľali, ich delí iba málo času na evolučné zmeny. Túto situáciu pozorujeme u prakticky vo fosílnom zázname dobre známych skupín (napr. podobnosť prvotných prakoňov, pratapírov a pranosorožcov).

Bábätkovské tváre aj na staré kolená

Ako sme spomenuli, už prvotné sauropódy boli veľké. Vážili takmer toľko, čo dnešné slony a merali okolo 10 metrov. Ich pôvod sa tradične odvodzuje od iných dlhokrkých dinosaurov, archaických „prosauropódov“. Veľkosťou tvorili ideálny prechod medzi neskoršími supertitanmi a staršími drobcami – obvykle merali 1,5-10 m. Zachovávali si síce chytavú prednú končatinu predkov, no pomery dĺžky končatín poukazovali na zvieratá, ktoré sa rovnako dobre pohybovali po dvoch aj štyroch končatinách. No na druhej strane, zdali sa byť príliš špecializované a mnohé z nich nedokázali predné končatiny vytočiť tak, aby ich efektívne mohli používať pri štvornohom pohybe.

V roku 2005 poukázali opísané embryá starobylého dlhokrkého dinosaura z rodu Massospondylus na pozoruhodný fakt, že jeho čerstvo vyliahnuté mláďatá boli celkom odlišné od dospelých zvierat. Kým dospelé jedince kráčali iba na zadných, mláďatá boli štvornohé s proporciami končatín sauropódov. Kostričky mláďat iného prosauropóda sa zdali byť tak odlišné od dospelých prosauropódov, že im paleontológovia dokonca vyčlenili vlastnú čeľad (Mussasauridae). Ich dlhé, cylindrické zuby, robustná brada, krátka tvárová časť a dosah sánky smerom dozadu... to všetko oveľa viac pripomínalo dospelé sauropódy. Znamená to, že vznikli zo svojich archaických predkov tak, že si do dospelosti zachovali mnohé anatomické črty mláďat v evolučnom procese zvanom pedomorfóza. Možno ich preto považovať za akési mimoriadne prerastené dospelé bábätká!



Pedomorfóza je bežný spôsob evolučnej premeny. Dokonca sa ukazuje, že sa do istej miery podieľal na vzniku nášho druhu. Preto pripomíname oveľa viac mláďa nášho najbližšieho príbuzného, šimpanza, než jeho dospelého jedinca. Ponášame sa naň tvarom rúk aj nôh, menším množstvom ochlpenia, vzpriamenou postavou, ale predovšetkým plochou tvárou bez nadočnicových oblúkov a ďalšími znakmi.

Prechodné formy

Fosílny záznam poskytoval viaceré druhy, ktoré v stavbe tela predstavujú „medzičlánky“ medzi vývojovým stupňom (v dospelosti) výlučne dvojnohého massospondyla a neskoršími výlučne štvornohými sauropódmi. Šesťmetrový juhoafrický Aardonyx už dokázal „dlane“ predných končatín do istej miery vytočiť, hoci v dospelosti zrejme zostával limitovaný na dvojnohý pohyb. Okrem toho stratil typický znak prosauropódov, kožené líca. Ich absencia pomáhala veľkým sauropódom odtŕhať tlamou oveľa väčšie množstvo rastlinnej potravy. V čase, keď žil – pred asi 200 miliónmi rokov - predstavoval archaickú formu. Evolučne pokročilejší Melanorosaurus a žil už pred 220-210 miliónov rokov. Tento juhoafrický dinosaurus sa v dospelosti už pohyboval prevažne na všetkých štyroch končatinách.

sauropódy a prosauropódy spolu vytvárajú skupinu zvanú sauropódomorpha. Jej sesterskou vývojovou vetvou sú teropódy, dravé dinosaury ako napr. slávny Tyrannosaurus. Napriek odlišnosti ich neskorších druhov, keď si vezmeme ich najprimitívnejších zástupcov, dostaneme vcelku podobné zvieratá. Prvotné sauropódomorfy ako Saturnalia alebo Panphagia, oba asi poldruhametrové žijúce pred asi 220 až 230 miliónmi rokov, majú kratšie krky a predné končatiny, no väčšie hlavy a dlhšie zadné končatiny než ich neskorší príbuzní. V stavbe tela predstavujú ideálny prechod medzi mäsožravými dvojnohými predkami dinosaurov a prevažne dvoj- a/alebo štvornohými bylinožravcami, ktoré mali blízko ku prvým sauropódom.

Od úplne prvých sauropódomorfov a tých úplne prvých teropódov by paleontológovia čakali, že sa budú na seba tak ponášať, až ťažko odlíšia, so zástupcov ktorej vývojovej vetvy majú dočinenia. A tak to naozaj je. Zaradenie metrového Eoraptora spred asi 230 miliónov rokov je napriek kompletným pozostatkom, z ktorých je známy, problémové. Hoci na prvý pohľad vyzerá ako typický dravý dinosaurus, dva typy zubov v jeho čeľustiach naznačujú všežravosť. Prvotné dlhokrké bylinožravce navyše pripomína tvarom zubov, zväčšenými nosovými otvormi v lebke resp. ej celkovým tvarom, a niektorými znakmi v stavbe panvy. Podľa niektorých výskumov by mohol byť veľmi primitívnym zástupcom skupiny Theropoda, podľa iných má blízko ku spoločnému predkovi bylinožravých sauropódomorfov a dravých teropódov, alebo už patrí priamo medzi sauropódomorfy.

Od malého, všežravého a dvojnohého eoraptora už zostáva len krôčik k skackajúcemu marasuchovi a ďalším archaickým tvorom, ktoré stáli na počiatku evolučnej línie dinosaurov.

Poznámka:
Pojem„prosauropód“ sa neformálne používa na označenie primitívnych sauropódomorfov, ktoré ešte neboli sauropódmi, inými slovami, ide o vývojový stupeň.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet