27.10.2014-16:05:00   |   Juraj Littva
#Názory
#Veda
#Zem

Pellegrini

Množstvo peňazí, ktoré idú do vedy a školstva za posledné roky stúpa. Rozhodnutia kam dať tieto peniaze sú však doslova dementné. Plánovaný rozpočet na rok 2015 napríklad ráta so znížením výdavkov na Slovenskú akadémiu vied (SAV). Minister to pochopiteľne obhajuje, čo neodvratne viedlo k tomu, že sa blysol celou spŕškou klenotov. Medzi nimi sa nachádza aj tento:

"My sme s pánom predsedom SAV už o tom hovorili a budeme mať snahu presunúť tie prostriedky možno do grantovej schémy VEGA, aby z nich mohla SAV elegantne čerpať(…) Bolo by žiaduce aj zo strany SAV, aby to boli projekty možno menej na potvrdenie teórie vzniku Zeme a podobné veci, ktoré sa nám, žiaľ, aj dnes objavujú v celom zozname projektov, ktoré sa tam skúmajú."
(zo správy TASR)




S presunom peňazí je to takto: od SAV, sa zoberie 10 miliónov a agentúre VEGA sa dá 8 milióna. Nie som síce ekonóm, ani matematik, ale aj tak sa mi zdá, že osem je menej ako desať. Tento návrh má navyše háčik – väčšina peňazí, bude od SAV odobratá, slúži na vyplácanie miezd. Môžte trikrát hádať, aká položka sa pri žiadosti o grant VEGA neprepláca – mzdové výdavky. Plán presunu peňazí je teda nasledovný: Krok 1: zobrať 10 miliónov z SAV určených hlavne na pokrytie platov. Krok 2: urobiť z nich 8 miliónov. Krok 3: dať ich agentúre VEGA odkiaľ nemôžu byť použité na pokrytie platov. Elegantné, nie?

Hlúposť tohto rozhodnutia podčiarkujú čísla: ako indikátory „produktivity“ vedca slúžia dve veci – počet publikácií a počet citácií. SAV zamestnáva 11 percent vedeckých pracovníkov na Slovensku. To by logicky malo znamenať, že SAV je zodpovedná za 11 percent publikácií a citácií na Slovensku. Avšak tomu tak nie je – "flákači" zo SAV sú zodpovední za 31% publikácií a 39% citácií v krajine. Nezdá sa vám to absurdné? Dobre, tak si predstavte si, že by v nejakej fabrike prebehol takýto dialóg:

„V tejto časti fabriky pracuje iba desatina našich ľudí, ale tí vyrábajú tretinu našich výrobkov.“

„Excelentné! Okamžite im uberte z peňazí na mzdy!“


Opäť, nie som ekonóm, ale dáva toto vôbec nejaký zmysel?

Sťažovaním sa na zbytočný výskum Pellegrini akurát tak dokázal, že má v problematike veľké medzery. Tvrdenie, že vo vedecky najproduktívnejšom ústave na Slovensku sa skúmajú blbosti, zatiaľ čo tu existujú desiatky paškvilov typu Hornozemskej univerzity panázijských štúdií v Nevädzove, kde získate titul PhD. za šesť pív a tri deci borovičky, je tak neuveriteľne schizofrenicky stupídne, že mi z neho opuchuje mozog. Korunu celému somárstvu minister nasadil tým, že si ako príklad zbytočných výskumov vybral práve výskum vzniku Zeme. Výsledky doktora Túnyiho z SAV totiž vôbec neboli prezentované na viacerých rešpektovaných zahraničných vedeckých konferenciách a pri svojom výskume už vonkoncom nespolupracoval s človekom z Caltechu. Dobre, nie je to pravda. Tieto veci sa stali, ale načo by mali ministra zaujímať nejaké výsledky, všakže.



O čo vo výskume vzniku Zeme na SAV ide? Pokúsim sa to načrtnúť aspoň v hrubých líniách. Stavebného materiálu, z ktorého vznikajú planéty, je vo vesmíre veľa: vyskytuje sa v podobe rôznych planétiek, asteoridov, častíc a prachu. Vplyvom príťažlivých síl môže postupne dochádzať k zhlukovaniu materiálu, teda jeho akrécii. Zem však nie je iba škaredý zhluk na seba nahádzaných vesmírnych šutrov. Jej vnútro je usporiadané – pod kamennými obalmi Zeme bije horúce kovové srdce v podobe zemského jadra. Ako mohlo dôjsť k takémuto usporiadaniu na kovové jadro a kamenné obaly?

Model homogénnej akrécie predpokladá, že po akrécii Zeme sa jej vnútro roztavilo, pričom hustejšie („ťažšie“) kovové častice začali klesať dole, kde sformovali kovové jadro. Redšie („ľahšie“) kamenné častice stúpali hore, kde sformovali kamenné obaly Zeme. Potom je ale problém vysvetliť, prečo sa na zemskom povrchu vyskytujú ložiská kovov. Model heterogénnej akrécie predpokladá, že najskôr došlo k akrécii kovových častíc. Tento zhluk by potom k sebe začal priťahovať ostatné, hlavne (no nie výlučne) kamenné častice. Potom by ale príťažlivej gravitačnej sile musela pomáhať nejaká ďalšia sila. Sila, ktorá by prinútila kovové častice priťahovať sa, zatiaľ čo kamenné častice by nechala „na pokoji“. A tou je elektromagnetizmus (hlavne jej magnetická zložka).

Ako by sa však častice kovu mohli zmagnetizovať? Jedno z vysvetlení zahrňuje blízky prelet hviezdy, čo by však na vznikajúcu planétu asi nemalo práve priaznivý dopad. Výskumníci zo SAV však prišili s originálnym nápadom, ktorý je jednoduchý a geniálny zároveň: čo ak je za magnetickým priťahovaním sa kovových častíc druhá zložka elektromagnetickej sily, teda elektrina? Spontánne elektrické výboje (akýsi ekvivalent bleskov) medzi rôzne nabitými kovovými časticami by mohli častice zmagnetizovať, následkom čoho by sa tie začali priťahovať.

A čo sa praktické využitie tohto výskumu? Nie som s výskumom na SAV oboznámený do detailov, ale len tak „z patra“ ma napadá, že vzhľadom na to, že niekoľko investorov plánuje v budúcnosti začať ťažbu kovových asteoridov výsledky tohto výskumu by mohli byť využité práve pri ich ťažbe. Samozrejme, nie je to také jednoduché. Na to, aby sa pravdivosť tohto nápadu mohla overiť, treba skúmať, experimentovať, modelovať. Namiesto toho je takýto výskum zosmiešňovaný rôznymi panáčikmi a minister ho označí za „výskum, ktorý bohužiaľ prebieha“. Netvrdím, že v slovenskej vede je všetko v najlepšom poriadku, ale toto je fakt silná káva.



Ja

Čestné, posledné miesto medzi hlupákmi si zasluhujem ja. Nie za niečo, čo som povedal, ale za veci, ktoré som nepovedal a tým nesiem spoluvinu za dnešný stav. Som to ja, kto svojim mlčaním schvaľoval to, že štát našim vedcom a učiteľom skáče po hlavách. Či už ide o mizerné platy, obludné prebyrokratizovanie vedy a školstva, krátenie rozpočtu vedeckých inštitúcií (a je jedno či ide o SAV, APVV, GÚDŠ, SHMÚ alebo iné) alebo fakt, že (ako jeden kolega vystihol) dnes je dieťa ťažšie dostať do materskej škôlky ako na vysokú školu. Preto, že som mykol plecami nad tým, že vo vedecko-manažérskych pozíciách vo vedení vedeckých ústavov sedia zhora dosadení ľudia, ktorí nie sú manažérmi a tobôž nie vedcami. Preto, že som sa neozval, keď začalo byť bežnou praxou, že financie na grant sa skracujú na polovicu, ale od výskumu sa očakávajú rovnaké výsledky (Skúste niekedy napríklad murárovi povedať, že mu za robotu zaplatíte polovicu z toho, čo žiadal. Som fakt zvedavý, čo vám na to povie.). A aj preto, že mi trvalo tak dlho, kým som pochopil, že iba robiť vedu a sústrediť sa na pozitíva nestačí.

Na politikov sa dá spoľahnúť iba v jednom: budú škodiť bez ohľadu na to či im podliezate (mimochodom, začať tým, že veda je o komunikácii a potom sa nevedieť vykoktať, je fakt slušný výkon) alebo nie. Niečo pozitívne začnú robiť iba pod masívnym tlakom ľudí, alebo tesne pred hroziacou katastrofou, v horšom prípade až po nej. Chcete príklad? Podpisovanie petície za zmenu mizerne napísaného geologického zákona je medzi geológmi už pomaly každoročná udalosť, ale politici sa uráčili opraviť jeho najväčšie chyby až potom čo ľudia prišli o domovy. Byť pozitívny jednoducho nestačí – nestačí udržiavať čistotu, je potrebné aj vynášať smeti.

Malý bonbónik na záver. Na Slovensku práve prebieha kampaň študuj vedu a techniku – budúcnosť sa ti poďakuje, čo opäť nádherne ilustruje pokrytectvo politikov: dávať peniaze na to, aby sme lákali mladých ľudí do vedy, to áno. Že tí sa po vstupe do nej postupne stanú frustrovanými (či už kvôli platom, pomerom alebo byrokracii) až natoľko, že buď odídu robiť vedu do zahraničia alebo sa na ňu vykašlú, to nevadí. Čo na tom, že peniaze, ktoré sa minuli na propagáciu vedy a ich vzdelanie, tým pádom idú dole vodou. Hlavne, že si môžeme odškrtnúť ďalší splnený záväzok.


Čo sme sa dnes dozvedeli? Že ak šetriť, tak nie na tých najmenej výkonných, ale na tých najúspešnejších. Že Slovensko je na tom vo vede tak fantasticky dobre, že niečo, čo by bolo v zahraničí považované za úspech, je tu zbytočný výskum. Že napriek tomu, že sa politici už roky pokúšajú zlikvidovať vedu, budú vás presviedčať, že študovať ju sa oplatí. A že hľadanie truľov sa niekedy môže skončiť tým, že hľadíte do zrkadla. Ďakujem dotknutým za ich stupídne (ne)výroky.

-

Obrázky: https://www.minedu.sk,
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail

Najčítanejšie za rok